Ideme na kapitolu 11. Zapodieva sa duchmi zosnulých, ktorí zostali uväznení v astrále a nemôžu odtiaľ vypadnúť, čím posilňujú negatívny dopad poľa na nás:
Keď zomriete, máte malú ale rozumnú možnosť opustiť túto dimenziu. Ak sa nedokážete odpútať od fyzických vecí, ak máte mániu kontrolovať alebo ak v sebe máte temné tendencie, bude pre vás ťažšie alebo celkom nemožné odísť.
Wilde zasa ide do dôb Hitlera a hovorí, ako vtedy Hitler cielene zabíjal ľudí tak, aby zostali uväznení v astrále a posilňovali pole. Urobte si svoj vlastný názor, ja sa názoru zdržiavam. 🙂 Dosahoval to vraj tým, že mnohých zabili celkom nečakane (a vtedy sa asi nedá “odísť”) a mnohé obete verili v podobné veci, ako nacisti robili, čím hrôzu zosilňovali (moja interpretácia).
Aby ste mohli odísť, je tam červia diera, do ktorej padnete. Vyzerá to tak, ako keby vás nepustila ďalej, pokiaľ sa do nej nedostanete rýchlo. Ak príliš dlho zotrvávate alebo sa bojíte nechať veci plynúť a odísť, zaviaznete. V podstate ste boli uväznení svojimi presvedčeniami a postojmi už dávno pred okamihom smrti. Ak neveríte v posmrtný život, ak spáchate samovraždu alebo zomriete náhlou či násilnou smrťou, znižuje to vašu možnosť dostať sa na druhú stranu. Veľa bude závisieť od toho, čo za individualitu a osobnosť máte a aká silná je nostalgia za Bohom.
Toto beriem hooodne s rezervou, pretože ak sa na to pozriem logicky, tak práve dobrovoľný odchod (=samovražda) predsa značí, že ste sa vopred vzdali a nechcete tu šaškovať, tak nevidím, prečo by vás nejaká červia diera nemala pustiť ďalej… Ale možno len nemám dostatočný vhľad do veci.
No a teraz sa znova dostávam k tým predpokladom, ktoré podľa Wildea nacisti i Židia zdieľali a ktoré ich pripájali k tomu istému poľu a vystavovali jeho vplyvu:
Nacisti verili, že patria k nadradenej rase; Židia tiež verili, že sú nadradená rasa. Nacisti mysleli, že sú špeciálne vybraní Bohom, aby ovládli svet. Židia taktiež verili, že sú špeciálni a “vyvolený národ”, ktorý má od Boha zdediť Zem. Nacisti neverili v spojenia mimo vlastného genetického fondu; Židia tiež verili v genetickú čistotu a neumožňovali sobáše mimo vlastného genetického fondu. Hitler o Židoch hovoril ako o dobytku; židovský zákon torah o ne-Židoch hovorí ako o dobytku (goyim) a menejcenných. Tento zákon umožňoval Židom beztrestne zabiť goyim a privlastniť si jeho majetok – nebolo to považované za hriech. Nacistické zákony taktiež povoľovali zabíjať ľudí a privlastňovať si ich majetok. Obe strany vyznávali kontrolu… atď.
Dala som to sem preto, aby bolo vidno, akým myšlienkovým pochodom sa dopracoval Wilde k tomu, že jedna i druhá skupina zdieľala podobné “hodnoty” a tým dodávala energiu tomu istému poľu – ktoré Židov potom ničilo. Neviem, koľko z napísaného je skutočne tak, len predávam, ako som kúpila. Táto téma ma už nejako nezaujíma, pretože sa mi postupne darí sa od tohto poľa odpájať. (Predsa nebudem prikrmovať kreténa, ktorý umožňuje iným skákať mi po hlave! 👿 Zdravím, susedko eštebák! 
)
Dosť ma to vytáčalo, keď som videl, že obete i páchatelia mali tie isté presvedčenia.
Z toho vidno, že hocikto, kto sa narodil s pocitom, že je mimoriadny, geneticky nadradený a vyvolený Bohom ako príslušník nadradenej rasy, musí nutne byť súčasťou poľa.
Wilde potom popisuje svoje zážitky s týmito uväznenými dušami plnými nešťastia a nenávisti a nevraživosti a nazýva ich “nebeskí ľudia” (sky people), pretože si ich prvýkrát všimol ako tváre na nebi. Hovorí, že ich nevidno za priameho slnečného svetla a v suchých oblastiach, ale ich dobre vidno pri podmračenom počasí a pri vyššej vlhkosti vzduchu. To sú presne tie podmienky, kedy ja sama dobre vidím to, čomu hovorím “energia”. Ovšem nijaké tváre na oblohe som zatiaľ neregistrovala (ale dnes sa ide znova zízať 🙂 ). Podľa neho títo “nebeskí ľudia” sú po celý čas v našej tesnej blízkosti, nalepení na našej aure, a našepkávajú nám všelijaké nechutnosti, aby tým ventilovali svoju zášť.
Wilde aj spomína, ako sa mu na stenu začal premietať nejaký film – bez projektora, bez televízie. Pozerali ho súčasne dvaja a každý videl niečo celkom iné. A Wilde spomína na pocit nevoľnosti, ktorý pri tom mali:
Carlos Castaneda spomínal v jednej zo svojich kníh, že tvoja “pozornosť” ťahá za tvoj pupok.
Vzala som na vedomie, že poznal Castanedu a tak mnohé veci mi môžu byť evidentné preto, že ich sama poznám z Castanedu.
Nebeskí ľudia sú uväznení mŕtvi: tí, ktorí zomreli s temnými predstavami alebo predstavami o vlastnej nadradenosti; ľudia bez láskavosti a tolerancie, ktorí zomreli v svojom nechutnom nastavení “som taký mimoriadny”.
Je ťažké vidieť ich za jasného dňa, tak ako éterickú vrstvu ťažko vidno v ostrom svetle. Je jednoduchšie vidieť nebeských ľudí v zamračené dni. Prirodzene, nebeskí ľudia sú v skutočnosti len na centimetre od tvojho ľavého či pravého ucha; tváre na oblohe sú len extrémne výbežky éterického fenoménu, ktorý je všade okolo vás. Keď kráčate, kráča s vami. Veľmi často miesto vás myslí. Je to nacistický kult “vyvoleného”, ktorý spadol z neba do opojenia hmotnou mocou, peniazmi, pozlátkom a falošnými bohmi ega – bohmi nesmrteľnosti.
Transdimenzionáli takto podsúvajú myšlienky vypaseným kontrolórom, ktorí sú všade. A väčšina ľudí tiež sníva o tom, že sa raz stanú vypasenými kontrolórmi – cítili by sa tak bezpečnejšie.
Wilde pokračuje, ja preskakujem. Nemám nervy na ksichty na oblohe, keď som sama nijaký nevidela. Táto kapitola je celkom mimo mojich vlastných skúseností, takže ju beriem len ako zbierku zaujímavostí a senzácií. Wilde popisuje transdimenzionálov a ich úžasné schopnosti zmraziť nás, takže sa nedokážeme hýbať, čítať nám myšlienky a podobne. Ale tým, že patria k poľu, ktoré žije z teroru, sami majú strach. Majú strach z nás – z každého, kto v sebe nájde silu vzpriečiť sa im.
Tu do hry vstupuje to, podľa čoho má knižka názov: Boží gladiátori. Už som na konci knihy a ešte stále nechápem, o koho alebo čo ide, ale popis mi sedí najskôr na anjelov (teda “energie” alebo “operačný systém”):
Natiahli sme sa za nimi a len čo sme sa zbavili strachu, mohli nám pomôcť. Predtým nás mohli akurát tak ľutovať. Nemohli urobiť nič iné; boli sme príliš slabí a príliš vydesení. Nemôžete chrániť osobu, ktorá je príliš vydesená.
Ideme ďalej – citát vytrhnutý z kontextu, ale hodí sa na zamyslenie:
Skutočné nebezpečenstvo je vedomá a podvedomá myseľ človeka, ktorá je všade: je to more zákernosti a bolesti.
A pekný postreh:
Žralok radšej zožerie žraloka, než by sa zahadzoval so sardinkami – jeho ego sa cíti dobre, keď žerie dôležitých žralokov.
🙂 Začínam dostávať vysvetlenie k “úžasným mladým mužom”, čo ma toľké roky sprevádzali. (Dajte pokoj. Už som sa odpojila. Žerte si niekoho iného. Ja už nie som žralok, len taká prerastená sardinka. Ale odporúčam neskúšať to – pretože vytiahnem oceľový chrup a ukážem vám, ako u nás prerastené sardinky hryzú žraloky! 😛 )
Zajtra kapitolu 11 dokončíme.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor