S čím bojujeme pri sebarozvoji

1656405_687854251274444_710368280_nŠtyria nepriatelia v zmúdrení:

  1. strach – nič nie je také, ako sme si predstavovali, pretože náš pohľad kĺzal po povrchu a teraz sa dostávame pod povrch, bližšie k jadru; nevieme predvídať, nevieme správne rozhodovať, prichodíme si bezmocne a babravo; mňa anjeli na toto pripravovali tým, že všetko, čo postretnem, mám brať ako rovnako pravdepodobnú možnosť a nechať rozhodovanie na situácii, ktorá sa v istom bode vyvŕbi tak, že veci sa stanú interpretovateľné aj pre mňa; na to sa však musí človek naučiť existovať s neistotou, nejednoznačnosťou, a nechať sa viesť okamihmi/udičkami
  2. jasnosť – prajeme si mať veci jednoznačné a pritom zabúdame, že vždy z nich postihujeme len istú časť a môžu mať aj časť, ktorá je dosť odlišná; mňa anjeli učili zosúladiť rôzne uhly poznania tým, že sa mám snažiť nájsť taký uhol pohľadu, ktorý by vysvetľoval obe zdanlivo protichodné veci
  3. sila/moc – stav, kedy si myslíme, že “zvládame”, že sme to dokázali – to značí, že sme prispôsobili svet našej predstave o tom, aký by mal byť, a odteraz už budeme musieť sústavne len silou vôle ho udržiavať v tom stave, aby sme si znova neprichodili bezmocní a babraví; ak ma anjeli učili niečo v tomto ohľade, tak zatiaľ som tú lekciu ešte nepochopila, len viem, že ak mám pocit, že niečo nie je v poriadku so svetom a inými ľuďmi, tak ešte stále nie je niečo v poriadku so mnou; Sánchez niečo hovoril o tom, kedy je energetický výdaj adekvátny a kedy nie
  4. staroba – stav, kedy už máte všetkého dosť a chcete už mať len pokoj a umrieť; ani na toto zatiaľ nemám liek okrem anjelskej okovanej čižmy v mojom svale sedacom, ale už aj tá mi začína byť fuk… Buď vezmú väčšiu, alebo sa zomiera; aj tak je to jedno. 😉

Kompletný výcuc z Castanedu v angličtine je na strane 2. Výborné postrehy.

Inak sranda, ako sa tu tá bezmocnosť pekne vyskytla hneď niekoľkokrát. Myslím, že začína byť teplejšie.

One thought on “S čím bojujeme pri sebarozvoji

  1. haha naučiť sa existovať s neistotou a nechať sa viesť…tu narážam na problém poslednou dobou, čo ak ma to vedie niekde inde nez som smerovala doteraz a doteraz bolo to smerovanie tiež vlastne vedením…no som zvedavá čo z toho nakoniec bude…len občas sa týmto všetkým dostávam až do akejsi nezainteresovanosti, apatie a najradšej by som si len sadla na zadok a čakala na udičky….len to tiež nie je najlepší prístup a zrejme je to moj vnutorny boj s “existovat s neistotou” bo na to som doteraz nebola zvyknuta…akosi strácam emocionálnu zazangažovanosť a keď mám pravdu povedať práve tie emócie mi vždy pripomínali že žijem…možno to len celé chápem zle, no uvidíme časom.

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s