Už pár ľudí som počula, že majú teraz nejaké “drsné” obdobie. Aj u mňa je to tak – jeden deň horší ako druhý. Trvá to už asi dva týždne; neviem, či to súvisí s tým zatmením slnka, alebo sa vo mne vnútorne niečo láme… ale niečo je “vo vzduchu”.
Dnes som si už-už myslela, že so si to včera preskákala kompletne, keď tu môj nos urobil trvalú a neprehliadnuteľnú známosť s dverami. A začíname odznova.
Posledné dva dni som odovzdávala robotu a sedela som nonstop pri počítači a v noci som musela navyše robiť poriadky s hyperaktívnymi šelmami mačkovitými, ktoré sa v kuse naháňali stredom mojej postele (v miestach, kde mávam žalúdok). Mala som namierené k veterinárovi s Felinkou, ktorá bola pred vyše týždňom kastrovaná, rozlízala si napriek golieriku ranu, dostala väčší, po pár dňoch si aj napriek nemu rozlízala ranu, dostala ešte väčší – a ten si cestou k veterinárovi v prepravke sama zvliekla, aby mohla lízať ďalej. Tak s ňou antibiotikujeme a keď už od dobroty neviem, čo robiť, môžem šlapať k veterinárke do Dúbravky (do kopca, čo je u mňa podstatná informácia). Nech nezmľandraviem.
Od rána ma bolelo srdce, takže cesta bola dosť týranie. Veterinára sme stihli v pohode, akurát nejaký ovrčaný mládenec ma v autobuse informoval, že má manželku a ja som netvor. Vzala som na vedomie, pretože už chvíľu neriešim, čo som alebo nie som. 😉 Jediné, čo ma mrzelo, bolo, že som si nedokázala predstaviť, prečo mi túto infošku posunul. Mám rada, keď sú ľudia pre mňa priehľadní – a tento nebol. No nič; možno som mu len pripomínala jeho svokru, alebo nemá rád mačky.
Felinke znova narazili golierik, aby mala čo dávať dole, a dostala injekcijky. Cestou domov som si vymyslela, že sa pôjdem dať ku kaderníčke zafarbiť. V schránke som mala oznam, že u mňa bol kuriér, má pre mňa zásielku a nech mu zavolám. Ibaže mi zabudol napísať plné telefónne číslo – posledné dve číslice chýbali. Tak som nezavolala.
Rýchlo som nakŕmila kožúšky, mňa začínala bolieť hlava, tak som radšej nič nejedla. Trochu som sa ponáhľala, nech sa do nákupného strediska dostanem rýchlo, skôr, než tam prídu ľudia z roboty, pretože u kaderníka sa nedá objednávať.
Mačičky zožerkali, len Šintíkovi bez zúbkov všetko dlho trvá. Tak som ho vyložila aj s miskou na linku a šla som pustiť najmenších hladošov, ktorí sa vždy ako kobylky vrhnú na misky a ostatných z nich vyženú. Vtom volá kolega, že či sa nemôžem ísť pozrieť na náhľady. Lenže medzitým Morinko zistil, že na linke sa žerká ďalej, hoci dole sú už misky vylízané, skočil a pazúrikmi strhol Šinťovu misku na zem. Mäso po celej kuchyni… Minule mi presne tak potetoval steny. Teraz podlahu. Zvrieskla som (kolega asi ohluchol; odvtedy so mnou jedná extra opatrne), ponaháňala som Morinka, dostal po zadku a zavrela som ho do klietky. Hoci som dúfala, že dovtedy ostatní vylížu podlahu, nestalo sa tak – oveľa zaujímavejšie bolo pozerať na blondínečku, ako lieta za Morinom. Tak som umyla ešte aj podlahu a šla som do nákupného strediska a náhľady odložila na zajtra.
Už po ceste som začala rozmýšľať, či robím múdro – ak to bude pokračovať týmto spôsobom, tak buď dostanem infarkt a budú ma škrabať zo zeme, alebo dostanem migrénu a všetko ovraciam a odpadnem, alebo u kaderníka bude plno, alebo mi zafarbia vlasy na zeleno.
U kaderníka nebolo plno. Vypýtala som si vodu a dala si niečo na srdce. Srdce prestalo bolieť; začala migréna. Dala som si niečo proti migréne. Zjedla som čokoládovú tyčinku, aby som mala aspoň niečo v žalúdku, pretože na obed som už doma nemala čas.
Potom zistili, že nevedia, akú farbu mi majú namiešať. Radili sa dve, niečo vybrali, ja som to nechala na nich.
Vlasy nenafarbili na zeleno, ale na fialovo.
Ľudia, zoznám nepoužitých chýb zostal prázdny.
A v noci zasa olympijský maratón cez moju posteľ, zhadzovanie lámp a ráno povinnosť ísť pozrieť náhľady. A stretnutie s dverami, ktoré sa neotvorili, keď som sa cez ne pokúšala prejsť.
Dnes už nič nerobím. Idem zastaviť krv z nosa, zaleziem do kúta a zdochnem.
Máte aj vy takéto bláznivé obdobie? Alebo je to len moja špecialitka?
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Jo, teraz je to veľmi zaujímavé. U mňa sa to začalo viditeľne prejavovať únavou (okrem iných situácií, ktoré som akože nevidel 😛 ) asi pred 3ma týždňami a stále sa to stupňovalo, ale na šťastie v sobotu sa to počas seminára nejako samo od seba dalo do poriadku a dávanie do poriadku pokračovalo aj včera a aj doma sa po dlhšej dobe niečo posunulo, tým pre mňa správnym smerom. Nedá sa ale rozprávať o tom, že je to jednoduché.
Mám pocit, že transformácia sa deje či súhlasím, alebo nie (objavil som práve Ameriku, však? 😀 ). Min. týždeň som už mal chvíľu pocit, že nestíham za tou (kvantovou) vlnou a že ma jednoducho schmatne za kotník a oplieska o najbližšie útesy, ale v poslednom momente sa to celé úplne otočilo a z nebezpečenstva sa vykľul pokoj a mier. Niektoré veci, ale bolo treba ošetriť.
Nevypovedané, bolo treba vypovedať. Prílišný tlak na predlžovanie času pri cvičení žamžungu, bolo treba povoliť a vrátiť sa späť na 5min., odmietané, bolo treba prijať…no nebudem sa hrať na supermana – niekedy som jačal a fňukal ako hysterko 😀
Na šťastie pri mne stále stojí celá armáda pomáhačov…asi to čo práve robím, je fakt aspoň trocha potrebné 🙂
Týmto vám všetkým za všetko so srdca ďakujem…zlatíčka “moje” 🙂
Páči sa miLiked by 2 people
já naprosto chápu – nechci podrobně rozvádět, ale to jsou ta období, kdy většinou nikdy nezůstane při jednom maléru, lepí se další a pak už člověk začne mít pocit, že toho je opravdu dost – říkám tomu “den blbec”, docela často to bývají spíš “dny blbci” , takové období důvěrně znám, jedno z nich prožívám právě teď a jedná se spíš o problémy toho těžšího kalibru. Život mě naučil, že to vždy po nějaké době kratší nebo další zase přejde, tak se na to moc začnu těšit a ono to docela funguje 🙂 A mezitím se snažím vždycky nacházet nějaké různé drobné radosti, jako právě třeba teď- že venku svítí sluníčko, tak si uvařím kafe a půjdu si sednout na lavičku na zahradu za svým psím miláčkem 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ja sa mám fajn 😀 ďakujem za opýtanie. Všetko ide podľa plánu, hehe.
Páči sa miPáči sa mi
No… tomuhle říkám “jízda”, dávej na sebe pozor. Já to tedy nechci zakřiknout… mám pocit, že jsem si to nejhorší už vybrala a že teď už si jen lížu rány a plním si své úkoly, které mi ty lekce napařily :-)) Začalo to asi na začátku roku tou skoro mrtvicí (už je to Ok a naštěstí bez doktorů a prášků) – https://zitjak.wordpress.com/2015/01/14/rok-2015-tedy-zacal-aneb-bacha-na-mrtvici/. Leden a únor taky nic moc… a poslední facku jsem dostala min. týden. Dost jsem se z ní poučila, takže v neděli jsem musela napsat, že se něco zlomilo :-)) https://zitjak.wordpress.com/2015/03/14/zivotni-rozhodnuti/. Tak jen doufám, že mi to vydrží, protože o další facky už fakt nestojím :-)))))
Páči sa miPáči sa mi
Ja tiez vcelku normal, unavena som si vsimla som v poslednej dobe aj ja, neviem ci je to viac ako zvycajne, alebo si to len nejak viac vsimam. Ale pohoda, je viac roboty, debilny marec, danovy urad sa uz na nas usmieva a poklopkava prstikmi. Hela, ved mi zavolaj ked nemas ako ist k veterinarke, ja ta zaveziem.
Páči sa miPáči sa mi
hm ja mám tiež posledné týždne zvláštne, akoby vo vlnách dochádzala energia alebo čo…začala som kresliť, proste som musela, taký neuveriteľný pocit som mala, že som si musela ísť kúpiť farby a odvtedy kreslím (a to som kreslila naposledy ako dieťa a objavila v sebe talent o ktorom vôbec netuším že mám)…kreslím veľmi pocitovo až som sama zo seba prekvapená kde sa to vo mne berie…teraz už každý deň…a zdá sa tým niečo riešim…hrozne ma to ukludňuje ak by som nekreslila, tak mám pocit že ma roztrhne od nahromadenej energie alebo ako by som to pomenovala…a hej najprv bolo energie až priveľa a teraz sa cítim posledný týždeň unavene…ale ako som čítala ten článok tak vmi doplo akoby bolo fakt dačo vo vzduchu, lebo mňa to kolíše z jednej strany na druhú posledné asi 3 týždne…a to riadne…a dnes som si všimla aj na luďoch okolo či už kolegovci alebo zákazníci, že je ničo inak a akoby sa stupňovali nejaké veci….neviem to pomenovať kurnik.
Páči sa miPáči sa mi
s malymi korekciami to vyzera skoro ako moje posledne dni (teda skor tyzdne).
Páči sa miPáči sa mi
Je to veľmi zvláštne obdobie za dva mesiace som už 3x chorý a nie som sam na tom tak kolegovia v praci už viackrát na marodke . Celkovo deju sa zvláštne veci všetko sa nejak jak keby zrýchlilo aj zhmotnovanie tak ide
Páči sa miPáči sa mi