Vďačnosť každý deň

green-tick-with-manDnes poobede som si spomenula, ako sme zo ZéDéeŠky boli na lyžiarskom výcviku. Na záver sme robili súťaž v básničkovaní. Vyhrali chalani (zaslúžene) s básňou Sňah (číta sa to sňa-hö 😉 ), ktorá šla nejako takto: “Sňah napadol, pokryl celý kraj, skoro som si na tebe lyže dolámal – ty hovado!” A presne toto som si povedala, keď som poobede vyzrela z okna.

Do chvíle, kedy túto vďačnosť píšem, nebolo našťastie treba ísť odhŕňať, ale asi ma to neminie. 🙂 Už mi dlho bolo dobre – treba zas telo poničiť! Veď tú zmenu aj cítim v kĺboch – dnes som si fľašku coly potrebovala otvárať hasákom.

Vďačná za to, že sme prestáli včerajšok bez väčšej újmy. Zaskočilo ma, že to mačence znášali oveľa ťažšie ako posledný rok – Felinka zaliezla pod bežecký pás a tam sa celú noc triasla. Lassinko bol taký vynervovaný, že trielil 130-kou hore-dole po izbách a kožúšok mal na dotuk ako rašpľu, Gayka mi chodila vyplakávať a už aj flegmatická Cica sa párkrát strhla a odbehla… Ňusíka som celý večer nevidela, bol niekde zalezený, Berušku som našla pod barovou skrinkou a Morinko a Bobinko zaliezli do najzadnejšieho kúta za kratzbaum. Dokonca na mne v noci ani nespali a ráno len neochotne išli žerkať. Ale už sú v poriadku, aj si dali mäsinko, takže brušká plné a vonku je relatívne ticho (okrem debila suseda – neviem, ktorého – čo okolo druhej musel hádzať petardy, by mu na hlavu padli! 👿 ).

Včera som pozerala Pirátov z Karibiku a Nahú strelu (prepínala som sa medzi nimi), potom som chvíľu pozerala nejaké nemecké hitparády a nakoniec som sa prepla na nejakú ruskú stanicu – a bola som doma… 🙂 Tak dobre, ako na tom ruskom kanáli, som sa necítila už dávno! Pripomínalo mi to staré dobré socícke Silvestre a vôbec mi nevadilo, že už tej ruštine ale vôbec nerozumiem. Bolo to také… srdečnejšie… Obyčajní ľudia, odhodlaní baviť sa za každú cenu, nie nejaké napudrované celebritky, ktoré predstierajú dobrú náladu a svetový flér! Spať som šla s úsmevom a s úsmevom som sa zobudila, hoci tie kraviny, čo sa mi snívali, až také optimistické neboli – ale už pri snívaní jedna časť vo mne komentovala, čo je čo: “toto sa ti sníva preto, že si pozerala večer to-a-hento”… 🙂 Vďačná za tento rozštep osobnosti. Keď sme dve, jedna je vždy nutne tá “normálnejšia”. 😉

Vďačná za to, že sme sa dnes hrali, kým som mala nafarbené vlasy a bolo treba čakať, až farba zaberie. Aj na kávičku som si našla chvíľku a dokonca som si aj natočila vlasy špeci kulmou, čo som si kúpila pred Vianocami na základe nejakého YouTube videa, kde si ňou kočka upravovala vlasy. Zdá sa, že kulma funguje – Vďačná, že na tie moje poničené vlásky ešte niečo zaberá. 🙂 Hlavu mám teraz ako Marilyn.

Dnes som neroombovala, aby si mačacie nervíky oddýchli, ale je to výborný pocit, keď človek ide po chodbe a nevíri prach a chlpy… Nikdy som nebola nejako poriadkumilovná, ale odkedy roombujem, tak si uvedomujem, že mi to chýbalo. 🙂

Dnes som dokonca aj trochu písala – mala som “záblesk génia”, ktorý mi začal odvíjať dej, len problém bol, že som sa nevedela trafiť na klávesy… Keď je takýto čas, tak si moje ruky robia, čo ich napadne.

Vďačná Ambale, že nám urobila nádherné PF s Mačičkami. Aj Blekinko bol dnes u nás, ale potom sused zarachotil a Blekino zdrhol. 😦

Nejaká som umrnčaná. Idem sa kuknúť, či nebude niečo v telke. 🙂

Reklamy

One thought on “Vďačnosť každý deň

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s