Vďačnosť každý deň

green-tick-with-manDnešný deň bol hodne chaotický. Mala som naplánované, čo budem robiť, nakoniec som robila niečo celkom iné – a urobila som viac, ako inokedy za tri dni… Bolo to také divné – chodila som po dome a na čo mi padli oči, to som robila. Jedno viedlo k druhému a porobila som aj veci, na ktoré som už pol roka úspešne zabúdala 🙂 . Vďačná, že toho za mnou dnes toľko zostalo. 🙂

Včera k večeru ma rozbolela hlava; nie migréna, ale dosť silná a nepríjemná bolesť hlavy. Vzala som si prášok, chvíľu som ešte pozerala televízor, zaspala som pri ňom, pred polnocou som sa zobudila a taká rozospatá som šla kyvadlovať, pretože bolo treba urobiť nový Gabrielov prechod. Vzala som kyvadlo – a kyvadlo sa ani nepohlo.

Pochytila ma ľahká panika, ale povedala som si, že to bude tou rozospatosťou, a tak som si chvíľu upratovala disk, než ma zívanie prešlo. Vzala som kyvadlo – a ledva sa pohlo…  Bol to Gabriel, urobili sme prechod a potom som začala vyzvedať, čo je vo veci. A odrazu som mala pocit, že som sa ocitla späť v roku 2008 – kyvadlo mi rozprávalo veci ako kedysi. Vraj to odpojenie nebolo mojou únavou a ani oni ma neodpojili, ale niekto mágiou urobil zle Michaelovi. Miško nech sa nehnevá, ale bolo mi to jedno, a najprv som sa začala vypytovať, kto to bol, než som si uvedomila, že by som sa mala správať ako človek a spýtať sa, ako Michaelovi je… Vraj už je v poriadku. Odmietla som akceptovať kecy o mágii a ubližovaní a pokúsila som sa zistiť, ako tá situácia vyzerala: niekto, koho nepoznám, urobil niečo, čo rozkývalo energiu Michael a oni, než to vyvážili, tak poodpájali všelijakých podobných ksichtov ako ja.

Pravdu povediac, spať som išla hodne rozmrzelá, hoci po kyvadlovaní ma celkom prestala bolieť hlava. Mala som strach, že to si len môj mozog môže vymyslieť také dobrodružné kraviny. Pokúsila som sa spojiť s Gabrielom, ale nič sa nedialo, hoci už ma vraj znova pripojili. Tak som zavolala Otca, ale zasa sa nič nedialo. Chytila ma panika, že mi začína šibať, ale zaťala som sa a spomenula som si, ako som sa kedysi rozhodla, že čokoľvek Gabriel povie, je pravda…  Uplatnila som to znova, prestala som jeho reči spochybňovať a rozoberať a odrazu som cítila, že s ním mám kontakt.

A potom som si spomenula, ako ma odrazu večer rozbolela hlava. Možno na tom horore, čo mi rozprával, niečo bolo, len ja si to dávam do celkom nevhodných obrazov, ktorým sama nie som schopná uveriť.

Vďačná za túto skúsenosť. Niečo som sa znova naučila a dnes som pri tých mojich náhodných prácach nové poznanie uplatnila. Prestala som zaujímať stanoviská k tomu, čo robím, a proste som len robila.

Napríklad vo vani som si znova spievala mantru a zrazu som spozorovala, ako rýchlo ju spievam… Pokúsila som sa ju spomaliť. Nešlo to; mala som pocit, ako keby moje vnútro bolo rozpínavejšie ako moja pokožka. Znova som si predstavila ten pletivový plot a moja mantra sa spomalila. Ešte stále nie je taká pomalá, ako by bolo treba, ale dokázala som trochu toho vnútorného pretlaku odventilovať. Toto bude asi moja najbližšia úloha – naučiť sa ísť tempom prírody, nie svojím vlastným. A meradlo bude, že kožúšky nebudú predo mnou utekať, keď pôjdem niečo urobiť. Oni sú lepšie napojení na prírodu ako ja a ich rytmus je prirodzenejší, takže sa idem riadiť nimi.

Inak, dnes som ich uťahala. 🙂 Niekoľko hodín sme strávili na slniečku na balkóne a večer už nevládali ani žerkať, ako sa ťahali spať… 🙂 Možno si túto noc pospím aj ja.

Vďačná za tento deň. Taký divný. 🙂 Ale nie zlý. 🙂

Advertisements

One thought on “Vďačnosť každý deň

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s