Bolesti sa treba postaviť

Na fejsbukovej stránke Spiritual Awakenings som našla túto úvahu:

Pravdou je, že spirituálna cesta a proces prebúdzania sa ťa privedú priamou cestou do bolesti. Neexistuje spôsob, ako sa tomu vyhnúť. Musíš cez to prejsť, aby si sa toho raz navždy zbavil. Je to príšerne desivá záležitosť pre každého z nás. Táto bolesť v nás sedí a pomaly nás kántri. Diktuje nám, čo budeme robiť, len aby sme sa vyhli čomukoľvek, čo by ju mohlo naštartovať. Kontroluje a ovláda nás. Aby sme ju vyhojili, musíme jej čeliť. Tým, že jej čelíme, sa od nej oslobodzujeme. Proces hojenia má svoj vlastný časový rámec. Nedá sa merať slzami alebo časom. Naberie svoju vlastnú rýchlosť a ty cezeň nejako prehrmíš.

Urob si mantru z nasledovného: „Som silný. Zvládnem to.“

6 responses to “Bolesti sa treba postaviť”

jarah

30. apríla 2013

To je odpoveď pre mňa…

Marína

30. apríla 2013

.Alebo skôr naopak, neznesiteľná bolesť a slzy ma privedú na spirituálnu cestu, v ktorej cez pochopenie (seba a bolestivých situácií) nájdem úľavu. Môžem sa tešiť z poznania, aké chyby som robila a z vedomia, že už sa im viem vyhnúť – alebo nad nimi usmiať. Ak aj plačem nad minulosťou (lebo prečo by som plakala nad budúcnosťou?), sú to slzy úľavy a vďačnosti za pochopenie, určite nie bolesti.

Loreena

30. apríla 2013

Ďakujem, šité na mieru v situácii, v ktorej sa teraz nachádzam

matrioshka

30. apríla 2013

Hm s tymto ja celkom nesuhlasim. Bolest je podla mna signal, ze nieco je v neporiadku. Su aj ine signaly ako bolest (mozno menej ucinne, nehadam sa). Nie je podla mna nutne prezivat bolest a uz vobec si nemyslim, ze ak celime bolesti, znamena to vzdy, ze aj skutocne robime nieco s tym problemom, na ktory bolest poukazuje. Som presvedcena ze vela problemov sa da aj objavit, aj riesit bezbolestne, len je to kumst a niekedy to hold nevyjde. Proste smola, ne vzdy ide karta a ne kazdy je taky hrac, co aj so slabymi kartami vie vyhrat. Ale take to pozdvihovanie bolesti priam az na cnost (nehovorim ze celkom toto mi z clanku ide, ale trochu v tom citim zavan tym smerom) je podla mna jednym z najskodlivejsich dosledkov krestanskeho vplyvu (mozno aj inych nabozenstiev neviem, nejsom znalec).

martina

30. apríla 2013

Proces prebudzania je pre kazdeho iny…

Dadka

2. mája 2013

Áno, je to tak…čím hlbším spánkom nevedomia spíme, tým tvrdšia rana je na naše prebudenie potrebná. Dôležité je, vždy sa postaviť a ísť ďalej, ako jeden múdry človek povedal, „Čo ťa nezabije, to ťa posilní“…(Nietzche). Keď prežijeme „všetko“, dokážeme pochopiť a poradiť tým, čo sú na svojej ceste kúsok za nami. Nosiť svetlo môže len ten, kto zapálil vlastnú pochodeň.
A to je častokrát vykúpené práve bolesťou a utrpením…inak to nejde. Mali by sme byť vďačný za skúšky života na ceste k osvieteniu a necítiť sa ako obete. Každý raz dôjde do ciela a otvorí si bránu kľúčom, ktorý je univerzálny a jedinečný…“Láska“. Kľúčové slovo na ceste ku šťastiu, pokoju a harmónii. Milovať, pomáhať a odpúšťať…niekedy je to veľmi ťažké, najmä s odpustením, ale treba si uvedomiť, že dostaneme vždy len to, čo sami dáme…všetko sa nám vráti späť…dobré, aj to zlé. Naša skutočná hodnota sa meria tým, čo sme v živote vyprodukovali, aké energie sme vytvorili….koľko Lásky a pomoci sme dali. A najlepším obrazom toho, kým sme, je náš vlastný život, ktorý práve žijeme…