Dnes ďalší z osvecujúcich mýtov. Tentokrát…
Mýtus: Budem vedieť, že som osvietený, pretože budem mať pocit stáleho spirituálneho vytrženia.
Hoci spirituálne vytrženie alebo šťastie je rozhodne úžasný zážitok, aby sme ho mohli zažiť, musí mu niečo iné predchádzať a po ňom musí niečo iné prísť – inak by sme ho s naším ľudským vnímaním po chvíľke prestali cítiť. A to je aj kameň úrazu. Kým “nie sme” osvietení, zažívame stavy spirituálneho vytrženia nadšene a intenzívne. Hovoríme o nich, Bahníme si v nich. Čím častejšie ich zažívame (=čím bližšie osvietenosti sa dostávame), tým “normálnejšie” sa nám zdajú. A až ich budeme zažívať non-stop… stanú sa našou bežnou realitou a prestaneme ich vnímať ako spirituálne vytrženie. 🙂
Ak teda sme niekto, kto je celý vytešený zo svojich spirituálnych zážitkov, značí to len jedno – ešte pred sebou máme istý kus cesty. Ak sme niekto, kto je “normálny”, môže to značiť dvojo – buď sme sa spirituálnou cestou ešte nedali, alebo sme už v cieľovej rovinke. So spiritualitou sa totiž mení vaše vnímanie a dovtedy “úžasné” veci sa stávajú “samozrejmé”.
Takže ako osvietená osoba nebudete mať pravdepodobne žiadny pocit spirituálneho vytrženia. A pozerajúc na tých druhých si pravdepodobne budete myslieť, že sú niekde celkom inde (=oveľa ďalej) ako vy a bude vám smutno. Moji anjeli majú túto lekciu so mnou už za sebou. Asi pred pol rokom som sa dostala do náramnej krízy, ktorá bola drastický protiklad k tomu, čo som zažívala predtým – predtým to bola spokojnosť, pocit ochrany, vedenia a spolupatričnosti… a odrazu nastala prázdnota, necitlivosť, ľahostajnosť. Vtedy som sa pýtala Otca, čo sa deje, a on mi povedal, že podcenili potrebu môjho vnímania dostávať stále nové a nové impulzy. Zotrvala som pridlho v istom stave a moje ľudské vnímanie ten stav vynulovalo a prehlásilo za “normál”.
Tak som začala dostávať nové podnety a ľahostajnosť zmizla. 🙂 Predpokladám, že presne takto to funguje aj pri osvietenosti. Len čo sa stanete osvietenými, prestane mať “osvietenie” pre vás význam, vedomie ho vynuluje a v svojich očiach budete celkom obyčajný človek, ktorý jednoducho vidí svet trochu inými očami ako tí ostatní, viac vecí toleruje a menej vecí ho rozčuľuje (if any) 🙂 .
Niekde som videla definíciu, že osvietená bytosť žije v tu a teraz, nie v minulosti ani v budúcnosti; že prijíma všetky pocity, myšlienky alebo emócie, ktoré v tej situácii vznikajú. Ak vidí niečo smutné, môže plakať. Ale smútok už neberie ako súčasť seba, ale len ako súčasť situácie, a za chvíľku sa môže už zas veselo smiať, lebo je v inej situácii a tá je veselá.
A ako toto píšem, spomenula som si na jeden citát z Biblie, s ktorým som mala odjakživa problém. Znie nejako takto: “blahoslavení chudobní duchom, pretože ich je kráľovstvo nebeské”. Myslím, že som aj preto neašpirovala na Nebo, lebo ak je plné slabomyseľných, tak to pre mňa nie je to správne miesto… Ale ak si vezmete človeka, ktorého som práve opísala – chvíľku plače a v nasledujúcej chvíľke sa už rehoce – no nevyzeral by v očiach okolia ako pekne slabomyseľný?
Z toho plynie ďalšie poučenie – prestanete zapadať. Ľudia sa vám môžu vyhýbať. Ľudia vás môžu kritizovať. Niekedy vás môžu upáliť. Ale ak už budete osvietení, budete celkom dokonale chápať, prečo sa tak deje, a budete mať voči nim presne tú empatiu, ktorú mal Kristus na kríži: myslia si, že vedia, čo robia, ale neuvedomujú si, že tým neškodia mne, ale len sebe… že práve do svojho sveta otvárajú dvere nenávisti, strachu a utrpeniu. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Osvietenie môže mať aj inú tvár, nie len to, že sa človeku iní vyhýbajú a majú ho za čudáka. Môže to byť aj pravý opak, že ho vyhľadávajú, lebo sa v jeho blízkosti cítia dobre. Takže osvietený človek, ktorý sa považuje za normálneho, môže zbadať svoj obraz osvietenia v iných ľuďoch a ten obraz ho nepoznačí, lebo mu neprikladá dôležitosť.
Páči sa miPáči sa mi
osvietený človek už nevidí svoj odraz …
iba odráža ….
v ostatnom je to tak … 🙂
a ešte k článku …
osvietenec má spirituálny zážitok zo všetkého …
kvapky dažda
krásne pierko vtáčika padnuté na zemi
vyšlo slnko
zapadlo slnko … 🙂
prosto
nohy na stol,
havana do jednej ruky, pivo do druhej a pohodááá …
celý Źivot,
( všetok život, nie len to čomu sa život všeobecne hovorí … )
taký aký je, bez potreby meniť ho … 🙂 Načo? … 🙂
Páči sa miPáči sa mi
hehe …
ale čítam ešte raz tvoj komentár Jarah … 🙂 a … áno,
to k čomu som mala “výhradu” už nemám
pretože máš pravdu i v tomto
vidí svoj obraz v iných … vidí božie svetlo, číre ja, boha v iných ..
vidí to pod maskou …
i ked tí druhí si to neuvedomujú pretože majú masku … ( maska osobnosti, teda hranice samého seba, teda ego, … a boh ho vie, ako tento stav kto ešte inak pomenuje … )
prosto osvietenec “vidí” že všetko so všetkým súvisí, je prepojené v jednote a nič nie je viac ani menej ….
atd …
a prečo to píšem .. ? ja neviem, chcelo sa mi … 🙂
tak .. ?
iba krásny a pokojom naplnený dníčok želám 🙂 všetkým …. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
“Niekde som videla definíciu, že osvietená bytosť žije v tu a teraz, nie v minulosti ani v budúcnosti; že prijíma všetky pocity, myšlienky alebo emócie, ktoré v tej situácii vznikajú. Ak vidí niečo smutné, môže plakať. Ale smútok už neberie ako súčasť seba, ale len ako súčasť situácie, a za chvíľku sa môže už zas veselo smiať, lebo je v inej situácii a tá je veselá.”
áááno …. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ja to vnímam tak, že osvietený môže byť niekto vnímaný z vonka a teda je to v mojom vnímaní termín, ktorý používa pozorovateľ na označenie istého vnemu-pozorovania. Sám pre seba vnímam osvietenie ako cestu – proces, ktorý z môjho momentálneho pohľadu “nikde” nezačína a nikde “nekončí” 😀
Čo sa týka “Blahoslavených” je to text modlitby-mantry, ktorej pôvodný Aramejský význam je “vraj” niekde dosť výrazne inde (resp. je o veľa pestrejší), ako to v súčasnosti vnímame prostredníctvom slovenského prekladu – anglickej verzie – gréckeho prekladu – (možno) pôvodnej Aramajskej varianty, tak isto ako je to aj s “Otčenášom”. Ich význam bol pravdepodovne výrazne ovplyvnený osobami stojacimi za prekladmi a možno aj zámerne…kto vie? 😀 (ortodoxní kresťania dúfam prepáčia).
Kuknem na pre(dpo)klady z knižky a môžem ich sem 1:1 dať k dispozícii na pozorovanie 😀
Páči sa miPáči sa mi
Iskra – tiež som čítala (aj počula prespievaný) aramejský otčenáš a naozaj je to úplne niečo iné ako sa “bežne” modlíme. Bolo to skôr vyznanie, oslava Jednoty a Otca v nás, ako Modlitba/prosba. Prosím ak môžeš pridaj aj ostatné pre(dpo)klady, ak sa dá… Ďakujem.
Páči sa miPáči sa mi
Myslím, že v konečnom dôsledku asi až tak veľmi nezáleží na presnom znení, ale skôr na tom, ako sa človek Otčenáš modlí. Mám skúsenosť, ktorá ma skoro doslova a dopísmena zhodila z nôh, a síce, že táto konkrétna modlitba postupne prechádza celým naším telom, ako keby sa pripomínala schéma stromu života v našom tele. Potešilo ma, keď som zistila, že aj pár iných ľudí má podobnú skúsenosť. Neskôr som si asi na takéto “cítenie” Otčenáša zvykla a už to pre mňa nie je ani zďaleka také “vytrženie” – presne ako hovorí Sun Belangelo vyššie. Keď si “zvykneme”, vnímame to ako “normálne” alebo to dokonca prestaneme vnímať, až do nejakého nového impulzu/iného pohľadu na vec. Ale ono si to medzitým veselo funguje ďalej, bez ohľadu na naše vedomé vnímanie.
Páči sa miPáči sa mi