Knihy, ktoré hovoria

1150128_430471710395023_1978828975_nPráve som si pozerala interview s Markom Cloudfootom a stálo v ňom niečo, čo mi ukazuje, že mi predsa len (až tak) nešibe:

Čítal som všetky jeho (=Castanedu) knihy niekoľkokrát. Nemôžete si nevšimnúť, že v nich je duch. Duch bojovníka, snívača, šamana, vidiaceho žije v tých knihách.

(I read all his books several times. You cannot help but notice that there is a spirit in them. A spirit of the Warrior, Dreamer, Shaman, Seer lives in those books. )

Pamätáte sa, keď som hovorila, že z Castanedových kníh dostávam informácie, ktoré v nich nie sú? Niečo v tých knihách mi pripomína veci, ktoré akosi viem, a dáva ich do súvislostí. A pamätám sa, že keď som čítala Taishu Abelar, tak sa mi nakotila do hlavy a asi mesiac som ňou bola “posadnutá” 😉 – hovorila ku mne.

OK. Tak nie som cvok. Alebo je nás podobných viac – a potom zostáva otázka, či nás je dostatok na to, aby sme za cvokov vyhlásili zvyšok sveta. 😛

6 thoughts on “Knihy, ktoré hovoria

  1. je nas viac 🙂 cvokov.. ale je to fajn. lebo aj ked je to niekedy jedinecne… tak aspon takto vzdialene sem tam vieme a zistime, ze nie sme sami bojovnici, ktori si vazia sami seba, ale zaroven aj vsetko okolo..
    🙂

    Páči sa mi

  2. zboznujem Vas :-)……………………tu, na tejto stranke a aj v zivote ked sa mi do cesty vmelie niekto podobnejsie a mne sa o to viac rozsvieti…. tak nech sa svieti :-)))))

    Páči sa mi

    • Keďže ide o uzavretú homogénnu škálu, tak 100% cvok = 0% normálo…;-) A medzi tými dvomi niet rozdielu, pretože 100% je v tom istom bode ako 0%, čo je východiskový bod škály. 😆 Preto asi niet dokonalej bytosti. 🙂 Normálovi chýba kúsoček cvoka a cvokovi chýba kúsoček normála. A dokonalá = kompletná bytosť.

      No a potom by sme sa mohli baviť ešte o tom, čo je bytosť… 😆 A o Gabrielovom upozornení, že “nie je bod”. 😉 😆 😀 (+všetky ostatné rozrehotané smajly)

      Páči sa mi

      • Toto postupné spomínanie si na všetky tie drobné fragmenty celej skladačky v rozmere vesmírov je úžasný proces…a niekde som čítal, že proces (cesta) je to čo je dôležité a nie výsledok (cieľ)…nech už to znamená čokoľvek :mrgreen:

        Mne sa páči, že som najnovšie objavil slovo “neviem” a že je to veľmi oslobodzujúce vedieť ho prijať.
        Čakať na to čo sa stane, keď spravím toto, alebo ono…tá detská zvedavosť a paralelná radosť z hry (nie obava z výsledku).
        Je to “len” hra a je úžasná…v tomto mentálnom nastavení sa cítim ako doma 😀

        V noci som mal opäť sen s revízormi a po 1. krát sa karta obrátila:

        Nastupujem do autobusu a idem si cvaknúť lístok, ale neviem ktorý. Mám 3 rôzne a už dávno som necestoval autobusom. Dvere sa ešte ani nezatvorili a už stojí za mnou chlapík a že “kontrola cestovných lístkov”. Do teraz som sa vždy zľakol, že by sa mi krvi nedorezal, ale včera to bolo iné. Pozrel som na neho dosť nahnevane (už to nebol strach – takže hnev je od dnes pre mňa dosť dôležitá etapa v mojom vývoji).
        On: “mali ste na to minútu”
        Ja: “ešte neprešla, stále som v čase”
        On: mlčí a jeho pohľad zmenil intenzitu na slabšiu (už sa nezdá taký sebaistý)
        Ja: neviem odkiaľ vyviera vo mne hnev a zvýšeným hlasom na neho útočím “máte vôbec platnú licenciu revízora?”
        On: mlčí a začína ustupovať spolu so svojim parťákom smerom k predným dverám
        – autobus stále stojí na zastávke a má dvere otvorené –
        Ja: “chcem vidieť vašu licenciu”
        On: ustupuje ešte rýchlejšie a ako nastúpil aj vystúpil
        Ja: obraciam sa na vodiča a s ešte väčším hnevom na neho kričím “skontrolovali ste ich licencie? preukázali sa vám?”
        – na to vodič sťa namydlený blesk, zaradil rýchlosť a autobus sa rozbehol –

        Keď som sa zobudil, mal som pocit triumfu, ako ešte nikdy v tomto živote. Táto scéna ma prenasledovala asi 20 rokov a ja som až do teraz stále ťahal za kratší koniec a končil v strachu – obrovskom nekontrolovanom strachu a viny, ktorí mi bránili spraviť čokoľvek… 😀

        Gratulujem si! Jupííí! 😆 :mrgreen:

        Páči sa mi

  3. Iskra, zaujimave..ja som si presne takto vyriesila nocne mory so slovencinarkou 😀 , trapila ma cele roky a potom sa uz viac neobjavila ))) tak isto to robim aj v tych neprijemnych stavoch, ked sa nemozem prebudit a hybat..vzdy vtedy zacnem robit blaznive veci, skocim z okna, zacnem lietat..parada 😀

    Páči sa mi

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s