O mysliacich, cítiacich a robiacich ľuďoch

enneagram-mapUž som tu dávno nemala enneagram. A to sa budete čudovať – ale pred pár týždňami som sa zapísala na internetový kurz enneagramu. Hlavne preto, lebo bol zadarmo. 😉 Aj tak som si myslela, že už mi nič nové nedokážu povedať…

Mýlila som sa – a priepastne.

Najprv som informácie, ktoré prichádzali, brala tak trochu podozrievavo. Čo za blbiny to sú? Ja to poznám inak! Ale potom som sa donútila pozrieť sa na to, či to dokážem otočiť tak, aby som v tom našla pravdu… a našla som! Tak som si povedala, že si dám malé opakovanie enneagramu. Nemôžem urobiť nič s tým, aby som nezomrela stará, ale môžem urobiť veľa pre to, aby som nezomrela blbá. 😛

Dnešný článok sa viaže k trom energiám, ktoré enneagram zachytáva – mentálnej (yachay), vôľovej (llankay) a emocionálnej (munay). Ideme rozprávať o sile introspekcie.

Podľa wikipédie je introspekcia skúmanie seba, svojich vedomých myšlienok a pocitov.

Introspekcia má svoje výhody:

1. Menej ukazujeme prstom na iných

Jedným z najväčších problémov vzťahov je, že v tom istom priestore existujú súčasne dve “čierne diery”. Keď sa zídu dvaja “prázdni” ľudia a očakávajú od toho druhého naplnenie zmyslom a šťastím a plnenie prianí, stretnú sa u toho druhého s nepochopením, sú sklamaní a začnú sa vzájomne obviňovať.

Najjednoduchší spôsob, ako sa tomuto vyhnúť, je spracovať svoj vlastný emocionálny balast, ktorý inak premietame do toho druhého. Introspekcia nám pomôže pochopiť sami seba a tým aj iných a neobviňovať ich. Ruiz by asi povedal “pochopiť, že to všetko je len môj príbeh, moje nie celkom geniálne dohody”. (Ak to bolí, nie je to geniálne. Genialita má ďaleko k bolesti. 😉 )

2. Chápeme, že iní ľudia tikajú inak ako my

Väčšinu času očakávame od ľudí, že “tikajú” rovnako ako my – majú podobné predstavy, reakcie a myslia si, že svet by mal vyzerať tak, ako si to myslíme my. S rôznorodosťou narábame len veľmi na povrchu a keď niekoho odhalíme ako “iného”, rýchlo ho zatratíme.

Introspekcia nám pomáha odhaliť pokrivenia v našom vlastnom myslení a tým nás robí tolerantnejšími voči pokriveniam v myslení iných. Učíme sa, že do iného človeka nevidíme, pretože do seba samých vidíme tiež len podmienečne.

Ale ako “tikajú” ostatní?

Ľudí môžeme nahrubo rozdeliť do troch preferovaných funkčných systémov na:

  • mysliacich
  • cítiacich
  • robiacich.

Každý typ má svoj vlastný poznávací aparát a svoj vlastný jazyk. Keď sa naučíme rozpoznávať, ktorý typ sme my, zjednoduší to naše vzťahy k ostatným a pravdepodobne nám to pomôže zbaviť sa časti našich predsudkov.

Mysliaci ľudia si racionalizujú pocity a konajú len vtedy, keď v konaní vidia zmysel.

Cítiaci si racionalizujú myšlienky svojimi pocitmi a často sú citlivejší na ostatných ľudí, ale potrebovali by dostať pod kontrolu vlastné emócie.

Robiaci ani toľko nemyslia ani necítia ako dva predošlé typy a s fyzickým svetom obvykle komunikujú tým, že konajú. Starajú sa o iných tým, že pre nich niečo robia.

Mysliaci

Vo všeobecnosti sú mysliaci usídlení v svojej hlave, v nej prehrávajú rôzne scenáre a keď niečo cítia alebo robia, tak to majú tendenciu pred sebou a pred svetom racionálne podkladať.

Najčastejší problém, s ktorým zápasia, je neistota a strach. Tieto pocity sa obvykle dostavujú, keď nevedia na niečo nájsť odpoveď.

Ostatní ľudia ich vnímajú ako analyzátorov, ľudí, ktorí stále špekulujú a málo konajú, ale poháňa ich hrôza z toho, že by v hlave mohli aj nenájsť vopred odpoveď na všetky otázky a tá ich zdržiava.

Mysliaci ľudia k svetu okolo seba pristupujú cez mentálne modely. Obvykle bývajú dobrí pozorovatelia a ak sú dostatočne chytrí, vedia si z pozorovaného vybrať to podstatné a to potom aplikovať na iné situácie. Čo si nedokážu namodelovať v hlave, majú tendenciu odmietať alebo dokonca popierať (napríklad ako “ezoteriku”).

Môžu mať problém nadväzovať vzťahy, pretože ak ľudia nereagujú racionálne, bývajú väčšinou považovaní za “žrádlo”. (Aspoň u mňa rozhodne. 😉 )

Cítiaci

Povedať, že cítiaci nemyslia, by nebolo presné. Myslia vlastne oveľa viac ako mysliaci, až na to, že ich nezaujíma vec, ale ľudia a ich vzťah k nim. Teda keď ich niekto urazí, lebo sa im neospravedlnil, majú tendenciu preracionalizovať si pocity tej druhej osoby nezávisle od toho, či tá druhá osoba niečo cítila alebo nie. A to sa nedeje v srdci, ako sa obvykle hovorieva, ale v hlave – iba pozornosť sa presúva z kauzality (príčina/následok) na vzťahy.

Najväčším problémom, s ktorým sa potýkajú, býva hanba, teda pocit, že nevyhovujú štandardom iných ľudí.

Ak sa chcú pohnúť dopredu, nesmú sa uzatvárať v svojom emocionálnom svete v hlave, ale vyriešiť svoje emocionálne boľavé miesta znútra a prestať reagovať na situácie na základe vzťahov k iným ľuďom. Potrebujú sa zbaviť neschopnosti odpúšťať. Dobrý spôsob je predstaviť si toho druhého, ako sa im ospravedlnil.

Cítiaci ľudia so sebou nosia nevraživosti aj dlhé roky, ale obvykle, keď sa ten druhý ospravedlní a oni dostanú “zadosťučinenie”, v okamihu svoje pocity zabudnú – len to ospravedlnenie musia považovať za úprimné (musia ho tak cítiť).

Robiaci

Robiaci ľudia sa sústreďujú na aktivitu. Hovoria cez to, čo robia, a cítia tým, že robia veci pre iných alebo pre seba.

Aj oni myslia, ale najčastejšie sa čudujú a kritizujú, keď niekto nerobí niečo alebo to nerobí dobre.

Z tohto dôvodu ich hlavným problémom je zlosť a útočenie.

Potrebujú si pripomínať, že sú aj ľudia, ktorí sa rozvíjajú iným spôsobom – riešia si vnútri svoje emocionálne problémy alebo sa snažia uhasiť neistotu v hlave, než sa do niečoho pustia.

A vy – ako čo sa vidíte? Ako mysliaci, cítiaci či robiaci?

Reklamy

8 thoughts on “O mysliacich, cítiacich a robiacich ľuďoch

    • Všetci v sebe máme všetky tri energie. Keď sú vyvážené, sme šťastní a spokojní, pretože v každej situácii vieme zareagovať optimálne. Nemáme problémy.

      Keď používame prevažne jednu z nich, tak máme problémy v situáciách, kde by sme potrebovali použiť tie zvyšné dve. Kladivom sa dosť ťažko štrikuje sveter. 🙂

      Kaď máme rozvonutú jednu hlavnú, vtedy žijeme predovšetkým v hlave – urobili sme si predstavu o svete a snažíme sa ju tomu svetu vnútiť. Či už myslením (odsudzovaním iných, že nie sú takí dôslední ako my), cítením (odsudzovaním iných, že nie sú takí úžasní ako my) alebo konaním (odsudzovaním iných, že nie sú takí vďační ako my).

      Ja mám teraz už približne rovnako rozvinuté všetky tri. Čo som ešte nezvládla je použiť tú správnu v tej správnej situácii. 😉

      Like

  1. Ja sa vidím v mysliacom type najviac. Aj v jednom, mimochodom asi 60-otázkovom teste mi vyšlo že som tzv. Analytik-INTj. Sedí do bodky no… 😀 A snažím sa rozvíjať aj ostatné moje “ja” a viem že ich mám a treba ich využívať ale keď mne proste vyhovuje to mysliace skoro v každej situácii…

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.