Aj zlé vlastnosti sú dobré

Minule som čítala na fejsbúku už po x-tý raz citát “učím sa dôverovať svojej ceste, aj keď netuším, o čom je”. A hneď na to prišiel tento citát:

zasadili

Mnohokrát máme predstavu, ako by veci mali vyzerať, a snažíme sa ich do tej podoby dostať – kontrolou, bojovaním, vzdorovaním… Jedno, druhé i tretie sú však len prekážky, ktoré kladieme do cesty prirodzenému toku energie, tomu, čo sa cíti dobre, keď to tečie voľne. Stavu, kedy si nerobíme starosti. Kedy nemáme strach. Kedy sa necítime odstrčení alebo znevýhodnení. Kedy nie sme oddelení od zvyšku sveta a nekonkurujeme si s ním – a ani s nikým iným. 🙂

Keď urobíte jarok a necháte ním prudko tiecť vodu, všetko, čo jej postavíte do cesty, vytvorí pnutie, tlak. To sú tie negatívne pocity, ktoré pociťujeme. Pozor, nie negatívne “emócie” – tie boli do nás vovychovávané. Ale keď sa cítime zahnaní do kúta, niečo nás ťaží, zohýba nám chrbát, cítime sa bezmocní – vtedy vzdorujeme tomu, čo by bolo inak normálne. A prečo? Pretože máme nejaký postoj/presvedčenie, ktoré nás núti vzoprieť sa prirodzenému toku energie v situácii.

Prejavuje sa to napr. cez naše sny. Ak sú hrozné a agresívne, potláčame v sebe agresivitu a nedovoľujeme jej prejaviť sa – hoci sú situácie, kedy by nám veľmi pomohla. Niekto nám nakukal do hlavinky, že “agresívny prejav je zlý”, a tak si dnes neumožňujeme byť agresívni. A čo urobíme ako reakciu na toto samonastolené obmedzenie? Beháme po svete s zosilnene vnímame agresivitu tých druhých – a rozpaľuje nás do žerava.

Všímajte si svoje nepríjemné sny. Nesú v sebe niečo, čo odmietate vpustiť do svojho života… Ale ak sme minikópiou Všetkého-čo-je, potrebujeme v sebe obsiahnuť a akceptovať všetko – to dobré s tým zlým. Keby sme nemali v sebe ani smietko agresivity, neboli by sme schopní ani tolerancie, pretože jedno i druhé sú len póly na tej istej osi (v našom dualitnom vnímaní). Čo sa potrebujeme naučiť, je prijať svoju “zlú” stránku, nájsť situácie, kedy nám pomáha – a používať ju len a jedine vtedy. (A dať si pozor, aby tie situácie neobsahovali ani náznak konkurencie alebo porovnávania s niekým iným.)

Ak sa naučíme dôverovať našej ceste a necháme sa ňou viesť miesto toho, aby sme jej diktovali, kadiaľ má viesť, odstraňujeme prekážky vo voľnom toku energie a vytvárame podmienky pre to, aby sme sa prijali ako kompletní ľudia.

A teraz som si spomenula na iný citát Brucea Leeho, ale prerozprávam ho voľne, lebo ho nemám poruke: Buď ako voda. Keď ju naleješ do šálky, je šálka. Keď ju dáš do lyžičky, je lyžička. Keď ju zahatáš, začne stúpať jej tlak, až prekážku obtečie, preleje alebo preborí. 🙂

“Buď voda, priateľu.” 🙂

Reklamy

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.