Raz som Carlosovi povedal, aké ťažké je pre mňa porozumieť bosoráckym postulátom, a požiadal som ho o nejaké definície, ktorých by sa moja racionalita mohla chytiť. Odpovedal mi však, že to nie je ani možné ani rozumné, pretože on nežije v realite, na ktorej sa obyčajný svet dohodol.

“Ani ja si nerozumiem,” ubezpečil ma s plnou vážnosťou. Vysvetlil, že “rozumieť” znamená fixovať svoju pozornosť na určitý bod, z ktorého sa veci dajú vysvetliť. Čím všeobecne akceptovanejší tento bod je, o to pravdivejšie sa nám vysvetlenie zdá.

“Ale univerzum nie je racionálne, jeho podstata je mimo každej definície. Istota a zmysel sú ostrovčeky plávajúce po povrchu nekonečného oceánu, a my sa ich pridržiavame len zo strachu.

Ak budeš pokračovať na ceste za poznaním, čoskoro zistíš, že tvoje vysvetlenia sú len placebá, pretože nikdy nenaplnia to, čo sľubujú. Pre každú vec, ktorú vysvetlia, vytvárajú spletenec protirečení. V skutočnosti nikdy ničomu nerozumieme; skutočné učenie je fyzické a dostaneme ho len po rokoch boja. Taká je povaha lekcií o naguale.

Bosoráci však zistili, že je možné porozumieť veciam bez potreby mentálne si ich zdôvodňovať, a to ich viedlo k praktikám. Hodina praktizovania dokáže zhodiť zo stola roky vysvetľovania, a dostavia sa skutočné výsledky – výsledky, ktoré s tebou zostanú naveky. Ak zo seba urobíš svedka sily, nutkavý tlak tvojej mysle riadiť všetko sa zruší a na jeho mieste sa v tebe znova narodí detská zvedavosť a dobrodružnosť. V takom stave už nepremýšľaš; konáš.”