Bolesti hlavy a prítomný okamih

by JENNA MARTIN PHOTOGRAPHY 4Asi som už predávkovaná newageovskými “prítomnými okamihmi”:

“Ľudia sa obvykle viac zaoberajú negatívnymi vecami ako tými dobrými. Myseľ si takto vypestuje nutkanie venovať sa negatívnym veciam, posudzovaniu, vine a strachu z predstáv o budúcnosti a podobne… Len čo si začneš všímať prítomný okamih, všetko nešťastie a vnútorné boje sa rozpustia a život začína plynúť v radosti a bez problémov.” — Eckhart Tolle

Na jedno Tolle i budhisti  pri tomto “prítomnookamihovaní” zabúdajú – je to dobrý nástroj, nie je to zmysel existencie ľudí v hmote. Nie sme v hmote na to, aby sme hmotu negovali tým, že sa presúvame len do prítomných okamihov. Môžu nám pomôcť zniesť to, čo sa práve deje, ale nič neriešia. Bolí ma hlava? Prenesiem sa do energetického prítomného okamihu na inej, ne-hmotnej úrovni – a hlava ma zázračne bolieť prestane. A kým zotrvávam na ne-hmotnej úrovni, hlava ma nebolí. Ale na to, aby som tam zostala, musím byť buď absolútny bosorák typu don Genaro, ktorý dokázal rozštiepiť svoju obálku na hmotu a ne-hmotu a existovať v hmotnej dimenzii ako dve verzie seba samého (a akosi pochybujem, že by ho pritom bolievala hlava), alebo musím na hmotu abdikovať a zdržiavať sa len mimo hmoty. Len čo potrebujem ísť na záchod, musím sa vrátiť späť do hmoty a do stavu, kedy ma bolí hlava.

Okrem toho… bolesť hlavy je príznakom, že niečo nie je v poriadku. Keď sa na ňu vynegujem a prenesiem sa do ne-hmoty, v hmote sa nič nemení – príčina bolesti sa neodstraňuje. A tu prichádza pecka newageistického prístupu – nie všetky bolesti sú psychického charakteru. Niektoré sú aj tŕň v päte a ten treba vytiahnuť, nie odmeditovať.

Welcome to reality. Ak zanedbám moju bolesť hlavy a presťahujem sa mimo hmoty, môže sa stať, že sa už nebudem môcť odtiaľ vrátiť, pretože medzitým moje telo v hmote dostalo porážku, ktorej predzvesťou bolesť hlavy bola.

Tu-a-teraz je výborná metóda na ošetrovanie problémov hlavne interpretačného charakteru. Nepoužívala by som ho zrovna na aneurizmu alebo ten príslovečný tŕň v päte.

P.S.: Viem, ako vyzerá to definitívne tu-a-teraz; zažila som ho. Spokojný nezáujem. Indiferentnosť. Keby som ho preniesla do hmoty, zhnila by som zaživa len preto, že by som nevidela potrebu čo len sa pohnúť, čo len sa nadýchnuť… a skúste tak hodinku nedýchať, ako spirituálne sa pritom budete cítiť. 😕

Reklamy

One thought on “Bolesti hlavy a prítomný okamih

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.