Pred chvíľkou som sa cez fejsbúk dohrabala k článku o piatich mýtoch o osvietení. Najprv som myslela, že sú to skutočne mýty a het! s nimi, ale pri prvom autor povedal, že ide o mýtus, a potom vysvetlil, prečo je ten mýtus pravdivý. Tak som šla na druhý:

Mýtus: Budem osvietený, len čo sa naučím nemyslieť.

Toto je bežné nedorozumenie. V skutočnosti nemusíte prestať myslieť či zastaviť svoje myšlienky, aby ste sa prebudili; postačí, keď sa s nimi prestanete identifikovať. Ale nie je to jednoduché, pretože sme boli naučení celý život sa s tými myšlienkami identifikovať. Podstatné je začať ich pozorovať; tíško ich sledovať. Aby ste dostali istý priestor medzi seba a myšlienku, uvedomte si, že ste tu boli pred ňou, ste tu počas nej a keď prejde, tiež tu ešte budete – takže myšlienka nemôže byť vy. Vlastne ste tu, aj keď máte v hlave úplne prázdno.

Aj toltékovia hovoria, že aby ste začali vnímať energiu, potrebujete “zastaviť svet” – zastaviť štebot v svojej hlave. Nikde nehovoria, že v tom stave máte zotrvávať 24/7. Viem si predstaviť, že keby k tomu došlo, keby sme sa neprepli späť do nášho “komentovacieho” módu, už by sme sa nedokázali vrátiť späť do svojej ľudskej podoby, ale by sme zostali len voľne pohodená “energia”… Živo si spomínam, keď mi raz Gabriel dovolil pozrieť mu do očí a mňa to rozmetalo po celom časopriestore (ktorý vlastne neexistuje 😛 ) a musel ma do tela napchávať späť ako zubnú pastu do tuby… Mne bolo hepi, Jeho Archanjelstvo funelo a bohovalo (on vlastne nič nehovoril, ale ten pocit, čo z neho vychádzal, nepotreboval slov… 😆 )