“Nie je dôležité, čo hocikto povie alebo urobí. Musíš byť sám bezchybný. Boj prebieha práve tu, v tejto hrudi. Zaberie to všetok čas a všetku energiu, čo máme k dispozícii, ak chceme poraziť našu blbosť. A to je to, na čom záleží. Ten zvyšok je nedôležitý. Byť bezchybným bojovníkom ti dodá silu a mladistvosť a moc.” — Carlos Castaneda (The Second Ring of Power)
Táto téza bezchybnosti sa u Ruiza objavuje ako “dávaj vždy svoje najlepšie”. Ak každú sekundu nášho života dávame svoje najlepšie, čo v danej sekunde sme schopní dať, tak sme bezchybní bojovníci. 🙂 Ak sme naozaj bezchybní bojovníci (a nie len “bezchybne bojujúce papule” 😉 ), tak by nemalo dochádzať k tomu, že “pardón, to som vlastne nechcel(a)…” 🙂 Buď ideme na plné pecky, alebo radšej nechoďme vôbec – aspoň tým ušetríme nejakú energiu.
…toto sa mi páči vo všetkých verziách – Castanedovej , Ruizovej i v Tvojej.
U mňa je to tak, že občas sa mi darí ale často sa spätne pristihnem , že si uvedomím, že toto som mohol dať aj lepšie a tiež zaregistrujem ako je niečo vo vnútri ihneď pripravené tú nedokonalosť ospravedlniť, a vtedy sa len usmejem a poviem si , ale no tak 🙂 🙂 .
Za stav ” darí sa mi ” považujem , keď to akoby samovoľne plynie zvnútra von, nie ako keď sa v Mrazíkovi Ivan s medveďou hlavou snažil rýchlo páchať dobré skutky – síce vedome , avšak kŕčovito 🙂 🙂
Páči sa miPáči sa mi