Vďačnosť každý deň

green-tick-with-manTak moja včerajšia vďačnosť za kľud na ulici mi nevydržala dlho… 🙂 Ako som sa dnes vrátila z nákupného centra, na miestnej dedinskej lúke bučala (a ešte bučí) nejaká ochotnícka kapela, ktorá s nesmiernym nasadením a na plné hrdlo dokumentuje svoj absolútny nedostatok hudobného sluchu. 😕 Mačičky nemali veľké vydýchnutie – už sú zasa nervózne a nežerkajú. Dúfam, že kapela do zajtra ochripie a bude kľud.

Dnes som vďačná za pohodové stretko s kámoškou. Kedysi sa jej páčil jeden môj prsteň a ja som ich mala dva, tak som jej jeden darovala. Potom som zistila, že ten, čo mi zostal, je mi trošku veľký… A pred pár dňami GabyBaby spomínala, že ona ten svoj prsteň nemôže zas nosiť, lebo ju tlačí. 😀 Tak sme dnes urobili výmenu, mne prsteň sedí ako uliaty a ju netlačí. 🙂 Dúfam. Takže som vďačná za návrat svojho pôvodného prsteňa.

A som vďačná za to, že som si kúpila pančuchy bez spevneného sedu a tak budem v zime môcť k nim nosiť kraťasy. 🙂 Nemohla som ich nosiť zamlada, tak budem teraz, v predpenzijnom veku. No čo; veď problém budú mať tí druhí, čo sa na mňa budú musieť pozerať. 😉

Potom som vďačná za koláčik, čo mi GabyBaby doniesla. Bol mňam. 🙂 Dnes už nevečeriam.

A som vďačná, že mali v Bille figy. Bude sa mlskať. 🙂 (To miesto tej večere.)

(Mužská kapela práve bučí na plné hrdlo Adele: Rolling in the deep. Asi by som mala byť vďačná za to, že toto nespackali, ale akosi mi tá vďaka nie a nie ísť od srdca… 😛 Hehe, práve začali Call me od Blondie. Ja im to budovateľské nadšenie fakt závidím. 😛 )

Reklamy

3 thoughts on “Vďačnosť každý deň

    • A je vôbec nejaký problém? Povedz, za čo si vďačný(á) ty a nestaraj sa o druhých. 😉

      Veci sa stávajú problémom až vtedy, keď ich označíme za “problém”. Dovtedy sú to len veci, fakty. Nikde nie je napísané, že každý musí byť vďačný. Za maličkosti.

      Like

  1. tak to sme sa nejak zladili, vcera som mala oblecene kratasy s cervenymi pancuchami a celkom sa mi to lubilo :D. Som vdacna za krasne pocasie vcerajsie, prijemny den na devine, som vdacna za kapelu Vrboski vitazi, dost som sme sa zabavili. No najviac som vdacna za ten pohlad ako moja mama pusta sarkana, stastna jak male decko. Vdacna som za obed co spravila, biftek s vajcom mooooze byt. No a vdacna som aj za psa co si kupil moj synovec. To je take krasne stena jake sa len tak lahko nevidi. A som velmi vdacna ze uz ma Kubo hotove vsetky ulohy do skoly. Tieto skolske ulohy to je navrat karmy, uplne peklo, ja som si to uz raz odzila a teraz znova. Neznasam to. Uz zasa vo mne vzrasta agresia voci skole, vidite, len co si spomeniem na ulohy, je po vdacnosti 😦

    Liked by 1 person

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s