Mark Cloudfoot o toltéckych bezchybných bojovníkoch:
Byť bojovníkom je trošku extrém. Nie je to stredná cesta. Je to cesta, ktorej cieľom je absolútna nezávislosť. Či ju dosiahneme alebo nie, nie je zaujímavé. Na ceste bojovníka neexistuje kapitulácia. Dokonca sa nevzdávame ani Duchu bojovníkov, s ktorým si porovnávame sily a vyštrngávame úmysel. Je to trochu extrém. Nie je to jediná cesta, ale je to tradičný spôsob, akým funguje bojovník, keď si pre seba preráža svoju vlastnú cestu.
Stratégia je pozitívny spôsob, ako niečo dosiahnuť – negatívne niečo alebo pozitívne niečo. Sama o sebe je pozitívna. Ale je rovnako pozitívny spôsob (=dávajúci kladný výsledok) na dosiahnutie niečoho negatívneho. Čo dosahuje, to určuje ten, kto ju používa, nie stratégia ako koncepcia.
Význam kapitulácie je nedôveryhodný (=pre mňa “abstraktný koncept definovaný dohodou a preto premenlivý“) a to sa odráža na tých, čo sa ho držia. Koncept kapitulácie sa odvíja od dávnovekého kultu vrahov a legionárov. Vodca kultu používal rôzne metódy vymývania mozgu, podobné na tie, čo dnes používajú náboženstvá. Koncept kapitulácie odráža nekalé úmysly, ktorým dáva nádych stráviteľnosti, aby vás niekto predsa len dokázal domanipulovať do stavu zhody so zvyškom, pasivity, podriadenia sa autorite a ochoty reagovať na nápady, ktoré od autority prichádzajú.
Neexistuje situácia, s ktorou by som sa bol stretol, ktorá v očiach bojovníka robí kapituláciu “optimálnou”. Je to len posledné východisko, keď sme už vyčerpali všetky ostatné možnosti. ( 🙂 U mňa ani vtedy. Je to len pokyn, že si treba vydýchnuť, potom sa znova postaviť na nohy a ísť hlavou zboriť ten múr, čo doteraz odolával. 🙂 Jediná kapitulácia je smrť 🙂 … alebo aj nie. 😛 )
Zvolená stratégia odráža toho, kto ju zvolil – odráža jeho charakter, intelekt, ducha a intenzitu. Ak ju použijeme v pozitívnom zmysle, v konečnom dôsledku bude výsledok pozitívny. Ak ju použijeme na dosiahnutie niečoho negatívneho, to negatívne je len odrazom toho, kto ju používa, nie stratégie samotnej.
🙂 Už viem, prečo sa neviem vzdávať. A to, prosím, mám ešte na svojich energetických vláknach aj spomienku legionára. 😉 Boj forever. A keď už niet proti komu, tak sama so sebou. “A nezožerieš tú čokoládu!” — “A zožeriem!” — “A nezožerieš!” — “A… atď.” 😆
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
divne mi na tom pripada to co pise ze ten ciel nie je az tak zaujimavy. A vychadza mi z toho ze dolezitejsie je pre neho nekapitulovat. To je take cudne akoze najdolezitejsie zo vsetkeho je nie to co chcem, ale to co nesmiem.
Páči sa miPáči sa mi
Bol to diskusný príspevok, takže tomu mohlo niečo predchádzať, čo sa sem nedostalo… Ale mne to dáva zmysel. “Bojovník” nie je o cieli, ale o postoji (attitude). To, čo chceš, sa z času na čas mení. To, ako za tým ideš, sa možno tiež mení, ale to, čo ťa ženie, zostáva často rovnaké.
Ja som sa od anjelov naučila, že v istom bode sa prestávaš sústreďovať na ciele a zaujíma ťa už len ten proces, pretože proces ti prináša priebežné správy o pokroku a ak je proces zvolený vhodne, tak sa cieľ dostaví automaticky. Našťastie mám v sebe aj dostatok modrej, aby som to utiahla s trpezlivosťou. (Hehe. Nemám. Ale to predsa nemusím vykvákať – inak budem zas raz vyzerať neosvietene… 😀 😀 😀 )
Páči sa miPáči sa mi
tak toto chapem odlisne. Podla mna “boj” je metoda. Metodu si volim podla ciela. Mozem aj menit a skusit rozne (ak nefunguje to co som zvolila). Nesedi mi to hlavne vo vztahu k dosiahnutiu nezavislosti, lebo tento postoj ma pre mna taky dost zavisly feeling (len toto a nikdy nie inak). Ale na druhej strane zasa mozno funguje uplne vyspickovat tu zavislost (boj) do maxima, mozno len tak sa da dosiahnut ta zaverecna kapitulacia a kombinaciou tychto dvoch odlisnych veci aj nezavislost. Takto by mi to sedelo 🙂
Páči sa miPáči sa mi
najdolezitejsie zo vsetkeho je to , co znesiem 🙂
Páči sa miPáči sa mi
nerozumiem
Páči sa miPáči sa mi
tymto som chcela povedat: mohla by si to, prosim, vysvetlit?
Páči sa miPáči sa mi
hm, katarina ….
asi veru aj áno ….
akurát by som pamätala na jediné ….
že tá hranica znesiteľnosti sa posúva
v každom okamihu sa mení …….
Páči sa miPáči sa mi
Ja som ten článok dnes potrebovala ako vzduch. Po tom, čo som sa dnes dozvedela je toto perfektné doplnenie. Dokonca je to pre mňa oveľa lepšie stráviteľné s tvojim korením okolo toho.
Páči sa miPáči sa mi
Čokoláda je dobrá 😀 a je to výborné afrodiziakum 😉
Páči sa miPáči sa mi
Čo je cestou bojovníka? Bojovať ? Ale aby som mohol bojovať …potrebujem protistranu …čiže si musím vytvoriť to, proti čomu budem bojovať. Takže,…. nebo znesie aj bojovníka 😀 😛 😕 hm….
Páči sa miPáči sa mi
Čikitet vzdy mame po ruke protivnika a tym sme my sami , vacsinou bojujeme sami zo sebou aj ked si to neuvedomujeme 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Katka
Viem, lebo všetko si tvoríme 😀 aj to, čoho sa dotýkame. Všetulíčko všetko …nič tu nie je bez našej tvorby. Ale ten čo vytvára rovnováhu, nemusí bojovať 😀 Rovnováha je v strede kruhu života, ale každá nerovnováha nás núti bojovať a týka sa to všetkej našej tvorby 😀 Otázne je ako berieš boj ..či ako negatívnu a ničiacu silu alebo ako potrebu k tomu, 😀 aby nastala rovnováha. Lebo ak príde silné negatívum, treba vytvoriť aj silné pozitívum. Všetko podlieha týmto zákonom …každá nerovnováha sa stáva bolesťou …pred chvíľkou som čítal článok o žene, ktorá má plné zuby sladkých slov z ezoterických stránok..ale zabudla na televíziu plnú negatívnych správ 😀 Naše deti už televízor neznášajú ..lebo už tam nie je nič, čo by ich zaujalo ..len samé negatíva a tie vás vykoľajujú, pokiaľ nie ste v rovnováhe 😀 Vždy budete bojovať proti tomu, čo vás zväzuje a prijímať to, čo vás oslobodzuje 😀
Páči sa miPáči sa mi
mudro 🙂
Páči sa miPáči sa mi