Ešte stále kapitola 6 (nejaká je dlhá, alebo ja čítam nejako veeeeľmi pomaly):
Jedna z najväčších lží tohto sveta sú falošní bohovia nesmrteľnosti. Sebadôležitosť stavia seba vyššie ako ostatných v hľadaní vlastnej nesmrteľnosti. Svetská sláva je to isté. Sláva potrebuje pozorovateľov. Vyhľadávaním pozorovateľov (obdivovateľov) sa ego snaží upevniť samé seba, čím sa snaží dosiahnuť viac svojho života a menej smrteľnosti. Atómová čiastočka sa stáva “pevnou” len vtedy, keď je pozorovaná; než ju niekto začne pozorovať, existuje v nevyhranenom stave vlny, všade a nikde súčasne. Sláva je falošný boh nesmrteľnosti. Márnivosť tiež.
Iný spôsob, ako sa ego vynáša na nebesia falošného božstva, je arogancia. Božská vlastnosť je pokora.
Ak sa hlásite k zdravému životnému štýlu, pretože vás teší, je to vaša voľba. Pokiaľ sa k nemu hlásite, aby ste sa pridali k “nesmrteľným”, máte falošného boha. Ak vám vegetariánsky spôsob života dodáva energiu alebo máte zvieratá natoľko radi, že sa vám ich nechce jesť, tak buďte vegetariáni. Ak ste však vegetariáni preto, že sa potom vnútorne cítite “svätí” a výnimoční, kašlite na to.
A čo spirituálne praktiky? Spirituálna praktika, kedy si tíško sedíte a rozprávate Bohu z hĺbky svojho srdca, ako ho máte radi a akí vďační ste za tento život a ako dobre vám tu na Zemi je, nie je falošný boh. Nehľadá totiž nesmrteľnosť, výnimočnosť ani nijaký status.
Spirituálne praktiky, ktoré poskytujú status, vás k sebe pripútajú a často vám navodia chorobu alebo slabosť alebo ešte horšie – uväznia vás v tom, čomu hovoria “život po smrti”. Nikto vám nemôže sľúbiť nesmrteľnosť a nikto vám nemôže zaručiť nesmrteľnosť, pretože nesmrteľní už ste – nezávisle od toho, čo v tomto živote postvárate. Každý, kto sa vám snaží predať nesmrteľnosť cez spirituálne praktiky, je agent Parazita. (Wilde Parazitovi hovorí Guľa/Sphere.)
A čo s kultom gurua, svätého muža, vzostúpeného majstra? Každý, kto sa štylizuje ako “svätý” alebo “výnimočný”, už padol do pazúrov Parazita. Všetci “svätí muži” sú démonickí okrem tých pár, ktorí si neuvedomujú svoju “svätosť”. Mali by ste hľadať nie “vzostúpených”, ale “zostúpených” majstrov – takých, čo si uvedomujú, aké nič sú. Takých, ktorí sú skutočne nesebeckí, nielen sa tak tvária. Takých, ktorým na tebe záleží natoľko, že aj teba pomôžu dekomponovať na nič.
A čo spirituálni učitelia? Učiteľ, čo ťa učí presné, sediace veci a len čo skončí, tak sa vyparí, pravdepodobne nie je falošný boh. Ak ti sľubuje výnimočnosť spôsobom účasti medzi jeho “učeníkmi”, stáva sa z neho falošný boh. (Tu si spomínam na Théuna Maresa a jeho bosorácku partiu; pokiaľ viem, tak sa za to ešte aj platilo. Pritom Théun Mares bol všeličo, len nie hlupák… 😕 Takisto Castanedova partia bola banda “výnimočných” – a tak aj vystupovali. 😦 Achich.) Ak sa snažia sťažiť odchod spod ich krídiel, tak potom už len vďaka tejto snahe kontrolovať ťa musia byť démonickí – musia mať nejakú utajenú agendu moci a peňazí.
Toľko ďalšia časť z God´s Gladiators. Ešte je tam jedna časť kapitoly 6, ale tá až nabudúce. Bolo to veselé čítanie. 🙂











Povedz svoj názor