Včera som sa rozhodla porozprávať sa po dlhom čase s Messielom. Je to už roky, čo som ho kontaktovala, a navyše mi Gabriel dal nejaké dobromyseľné rady, ktoré ma nadmieru podráždili a odvtedy s ním nehovorím 😉 , tak som si vybrala Messiela (pretože Gaia minule sa nejako nepodarila 😦 ). No a dnes, než som to šla naťukať, tak som pozerala poštu a našla som mail s názvom Do angels sleep? (Spia anjeli?), čo sa istým spôsobom týka nášho rozhovoru a preto mi to poskytlo aj nadpis pre tento článok.

Messiel ma naučil jednému rozlíšeniu: vedomie ukotvené v hmote (alebo len “vedomie v hmote”) a vedomie ukotvené mimo hmoty (“vedomie mimo hmoty”). Už si nepamätám, ako k tejto téme došlo, ale viem, že mi vysvetľoval hlavný rozdiel medzi jedným a druhým. Vedomie v hmote je schopné silnej fokusácie, kým vedomie mimo hmoty takej fokusácie schopné nie je. Vedomie v hmote vie všetko prežívať na plné pecky: keď trpí, tak ako pes, keď miluje, tak ako kôň, keď nenávidí, tak ako zmija… Nič nerobí polovičato. Vždy hodí silný fokus (koncentráciu, lúč pozornosti) na niečo určité, na jeden bod, a tým fokusom ho natiahne do nadživotnej veľkosti a váľa sa v ňom.

Je jasné, že “vedomie v hmote” sme my, ľudia. Messiel mi povedal, že preto mi tak dobre rozumie, že on sám bol kedysi “vedomie v hmote” a zažil túto silnú fokusáciu. Dokonca aj Efniel bol kedysi vedomie v hmote a preto bol schopný tej nadľudskej obetavosti.

Na rozdiel od toho anjeli, teda čisté energie, nikdy nemajú “vedomie v hmote”. Majú síce svoje “ľudské životy”, kedy je v nejakom človeku priveľa ich energie a tá ho riadi/manipuluje, ale ich vedomie je mimo tejto hmoty – a tak nie sú schopní toho fokusu. U nich veci “tečú”, na ničom sa nezadržiavajú, a tak ich síce vnímajú, ale emocionálne oklieštené, zato vo vzájomných súvislostiach.

Takže anjeli skutočne svojím spôsobom “spia” – sú v polospánku, ktorý umožňuje veciam diať sa bez zásahov, dostatočne vnímaví na to, aby videli priebehy, ale menej vnímaví voči detailom a už vôbec nerozumejúci tým naším drobným drámam (ehm, obrovským drámam 😉 ).

Pripomenulo mi to mňa, náčelníka Krtie oko: bez okuliarov ako-tak vidím, dokonca dosť spoľahlivo, ale nevnímam detaily. (Nefokusovaná.) Len čo si založím škuľky (fokusujem), odrazu vidím detaily a tie upútavajú moju pozornosť natoľko, že strácam pohľad pre ten zvyšok. Alebo sa skúste nadchýnať mravcom a jeho labuškami, keď všetko, čo vidíte, je masa zeme a nejaký pohyb na nej! 😉

🙂 Hehe. Myslím, že už chápem, prečo ten Messiel viedol rozhovor týmto smerom… Už trochu lepšie chápem aj Jeho Archanjelstvo. No tak dobre; ale aspoň dnes sa ešte budem odúvať… až do večera, pretože potom treba robiť nový Gabrielov prechod. 🙂