Vďačnosť každý deň

green-tick-with-manNuž, dnešný deň bol hodne divoký – a veru tak aj dopadol… Ráno prišiel kolega namnožiť materiály a potom sa spýtal, či nepôjdeme do nákupného strediska na raňajky. Tak som odložila už uvarený čajík na neskôr a šli sme. Mal celkom jasný plán, čo a ako urobiť, a využil každú voľnú sekundu, takže sme okrem raňajok aj kúpili topánky a išli pozrieť ceny nafty… Ja som bežala domov rozposlať mail a potom som sa otočila a utekala späť do strediska na stretko s kámoškou. Bolo dobre, pokecali sme, nakúpila som spústu vecí, ktoré som vôbec nemala v úmysle (no ale odolajte pri sadeničkách rajčín a jahôd) a potom som sa vrátila domov. No a ako som sa vyzúvala, prišiel mi účet… Noha sa mi podvrtla a chodidlo sa mi otočilo o 90° oproti nohe. Našťastie, dovnútra, inak by som si vylomila členok. Našťastie na pravej nohe, inak by som si bola vylomila členok. Ako sa noha začala stáčať, bolo mi jasné, že to už nezachránim, tak som sa len pridržala radiátora a veľmi pomaly som ju púšťala nadol (alternatíva bola spadnúť, rozmlátiť hlavou sklené dvere alebo rozmlátiť hlavu o chladničku – oboje sa mi zdalo menej únosné). To, ako som vedome uvoľnila svaly, mi pomohlo – síce som pár minút skučala ako zbitý pes, ale potom som dokázala na nohu opatrne našľapiť, vykrivkať po schodoch a natrieť si členok indometacínom. Fungovalo niekoľko hodín; teraz musím natrieť zas. Našťastie, zatiaľ členok nenapuchol, ani sa neobjavil výron. Uvidíme, čo bude zajtra… Najbližšie dva dni totiž trávim na nohách. 😕

Včera som hodila slovo s Gabrielom a nakoniec to dopadlo tak, že ma poľutoval. To nereagovanie bol nejaký test mojej vlastnej reakcie a vraj dopadol lepšie, než čakali, ale len na 95%. Mohla som radšej dať 100% a ušetriť si opakovanie, ktoré mi už avízoval… Ale večer som mala slabý kontakt, čo je viac než deň predtým. Vďačná za to. Až sa jedného dňa budem musieť z nejakého dôvodu rozhodnúť pre realitu “bez anjelov”, bude to ten najkrušnejší deň v mojom živote – a začiatok smrti.

Kožúšky boli dnes dosť dlho samé, tak po návrate som otvorila klietku. Všetci išli vyňuchať Mistyino teritórium. Ňusík sa jej ešte stále vyhýba, ale ostatní si už začínajú zvykať. Vďačná za to. Pupsinka ešte dnes udatne syčala, ale zakaždým, keď som povedala “nono”, okamžite prestala. Prezradila sa, potvora. 🙂 Celkom presne mi rozumie. 😀 Ja ich proste milujem.

Už som začala zostrihávať video o tom, ako sa Misty hrá, ale do víkendu to asi nestihnem. Vďačná za to, že mi vyšli celkom veselé zábery z drobca. 🙂

Na večeru boli kapsičky. Posledné dni mi Pupsinka odmietala žerkať čokoľvek okrem granulí, ale Jožko mi kedysi poradil, že si z toho nemám robiť hlavu – a po pár dňoch odmietania vlhkej stravy ju to zrejme zlomilo, lebo dnes si našla tanier, vyhnala od neho všetkých ostatných a nadžgala sa, až sa kotúľala. 🙂 Vďačná za ten hebúčky sivý kožúšok. Ráno mi vliezla dokonca do postele a hodnú chvíľu ležkala pri mne. 🙂

Zasa som pofotila pár kvetín. Tento rok záhrada úžasne krásne kvitla. Vďačná za to. Vďačná za Blekina, ktorý sa presúva spoza domu pred dom a späť a dnes bola na návšteve aj tuxedo pouličná mačička a keď som dosypala granule, šla sa nažerkať. 🙂

Advertisements

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s