Máme schopnosť predefinovať sa nanovo

Twilight-HillDnes zasa úryvok od Marka Cloudfoota. Keď som ho začala čítať, vzletná rétorika ma odpudila, ale už začínam mať nastavenie “bojovníka” (alebo celkom obyčajnú zvedavosť 😛 ) a dočítala som si to do konca. Plne sa to kryje s mojou vlastnou skúsenosťou a jej interpretáciou:

There are many forms of creation that occur at the Source of Creation. There are vast differences of how divine beings, demi-gods, elementals and humans are created deep within the womb of the Source of Creation. Also there are many different ways sentient beings are created. But the most unique creation is the Warrior. Deep within the interior of the Source of Creation there is a paradoxal place where the Warrior creates oneself. And ever after that becomes the Warriors spirit.

But it is possible to go to that place and change the circumstances of your creation. But to do so it is necessary to have a Warrior spirit. And then you will realize that it is already done. You have forever changed by your own intent. There lies the paradoxal condition of your creation. And you will realize that you have always been at the Source of Creation dreaming a perception of the world upon it. It is everywhere and everyplace. And you will have the ecstasy to reconcile it all one place at a time.

Spojilo sa mi to s iným jeho citátom na inom mieste:

The fact that we can be destroyed can be so strategic. It also means we can be recreated. And in re-creation the possibilities to redesign ourselves become unlimited.

Idem to voľne prerozprávať (aby som sa zbavila toho “poetického obkecu” 😉 ). Hovorí, že existuje veľa foriem stvorenia (on vraví o božských, polobožských a elementálnych stvoreniach, ja vravím o energii) – všetky vychádzajú z jedného Zdroja. My patríme k tým “vedomým bytostiam” (niekedy, keď mi popod okno idú nadránom z krčmy, tak o tom silne pochybujem) a uprostred týchto vedomých bytostí je jeden typ, ktorý má vnútornú pikošku. Toltékovia ho nazývajú “bojovník” a jeho špecialitka spočíva v tom, že dokáže stvoriť (=predefinovať) sám seba. Robí to pomocou svojho úmyslu.

V mojom ponímaní je úmysel veľmi presné nasmerovanie pozornosti a vedenie všetkej svojej energie do bodu, ktorým je nasmerovaná. Minule som mu písala, že pre mňa je úmysel niečo ako tapeta na obrazovke počítača. Čokoľvek robíme, akýkoľvek program máme natiahnutý a robíme s ním, tapeta svieti “na pozadí” a dáva všetkému, čo robíme, celkom špecifický zmysel. Pre mňa je to dôvod vôbec sa hýbať, dôvod urobiť najbližší dych.

On mi na to odpísal, že ale pozor, aby sme nezakvasili v úmysle, ktorý sme si stanovili. Vnímam to ako úmysly krátkodobé, strednedobé a celoživotné. Niekde vnútri mám pocit, že nezakvasíme, ak sme urobili všetky svoje domáce úlohy a nemáme nejakú bariéru, ktorá by nás držala v starých východiskách. Ak sme mali dostatok sily dať si bosorácky-pevný úmysel a dosiahnuť ho, máme v sebe aj dosť bosorácky-pevnej vôle a zvedavosti posunúť sa ďalej a stanoviť si nový. (Našťastie, môj úmysel je prihvajznutý na moju smrť. Nemyslím, že ma potom ešte niečo bude zaujímať… 😉 Game over, new game – a celkom nové zadefinovanie seba samej.)

Ale aj v priebehu života som niekoľkokrát predefinovala seba samú. Prvýkrát pred štyridsiatimi rokmi, kedy som o toltékoch vôbec netušila. Robila som to intuitívne. Keď niečo nevyhovuje, treba to dať preč. Keď je to súčasť systému, treba systém rozbiť a zásobiť sa vhodným množstvom kanagomu, ak sa chceš ešte postaviť na nohy. (Neviem, či by som dnes mala odvahu pustiť sa do toho. Vtedy som mala oveľa menej rozumu – alebo bol tlak na mňa oveľa vyšší. 🙂 )

Ale najjednoduchší spôsob predefinovania sa, aký poznám, potrebuje v podstate jedno jediné – istú dávku otvorenosti. Mám istý (sveto)názor. Postretnem informáciu, ktorá je protichodná. Bežný človek sa zatne, vyhlási informáciu za kravinu alebo triedneho nepriateľa, povedie s ňou osobnú “svätú vojnu” a tým si upevní svoj svetonázor. Alebo na okamih otvorí všetky dvere svojho systému a prijme ju dovnútra ako “možnosť, s ktorou zatiaľ neviem nič urobiť, ale beriem na vedomie, že môže predstavovať informáciu o mojej slepej škvrne”. A žije sa ďalej po starom. Ak sa časom podobných informácii nazbiera veľa a človek do toho skladiska pridáva ďalšiu, spozoruje, že už na polici niet miesta – a tak začne skúmať, kde v svojom svetonázore urobil chybu a ako by vyzeral jeho svetonázor, keby náhodou všetky tie “nepoužiteľné” informácie boli pravdivé. A jeho vnímanie sa prepočíta do celkom novej podoby.

Ale späť k Markovi Cloudfootovi: Ak máte dostatok “bojovníckeho” naladenia a rozhodnete sa predefinovať sami seba, v tom okamihu je to hotové. Možno nie hneď v 3D, ale myslím, že už len pripustenie tej možnosti sa rovná môjmu “pootváraniu dverí”. Náš vlastný úmysel nás zmenil.

Spomínam si z psychologickej literatúry (myslím, že šlo o Ricka Hansona, ale nie som si tým istá… alebo to bol Ruiz?), že hovorili, že náš mozog je ako vadný program – a že nemožno použiť vadný program na to, aby opravil sám seba. Moja skúsenosť hovorí niečo celkom iné. Ak to vezmeme za správny koniec a použijeme vadný program na opravenie prvej debilnej dohody, ktorú sme uzavreli, tak program bude mať o jednu chybičku menej. A vždy sa v systéme nájde jedna dohoda, ktorá je najslabšie udržiavaná našimi presvedčeniami a potrebami a dá sa odstrániť… Za posledné tri roky som sa takto pomocou vadného programu dosť “poopravovala”. Proste som sa chytila toho “fake it till you make it” (hraj sa na to tak dlho, kým sa ti to nestane druhou prirodzenosťou) a nášho dobre známeho “stokrát opakovaná lož sa stáva pravou” a využila som vlastnosť programu na to, aby som ho začala opravovať. 🙂 Takže aj to ide. Stačí onen bosorácky-pevný úmysel. (Po slovensky: zaťatá tvrdá palica 😉 .)

No a aby som tu neobsmŕdala so svojimi múdrosťami, teraz ešte preložím posledný Cloudfootov citát:

Skutočnosť, že sme zničiteľní, je strategického významu. Značí totiž aj to, že môžeme byť vytvorení nanovo. A možnosti pri tomto novom vytváraní sa redizajnovať sú neobmedzené.

Reklamy

12 thoughts on “Máme schopnosť predefinovať sa nanovo

  1. Ja len rozmýšľam, či mi ten chybný program umožní vidieť chybu aj to, kde sa chyba nachádza. Lebo ak mi ju umožní vidieť, umožní mi ju aj opraviť. Potom si myslím, že ak aj niečo urobím zle, je to môj vnútorný hlas, volajúci o pomoc. Vesmír počuje a pošle niečo/niekoho zvonka, aby pomohol preprogramovať. To niečo môže byť aj bolesť, strata a pod., je zvonka, ale odzrkadlí sa vo mne. Môj pevný úmysel sa od istej doby začal prejavovať vďačnosťou… za všetko. Cítim, že autopilot ide vybuchnúť od zlosti, že stráca kontrolu a mne sa to páči. Už menej sa to páči okoliu 😀

    Like

    • 🙂 Jari, spoľahni sa na jedno: nie je nijaké “vonku” a “vnútri”. Oboje si ty. Že je tvoje vnímanie momentálne prichytené vovnútri tvojho tela, ešte zďaleka neznamená, že potrebuješ zásah “zvonka”. To len zvyšok tvojej energie, ktorý nevnímaš, pretože sa cítiš “človekom”, robí presne to, na čo úmysel celú tvoju energiu nastavil. Úmysel totiž platí pre všetku našu energiu, nie len pre tú, s ktorou sa momentálne identifikujeme. Aspoň ten besný bosorácky. Vlastne aj “životné lekcie” nie sú nič iné než náš úmysel zakotvený v oblasti, o ktorej si momentálne myslíme, že je “mimo nás”.

      Like

      • Život vo fyzickej forme je tým pádom hrozne obmedzujúci… uzamkne aj (hlavne) energiu. Ešteže nechá úmysel konať slobodne. No! A toto je kameň úrazu, osobná sila sa možno rovná sile úmyslu, ale je to akosi zahmlievané.

        Like

      • Ja mám takú rýchlu pomôcku. Pre mňa “osobná sila” je to, čomu hovorím “besná bosorácka vôľa”. Iní tomu hovoria zaťatosť. Je to všetka energia, ktorú si schopná trvalo nasmerovať do svojho úmyslu. A čím menej tej energie zožierajú bočné prkotiny ako “ako ma bude vnímať okolie?” alebo “čo si o mne pomyslia?” či “a čo ak ma nebudú mať radi?”, tým viac energie ide do tvojho úmyslu. Preto je Ruiz a jeho dohody, ktoré to z nás pomáhajú šúpať. Preto je meditácia alebo iné energetické cvičenia (u mňa žam žung), ktoré energetickú úroveň ešte zvyšujú a splietajú naše tri energie do jednotného celku, aby sa posilňovali, nie oslabovali… Preto je rekapitulácia, pretože si ňou vyberáme všetku v minulosti zavrznutú energiu späť. Preto je snívanie, aby sme si uvedomili, že je v nás viac než len hmota a zopár nie celkom zdravých, i keď dobre mienených vovychovávaných “plkov”. A preto je na konci našej nohy okovaná bota, ktorou môžeme kopnúť do zadku každého negatívca, ktorý sa vytešuje, ako si z nás “cucne”. 😛

        Like

      • 🙂 Cvič. Ja mám ADD a keď už som stála žam žung hodinu a pol denne (=bez pohybu), nebolo problémom vôbec nič. Zohýbala som čas i priestor ľavou zadnou. Odkedy necvičím, je problém i vyterigať sa ráno z postele. 😛

        Like

      • Ráno pred šiestou vstávam a dávam každý deň asi hodinku jógy, popoludní 5 Tibeťanov… ja už ten žam-žung nemám kam vtesnať 😀 Jedine, že stiahnem šesť hodín spánku na štyri-päť a večer, pred spaním postojím. Ale cítim, že odkedy sa seriózne venujem jóge, zlepšuje sa mi (okrem iného) aj sebadisciplína. Začínam mať také divné stavy “blízkosti” niečoho. Akoby stačilo natiahnuť ruku…

        Like

      • Neviem, či je jóga príčina alebo dôsledok… asi o tom napíšem do diskusie pod nikove korekčné techniky, tematicky sa to tam hodí.

        Like

  2. Ja som na žam žung ešte nedozrel,ale Tibeťania ,kým som ich cvičil mi veľmi kvalitne upravili a nasmerovali energiu.Potom som prestal(zlenivel)..a aj to tak teraz vyzerá :-/

    Like

    • Mne proti zleniveniu pomáha boľavý chrbát. Keď ma už tak bolí, že sa mi ťažko dýcha (teda to s cvičením nejakú dobu flákam), tak Tibeťania mi zas pomôžu takmer okamžite, a tak si zlenivenie dovoľujem len veľmi sporadicky.

      Like

  3. povedz svoj nazor-hm,verbalna intelektualna vyzva čo aktivuje?,pozorujem vnimam a nevidim rozdiel medzi slovom a slovom ich podstata je aktivovat myslenie niečo čo žije na pode mysle čo to je vidim nejake privlastky znaky slova obrazy myšlienky vidim tam seba?ale ved ja som predsa ten pozorovatel ja som tu živý pozorujuci odhalujem cesty mojej mysle.som v najintimnejšom kontakte so sebou samim precitujem do hlbky priamo zaživam aku moc maju tieto slova učim sa rozumiet realite toho čo sa vomne deje a vnimam aj to že moj silny kontakt so sebou samim laska k sebe ma chrani pred deformujucou silou slov obrazov znakov symbolov.je to zvlaštna moc ktora ma chrani ,moc večneho novorodenca nemanipulovatelneho.stojim na začiatku všetkych ciest a pozorujem kam všetky smeruju ale všetky ma chcu vytrhnut z objatia pramatky v ktorom jedine možem uživať plnost kludu života.Slubuju mi vrcholne vzrušenie a uspokojenie tie cesty,aka sila temneho ducha tohoto sveta iluzii mi ich stale ponuka. vidat sa niektorou znamenalo by prestať byť vodou stat sa stotožnenou pevnou formou skalou ktora sa lame pod večšou skalou a ta vačšia sa lame pod vlastnou vahou. najvačšim pokladom v tomto svete je srdce mudreho človeka lebo chrani to ako ma život vyzerat robi to tak že nezasahuje ale žije.pomatenec.vždy da zapravdu ludomilovy lebo to uspokoji ego jedneho aj druheho.pomatenci chrania usilim udržiavaju možnost nadmerneho uspokojenia.nič ine nerobia.

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.