Vďačnosť každý deň

green-tick-with-manVčera som Vďačnosť zachrápala. Sedela som pri telke a zobudila som sa minútu pred polnocou. Tak som šla radšej spať, pretože som v tom okamihu aj tak nevedela povedať, za čo som vďačná…

Nuž, niečo by sa našlo. Včera bol taký hodne rozplánovaný deň a napriek tomu, že boli časy úzke, výborne sme všetko stíhali. Som vďačná za to, že nebola nervozita, pretože sme večer išli na pohreb a nervozitu a pohreb v jeden deň by som nebola ľahko rozdýchala.

Na pohrebe som si uvedomila jedno – moja maminka nijaký nemala a ja som vlastne nikdy nemala možnosť rozlúčiť sa s ňou. Tak som využila tento obrad na to, aby som sa zmierila so všetkými duchmi a spomienkami a dlhmi minulosti. A súčasne som si silno uvedomovala, ako ten trúchlivý prejav a atmosféra sa odlišujú od toho, aká bola tá žena, čo ju pochovávali… Pohreby sú tu pre pozostalých, nie pre mŕtveho.

Vďačná aj za to, že som si počas obradu udržala dostatočný odstup, aby som dokázala sledovať slová i svoje emócie súčasne. A všimla som si jedno – že hoci slová boli nelogické a miestami ma rozčuľovali, napriek tomu som sa v určitých momentoch takmer neubránila slzám. Myslím, že spúšťačom sú niektoré slová v našej reči. Že majú na seba nabalenú silnú, veľmi špecifickú vibráciu, ktorú zosilnilo prostredie. Boli to slová smútok, večnosť, koniec, žiaľ, samota. Možno každý reaguje na iné; ja som reagovala na tieto.

Vďačná, že sa moja empatia udržala v medziach. Bolo mi zle, keď som videla ľudí plakať. Akoby som sa presúvala do ich kože… Nuž, nie som pohrebový typ. Ja si snáď aj na svoj vlastný nájdem radšej nejakého náhradníka. 😕 Aj som povedala kamarátovi, že ja nijaký pohreb nechcem. Spopolniť a tuho kýchnuť. 😕 Dúfam, že ma prežije. 🙂 Musím pridať.

Okrem toho mi v celkom nečakanom čase prišli granule. Už som myslela, že budem musieť bežať do obchodu kúpiť nejaké “preklenovacie”, aby kožúšky mali čo žerky, ale dopoludnia doviezli tie, čo som objednala. 🙂 Už zasa môžeme byť grandi a kŕmiť doma i na ulici.

Večer som mala obrovskú chuť na uhorkový šalát a mala som v chladničke rezeň, čo bolo treba zjesť, tak som sa napriek únave pustila kuchtiť. Ako som si ten šalát urobila, začala mi po ňom voňať celá kuchyňa, až sa mi z nej ani vyliezť nechcelo! Podaril sa úžasne. Vďačná za uhorky… musím si zasadiť semienka, možno by som dokázala v zime dopestovať vlastné. 🙂

No a večer som mala ešte jeden obrovský dôvod na vďačnosť – môj autistický plachý kocúr Ňusík sa nechal zdvihnúť zo zeme, položiť na kolená a zostal tam ležať a nechal sa vyhladkávať. Nakoniec som ho musela zhodiť z nôh ja sama, pretože mu bolo tak dobre, že ma začal mäkušiť pazúrikmi – a Ňuso má pazúry ako orol! Z jednej nohy mi celkom zodral kožu. 🙂 Ale mám, čo som chcela. 😀 Totálne blažený úsmev. Čakali sme od mája 2012 na tento moment… akosi som vždy vedela, že nastane, hoci vyzeral nepravdepodobne. Sranda je, že ja mám viac takých nepravdepodobných presvedčení… Že by som mala dôverovať viac svojej intuícii? 😉

A teraz dnešok. Ten začnem ne-vďačnosťou. Včera večer som vzala poslednú dávku ATB, ale už od nedele sa mi postupne vracia kašeľ a zhoršuje sa. Pacient prizabitý, choroba prežila. Budem musieť znova k lekárke. 😕 Sedí mi to na pľúcach. Smútok. 😕

Dnes nejako nevládzem, ale to nevadí, pretože deň mám pomerne voľný. Vďačná za to, že si môžem sama takto programovať svoju záťaž. Bude sa poobede chrápať. (A na obed bude uhorkový šalát. 😀 )

Zvyšok dopíšem až večer. Čo ja viem, čo ešte bude. 😉

Vďačná aj za Pupsinku, ktorá dnes, ako som sa s nimi hrala, skočila a urvala mi dva prsty. Teraz behám ako Michael Jackson. Len spievať tak neviem. Chvíľu to bolelo ako fras, potom sa mi podartilo zastaviť krvácanie, natrieť to Framykoinom a zalepiť.

Potom som si skočila do nákupného centra naobedovať sa. K válovu som sa ani nedostala, toľko tam bolo ľudí… Úplne že som nechápala, čo sa deje. Až doma som si spomenula, že je sviatok 😉 . Myslím, že už som dávno vystúpila z času.

Ale zato som vďačná za iné veci. Vyhliadla som si jednu bundu (Desigual) a tak som si ju šla kúpiť. Samozrejme, dopredu som si vypýtala povolenie – i dostala som ho… ibaže bundu už nemali. 🙂 Tak som sa zastavila v Takko, na ktorý som minule videla nemeckú reklamu, čo ma oslovila, a tak som sa rozhodla dať mu druhú šancu – a tam som si kúpila bundu: inú, rovnako teplú a o 150 € lacnejšiu.  Totálne najvďačnejšia na celom svete natoľko, že som zvyšné peniaze oplieskala v Bille, doniesla som si domov lososíka a uvarila som si “obed” o štvrtej. 😛 (S uhorkovým šalátom.)

Doniesla som si aj tonu kelu ružičkového. Časť si urobím zajtra a zvyšok zamrazím, nech mám v zime čo mlsať, keď u nás v obchode prestali dovážať ten mrazený. (Vďačná za to, že ho mali. Nebude sa hladovať.)

Vďačná aj za to, že sa mi podarilo zohnať aj druhý “metalýzový” lak na nechty – do červena. Jeden mám modrozelený a je úplne úžasný, teraz mám fialovomodrý a je tiež úžasný (=fialovomodrá je u mňa “do červena” 😉 ). Musím si takto maskovať nechty, pretože sa mi rozpadajú a lepím ich papierikmi a to polepené treba zatrieť tak, aby to nebolo vidno. 🙂 Tak vám poviem – hlavne nezostarnúť. 😉 Alebo potrebujem lekárov, ktorí vedia zistiť, čo je vo veci a ako to odstrániť. Moja kožná je zo mňa už na nervy. 😛 Nič na mne nefunguje tak, ako by sa predpokladalo. 🙂

Dnes som mala jeden zábavný zážitok – pustila som si z DVD Miss Marplovú. Pozerám si, pozerám, kožúšky pri mne spia a spia… a tu v telke začne mňaukať mačka. 😀 To bolo povstanie! V mihu sa bolo hore a lietalo sa z kúta do kúta, že kde to mraučí votrelec 😉 … Vďačná za tieto okamihy, ktoré ma učia smiať sa napriek tomu, že to nik nevidí a nedá sa o to s nikým podeliť. (Tak musíte nastúpiť vy, čo toto čítate. Máte smolu. 😛 )

Ale vlastne si teraz uvedomujem, že mojim kožúškom vôbec nevadilo, že tá mačka mraučala po anglicky…  Aké ja mám vzdelané mačurdy! 😀

A ešte za jednu vec som vďačná. Nahodila som minisukňu a nikto sa nepodivoval ani nesmial. 🙂 Zasa sme dopadli “zozadu lýceum a spredu múzeum” 😉 . Aťsi.

Keď som sa vracala domov, pred domom bol(a) Tuxedo a misky prázdne – tak som jej/jemu nasypala granulky. 🙂 Máme nového kamaráta. Moje mačky sa z tej radosti snáď zmyšia. 😛

Reklamy

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s