Niet ničoho osamelejšieho ako Večnosť

“V živote bojovníka je absolútne bežné byť smutný bez zjavného dôvodu. Vidiaci hovoria, že svetelné vajíčko ako energtické pole vycíti svoju konečnosť zakaždým, keď sa prelomia hranice poznaného. Už len záblesk večnosti mimo nášho kokónu stačí na to, aby rozhodil bezpečie našej predstavy o svete. Výsledná melanchólia je niekedy taká intenzívna, že dokáže viesť k smrti. Najlepší spôsob, ako sa tejto melanchólie zbaviť, je uťahovať si z nej.

Niet ničoho osamelejšieho ako večnosť. A nič pre nás nie je ubezpečujúcejšie ako byť človekom. To je vskutku druhé protirečenie – ako dokáže človek udržať hranice svojho človečenstva a napriek tomu veselo a cielene prenikať do absolútnej osamelosti večnosti? Keď vyriešiš túto hádanku, si pripravený na definitívnu cestu.” — don Juan Matus

Toto nahrala pred chvíľou jedna známa do jednej z castanedovských skupín. Ako som to čítala, mala som dva “otrasy” – po prvé, uvedomila som si príčinu svojej vlastnej melanchólie a toho obrovského ťahu Smrti, ktorému už pomaly nedokážem vzdorovať.

Ale čo bolo oveľa drsnejšie, bolo to s tou večnosťou… Raz som sa tam dostala s Gabrielom. Vtedy som chytila takú paniku, že som v tom okamihu zdrhala. Potom sme sa tam po čase odvážili znova – a teraz som to ustála. Môj obraz večnosti je fialovo-striebristo-zlatistý – breh mora, temné masívne skaly po stranách, pláž z okrúhliakov a nekonečná, slabo sčerená fialová hladina… končiaca v ružovo-fialovom zlatistom opare. Miesto, kde som totálne stratila nervy. Tak osamelá ako tam som sa ešte nikdy necítila. S Gabrielom za mojím chrbtom. 😦

Potom ma tam vzal Otec. Viem, že ma ponúkal, aby som vliezla do vody, ale ja som sa zdráhala čo len členky omočiť. Cez deň sa mi to rozležalo v hlavinke a tak som večer nabehla na breh sama a vošla som do vody. Išla som tak ďaleko, až mi už zalievala nos a ústa. Povedala som si, že to je mimofyzická realita a mám v nej kontrolu a budem vedieť dýchať aj pod vodou, tak som sa ponorila a šla som ďalej – do sveta bez farieb, bez tvarov, bez predmetov, všade len prítmie a tlak, ako keby sa vonkajšie prostredie pokúšalo asimilovať ma…

Potom som mala asi týždeň pauzu, než sa mi prestali klepať kolená, a skúsila som znova, pretože Otec nástojil, že by som si mala trúfnuť do Večnosti. A tak som si trúfla ešte raz. Tentokrát som bola oveľa múdrejšia a miesto ponárania sa som začala plávať, potom som sa unavila a došlo mi, že ale veď som labuť tak čo sa nepremením? Premenila som sa a pádlovala som tými svojimi drobnými labkami o dušu, až už nikde nebolo vidno breh alebo skaly alebo čokoľvek iné… Vznášala som sa na hladine a okolo mňa bolo všetko rovnaké a končilo to v striebristej hmle… Nijaký cieľ, nijaký smer, nijaká perspektíva.

A neviem sa vrátiť domov. Nie bez pomoci.

Neskôr mi Gabriel povedal, že vo Večnosti nemám čo hľadať a to, že som sa tam hrabala, bol len môj exhibicionizmus. Nepýtala som sa ho, prečo ma tam teda Otec posielal, keď tam nemám čo hľadať – uprednostnila som nenaštvať sa.

Ale ten pocit, keď ste sa totálne stratili a už ani neviete, kto ste, pretože nikde niet ničoho, čo by vás aspoň čiastočne odrážalo… Ľudia, veď ja som tam na tom mori nedokázala zistiť ani len to, čo som…

Reklamy

8 thoughts on “Niet ničoho osamelejšieho ako Večnosť

  1. To mi je dôverne známe…niet sa čoho chytiť, niet sa o čo oprieť, všade iba nekonečné všetko a nič :/ Ešte som aj mala pocit že v tej večnosti som večnosť, a pritom to boli iba 3 hodiny

    Like

  2. Tento víkend sme na seminári meditovali a sústredili na dýchanie. Nádych, výdych, bod po nádychu, bod po výdychu. Bod po výdychu bol pre mňa ako večnosť, ako nič, ako všetko, “nicota”, čiernota, nádherná kľudná hladina, smrť, dokončenie, vypnutie všetkých potenciálov a tým ich otvorenie. A z tejto večnosti sa vynára nádych, neustále nový život zrodený z večnosti. …. pokiaľ nedodýcham.

    Like

    • Ak je pravda, že všetko sa pohybuje v cykloch, tak moment “definitívneho” dodýchania vlastne neexistuje, lebo po “poslednom” výdychu, nasleduje tá magická “prestávka”, ktorá sa prejavuje ako “moment” nedýchania a potom nasleduje opäť ďalší cyklus, ktorý sa začína nádychom 🙂

      Like

      • Duchovný svet je večný domov všetkých živých bytostí. Hmotný svet je len jeho dočasným odrazom, nakoľko je všetko v hmotnom svete premenlivé a nestále.

        Like

      • A ako inak by si ešte opísal “večný domov všetkých živých bytostí”? Je to ešte príliš široké, každý si do toho premietne to svoje a príde k nedorozumeniam.

        Like

    • A ako inak by si ešte opísal “večný domov všetkých živých bytostí”?

      Miesto kde je všetko večné, plné poznania a blaženosti. Presne to, čo všetky živé bytosti hľadajú aj tu v hmotnom svete.

      Pretože sú živé bytosti vo svojej prirodzenosti súčasťou duchovného sveta, majú sklon hľadať to, čo je tam, aj tu v hmotnom svete. Je to ale ako fatamorgána. Hmotná krása, moc, bohatstvo, poznanie, náklonnosť, príbuzný atď. vplyvom času zmiznú a príde niečo nové.

      V hmotnom svete všetko vzniká, istý čas to trvá a potom to zanikne. Preto sa v tom nedá nájsť vyššia chuť. Ak to zoberieme z dlhodobejšieho hľadiska, tak sme už žili na rôznych planétach a mali rôznych priateľov, rôzne záľuby a rôzne poňatia života, predstavy a ciele, ale to všetko čas odplavil a stále sa pokúšame o to isté.

      Duchovný svet je veľmi rozmanitý a je tam všetko v pôvodnej originálnej forme. Všetko tam vydáva svoju vlastnú žiaru a všetko je živé(osoba). Opisuje sa tak, že každý krok je tam tancom a každé slovo spevom. Sú tam polia, lesy, jazerá, domy, hory, festivaly, hry s priateľmi atď. Každý tam má svoje pôvodné večné miesto a služobnícky vzťah k celku.

      Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s