Vďačnosť každý deň

green-tick-with-manDnes bol deň mimoriadnych výsledkov. Dopoludnia bol v kancelárii kolega a radila som sa s ním, či kúpiť vysávací robot Roomba. Už pár rokov naň hádžem očkom, ale vždy som si myslela, že je len na dlaždice, lino a parkety, no a ja mám v celom dome podlahovinu. Ale minule som videla reklamu, kde vysávali koberec, a odvtedy znova špekulujem, vyberám a porovnávam.

Kolega vravel, že nemám Roomby ešte kupovať, kým neviem, či mi bude vyhovoať. Navrhol mi superistý superspôsob supertestovania, či sa mi Roomba hodí alebo nie – a potom šiel domov a ja som sa vzala a šla som Roombu kúpiť. 😉 Samozrejme, poistila som sa a dohodla som sa, že ak nebude fungovať na podlahovine, môžem ju vrátiť. Došla som domov, prečítala príručku (anglickú, pretože zo slovenskej som moc múdra nezostala), nabila vysavač a už sa aj vysávalo. Potvora behá dokonca aj cez prahy, vylezie na hrubý koberec na podlahovine a naháňa mačky. 😀 A oni naháňajú Roombu.

To bol prvý úspech dňa. Druhý spočíval v tom, že som šla urobiť povestný Anielov krabí šalát. Trochu som ho upravovala, lebo okrem jeho návodu som si naštudovala aj zoznam použitých materiálov u nás v obchode a navyše som dnes kúpila senzačný kozí syr s talianskymi bylinkami a tak som ho použila aj do šalátu. V rozpise bola jedna cibuľa, ja som dala pol a bolo priveľa – lenže ja som tiež robila porciu pre jedného, nie tie veľké misy, na aké sme u Aniela zvyknutí. 😉 Šalát je celkom chutný, dala som si na večeru a ak zajtra znova príde kolega, otrávim aj jeho. 😛

Vďačná za deň, ktorý obsahoval len minimum a veľmi mizivých príkorí. Vďačná za to, že kožúšky sa celkom nezbláznili, keď im po dome vrčal vysavač, hoci sa ho pokúšali fackovať (a na noc som ho odložila z dosahu, aby sa ho nepokúsili ešte aj opišať 😉 ). Vďačná za Lassinka, ktorý sa dnes extra šmajchloval a spal pri mne v noci a aj večer pri telke, k malej radosti Berušky, pretože ležal na jej obvyklom mieste. Vďačná za Ňusíka, ktorý bol mojím výletom do obchodu taký rozčúlený, že potom za mnou hodinu behal ako havinko a v kuse mi niečo rozprával. Posledné dva dni majú kožúšky výlučne granule, pretože už búchajú petardy a oni potrebujú žrádielko, od ktorého by mohli odbehnúť a potom sa k nemu vrátiť, ale zatiaľ ešte neštrajkujú – hoci keď vidím, s akým nadšením letia ku kuchynským dverám, vždy keď idem tým smerom, tak mi zviera srdce. Možno zajtra na obed, ak nebude iné “rušenie”.

Extrémne vďačná za svoj život. Najmä v okamihoch, keď vyžieram koláčiky z krabice, ktorú mi dala GabyBaby z toho, čo piekla na Vianoce. 🙂

 

Reklamy

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s