Eprakone – ezoterika a spiritualita

Včera som na fejsbúku našla dva pekné citáty:

“Od toho dňa, kedy naučíš dieťa meno vtáka, už dieťa nikdy viac neuvidí vtáka.” — Jiddu Krishnamurti

“Presnosť pomenovania znižuje unikátnosť videnia.” — Pierre Bonnard

Na to, aby sme veci mohli poznávať, potrebujeme si ich nejako označovať. Ale už taoizmus vraví, že “pomenovaním predmetov časť z nich strácame”, pretože do pomenovania sa obvykle dostávajú len viditeľné charakteristiky a všetko na svete je oveľa viac než len svoje viditeľné charakteristiky. Minule som pozerala detektívku, kde ktosi mal identifikovať páchateľa. “Koho ste videli?” – “No, bol to muž…”

Keď začneme pracovať so slovami/kategóriami, veľa záleží od toho, akú hrubú optiku máme. Ak je hrubá, naše vnímanie bude hrubé a všeličo nám bude vyzerať ako všeličo iné (napr. tá identifikácia páchateľa ako “muž”, keď naša jediná optika je muž-žena, alebo “iný”=”horší/lepší ako ja”, s čím som sa už stretla tiež). Naše poznanie bude hrubé a nepresné. Zostávame na povrchu.

Čím viac do hĺbky ideme, tým špecifickejšie pomenovania si vytvárame – ale súčasne tým viac dát strácame. Aby sa nám veci vliezli do našich umelo vytvorených kategórií, musíme ich niekedy nasilu osekávať a prispôsobovať. Nakoniec poznáme všetko do úžasnej hĺbky, ale akosi sme stratili vzájomné súvislosti, teda širší kontext. Potom sa vám stane, že nemôžete hýbať rukou, lekár vás pošle k reumatológovi a ten povie “to je artróza, to liečiť nebudem, ja som reumatológ” a pošle vás domov s odporúčaním piť bylinkové čaje (reálna situácia zo života, moja pravá ruka).

No a nakoniec príde okamih, kedy už máte všetko tak dokonale klasifikované, že viete veľmi precízne pomenovať, ale veci vám prestávajú dávať zmysel – už sme orezali priveľa “bočných prejavov”. Vtedy pomôže len jedno – a to sa podržte – začať vnímať srdcom. 😉 Vytvoriť si cit pre súvislosti a vo veľmi presne popísanom svete zmeniť optiku z “kategórií” na “súvislosti”.

Lenže… až vtedy a nie skôr. Keď narábate s veľmi hrubou optikou, celé vaše “vnímanie srdcom”, teda intuitívne vyciťovanie, sa odohráva v prostredí totálneho vnútorného chaosu. No skúste tam hľadať súvislosti, keď ani poriadne nerozpoznávate “objekty”! 😕

Takže dlhej reči krátky zmysel: potrebujeme si uvedomiť, že okrem popísateľnej stránky má všetko aj nepopísateľnú stránku, ktorú navyše každý z nás vníma ináč, pretože sa nevieme dohodnúť na štandardizovanom vnímaní niečoho, čo nedokážeme ani popísať.

A pokiaľ ani toto “stručné zhrnutie” nepomohlo, tak sa treba vrátiť k pôvodnému odporúčaniu – neučiť deti, ako sa volajú vtáky. 😛

Uložiť