V podstate normálny deň… ale, milé Univerzum, už tie “normálne” dni začínam brať osobne! 👿 V kuse sa všetko kazilo, dokaličila som sa, nič nefungovalo tak, ako by malo… a tak som sa úspešne prebohovala až k večeru, kedy som si skoro zlomila ruku. Milé Univerzum – toto bol tvoj plán? Ak áno, tak som vďačná dnes za jedinú vec – že väčšina dňa je za mnou. A ak sa zajtra nezobudím, pretože na mňa v noci padne strop, tak si do mojej zajtrajšej Vďačnosti už dnes kľudne zapíš: “Vďačná, že to už má za sebou”.

A dnes už s tebou nekomunikujem. Dúfam, že si za to vďačné.