“Pamätáš, aké dobré to bolo?”

Pred chvíľkou som na fejsbúku našla citát, ktorý ma prinútil zamyslieť sa…

14479731_304948209880420_1618831441644883336_nČo mi napadlo ako prvé, bolo, že nie všetky fejsbúkové priateľstvá sú “hlúpe”… Ono je to dosť aj na vás, akými ľuďmi sa obklopíte. Ak sa obklopíte plytkými ľuďmi, ktorých máte len na to, aby vám niekto večne tlieskal a rozprával, ako ho nadchýnate, no tak potom sa nečudujte, že máte “hlúpe” priateľstvá… Bez vášho súhlasu si vás predsa ako priateľa nikto pridať nemôže! No a ak hlúpo klikáte “prijať”, tak potom máte hlúpe priateľstvá. A ak máte “hlúpe” priateľstvá, tak sa nad tým nezavzdušňujte, ale radšej o nich mlčte. 😉

Ja som na fejsbúku stretla kopec zaujímavých ľudí. To, na čo oni zameriavali svoju pozornosť a čo prezdieľavali na svojich stránkach, priebežne rozširovalo môj záber vnímania. Nad niektorými som už obracala oči stĺpkom – a potom som si položila otázku, či som až taká iná… a zistila som, že ani nie…

Druhá vec, čo mi napadla, bolo poznanie, že ide o povzdych staršej generácie nad mladou generáciou. O čo vlastne ide? O posudzovanie… Prečo by niekto nemohol chatovať len preto, že my sme chodili na dvor alebo na ulicu posedieť si “na ganku”? Prečo by niekto nemohol lajkovať a komentovať fotky len preto, že my sme sa objímali (no, zjavne je to ešte staršia generácia od mojej – ja som sa neobjímala s nikým… mea culpa 😕 )? Prečo by niekto musel ísť na ulicu, keď sa mu lepšie smeje pred PC? My sme sa v tých časoch pred PC smiať nemohli z jediného dôvodu – nijaké PC vtedy neexistovalo!

Nemerajme iných podľa našich vlastných štandardov. Sú cenné a absolútne platné – ale len pre nás… Nechajme každému, nech žije život, aký mu je najpríjemnejší. Keby som chcela byť dôsledná, viem si predstaviť, ako by sa dinosaury pohoršovali nad prvým človekom, čo založil oheň… To by nebola výpoveď o tom človeku alebo o ohni, ale len o tom, že dinosaury ho nechcú a preto ho nik iný nesmie mať!

Nebuďme dinosaury. Tento svet sa mení nezávisle od toho, či sa nám to páči alebo nie… Čo tak skúsiť skombinovať milované staré a otrasné nové? Zdvihnúť starecký zadok a ísť si posedieť na dvor, klebetiť s inými starcami a chatovať si pritom s ľuďmi, ku ktorým by sme sa už dnes pre vzdialenosť denne nedostali?  Pokomentovať a polajkovať fotky vnúčika a ísť ho potom objať? Zasmiať sa pred PC a ísť iným, čo to PC nemajú alebo naň už nedovidia, porozprávať, čo bolo také smiešne?

A tých mladých nekritizovať. Ponúkať im alternatívy. Ak sa neobjímajú, tak najskôr preto, že ich to nikto nenaučil. Môžeme im predviesť, že aj to ide… 🙂

Nenariekajte. Ak sa cítite ako Obeť, tak len preto, že ste sa za ňu sami pasovali.

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s