Mám vysvetlenie pre tú svoju “únavu”… Priznávam, nie je priamo heroické 😉 , ale čo už narobím… Aspoň viem, kde som zišla z cesty:
“Mnohí spirituálni ľudia sa ponárajú do radikálneho popierania toho, čo sa deje. Chcú sa dostať vyššie, zbaviť sa toho, dostať sa z toho von, ujsť od toho. Na tom pocite nie je nič zlé – len tento prístup nefunguje, pretože je to únik od reality v spirituálnom šate. Vyzeráš spirituálne a súkaš spirituálne koncepcie, ale neodlišuješ sa od opilca v jarku, ktorý už nechce cítiť tú bolesť… Keď vydržíš a akceptuješ všetko v plnom rozsahu, automaticky to necháš za sebou.” — Adyashanti
(Many spiritual people are involved in a radical denial of what is happening. They want to transcend it, get rid of it, get out of it, get away from it. There’s nothing wrong with that feeling, but the approach doesn’t work because it’s escapism in spiritual clothing. It’s wearing spiritual clothing and spiritual concepts, but it is really no different than a drunk in the gutter who doesn’t want to feel the pain anymore. When you abide and accept everything completely and fully, you automatically go beyond.)
Nemám rada tieto momenty, kedy sa zas nájdem v nejakom kreténovi. 😕










Povedz svoj názor