Dnes som na fejsbúku našla tento citát, ktorý ma zas niekam posunul:

“Človek, ktorý dorástol do lásky, môže zomrieť – jeho láska bude pokračovať. Budha je mŕtvy, jeho láska pretrváva. Ja budem mŕtvy, moja láska bude pokračovať. A tí, ktorí budú naladení podobne, ktorí budú prístupní, budú schopní získať ju hocikedy a hocikde.” — Osho

Najprv vo mne hrklo, že čo za nezmysel, potom vo mne hrklo, že ale ja sa chytám… Pre môj príbeh stačí, keď si slovo “láska” nahradím slovom “energia”. Keď niekto zomrie, jeho energia nezaniká, len mení formu (a možno sa rozpadá staré vedomie “ja”; ale možno má schopnosti, že sa to vedomie nerozpadne) – to by bolo to, že “pretrváva”.

To vedomie malo v svojich fyzických koncoch nejakú vibráciu – a tú si berie so sebou; stáva sa tou vibráciou. Ak sme schopní sa na tú vibráciu nastaviť, sme v kontakte s tým vedomím.

Tak, ako ja kedysi s bosorkami okolo Castanedu, s ním a vďaka Gabrielovi i s donom Juanom. A tak, ako sa energia mojich rodičov vrátila do môjho života cez niektoré z Mačičiek. 🙂

Zdá sa, že konečne som našla taký uhol pohľadu, ktorý spája môj svetonázor a svetonázor všetkých tých, ktorých som doteraz považovala za kecošov. 😉