To, v akom svete sa pohybujeme a ako sa v ňom cítime, je výsledkom toho, na čo sa zameriava naše vnímanie. Ak na kritizovanie, skladáme si okolo seba svet plný chýb a príležitostí kritizovať, ako niekto alebo niečo nevyhovuje – a tým prekrývame náš pocit, že nevyhovujeme my sami. Že sa treba snažiť svet zlepšiť. Lebo bol vymyslený chybne, my vidíme možnosti zlepšenia a aj by sme to urobili, len nám v tom všetci ostatní a okolnosti zavadzajú…

Aj keď sa možno vnútorne považujeme za “tých spravodlivých”, tým, že vnímame iných ako “pokazených”, otvorili sme dvere tomu, aby niekto iný označil aj nás ako “pokazených”. Nainštalovali sme si túto možnosť do nášho vnímania.

Keď som začínala s cvičením Vďačnosť každý deň (ktoré som včera zachrápala 😳 ), bolo to len taký pokus. Neverila som mu. Ale zvedavosť bola silnejšia a tak som skúsila, čo to urobí. Podstatou cvičenia je každý deň napísať 3-5 drobností, za ktoré sme vďační – a každý deň majú byť iné ako predošlý deň… V úplných začiatkoch (na uzavretom blogu) som bola rada, ak som dala 2. Tuto som už bola predtrénovaná a zvládala som viac 🙂 – čo ma posilnilo v túžbe pokračovať.

A postupne som na sebe začala vnímať zmeny. Môj ostro kritický vzťah k ľudstvu sa otupil. Ešte stále nemôžem povedať, že by som ľudstvo mala rada, dokonca sa musím striehnuť, aby som ho odtolerovala, ale už mám okamihy, kedy ma proste prenikne obdiv a nadšenie z toho, že niektorí ľudia sú. Čo je vždy viac, než bolo na začiatku.

Cvičenie pomohlo prepólovať moju pozornosť z nedostatkov a nevyhovovania na spokojnosť a vnútorný mier.

Ak máte problémy vystáť sami seba, skúste to s týmto cvičením. Hovorí sa, že najprv potrebujete milovať seba, aby ste mohli milovať iných. Lenže ja už som taký ten “večný tester” – ak sa nedokážem donútiť milovať seba, čo keby som začala tým, že sa zmierim so zvyškom ľudstva – a v tom nakoniec i sebou samou? 🙂

Takže okrem vďačnosti idem kontrolovať aj to, či prevládala v ten deň kritika alebo obdiv a spokojnosť. 🙂