Podľa Jeffa Fostera:
Konflikt vo vzťahu začína vtedy, keď zabudneme svoju vlastnú účasť a preto zabudneme živú prítomnosť toho druhého. Zredukujeme živú prítomnosť milovanej osoby na mentálny obraz, ktorý sme si o nej urobili – na úsudok, označenie, chlievik – a nakoniec si začneme zamieňať to, kto skutočne sú, s tým, kto si myslíme, že sú.
Naše označenia sú bez vývoja: “Mýliš sa. Si hlúpy. Si necitlivý. Si nenormálny. Si sebecký. Nemáš otvorené srdce. Si neosvietený.” Tieto označenia zoškrtajú toho druhého podľa predstavy v našej hlave na “vec” a zabudneme, že máme do činenia s bezprostrednou, živou a cítiacou osobou.
Vstúpime do vojny “obraz proti obrazu” a prestávame načúvať.
Konflikty vo vzťahu dokážeme ukončiť tým, že si spomenieme, že oproti sebe máme živého človeka v jeho plnej ľudskosti – a tým si spomenieme na našu vlastnú ľudskosť. Cítime jeho existenciu a jej vplyv na našu existenciu a tak už toho druhého nevnímame ako “druhého”. Vnímame ho ako spoluputujúceho. Chápeme, že nie je nástroj a nie je tu na to, aby nás urobil kompletnými, aby nás zachránil, dal do poriadku, urobil nás šťastnými, dodal nám vnútorný mier alebo čokoľvek iné, čo práve potrebujeme, ale že nás ani neohrozuje na našej ceste k vnútornému mieru a osvieteniu. Načúvame mu a umožňujeme mu robiť svoje vlastné skúsenosti, rešpektujeme jeho pohnútky a prežívanie, cítime porozumenie, ale nie ľútosť za jeho nenaplnené sny a frustráciu. Nesnažíme sa ho vylepšovať, meniť ani manipulovať, a neškatuľkujeme ho ako dobrého či zlého, spravodlivého či nespravodlivého, majúceho pravdu alebo mýliaceho sa, škaredého alebo krásneho. Neodmeňujeme ani netrestáme, ale počúvame ešte dôkladnejšie, než sme kedy počúvali. A ak počúvame dostatočne dôkladne, začujeme sami seba, objavíme naše zlomené srdce, zacítime naše vlastné túžby, uvidíme seba v jeho tvári a stratíme záujem hocijako sa presadzovať.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Napísať odpoveď pre Jool Zrušiť odpoveď