Kto ma poznáte, viete, že aj tie mentálne koncepty, ktoré milujem a podporujem, sama na sebe skúmam. No a viete, že som obrovský kamarát teórie “prítomného okamihu” (po mojom tu-a-teraz). Páči sa mi Tolleho a budhistické vyhlasovanie, že v tu-a-teraz neexistuje nešťastie, smútok, nespokojnosť… A odvčera viem, že to nie je pravda.
Včera som dostala prudkú depresiu. V poslednom čase ich dostávam takmer denne. Už som sa pýtala aj, čo je príčinou, a vraj sa niečo derie na povrch a chce byť spracované. Ale pretože to trvá už niekoľko týždňov, rátam, že sa to derie na povrch z parádnych hĺbok môjho podvedomia. Snažím sa to po budhisticky “vysedieť” – uvoľním sa a sledujem sa, čo sa bude diať. Nebránim sa tomu, pretože sa toho chcem zbaviť a to dosiahnem jedine tak, keď tomu dovolím prejaviť sa. Čítať ďalej →