Všetko-je-jedno alebo všetko-je-nanič?

cosmic-onenessNový citát od Jeffa Browna. Síce som hľadala niečo na únavu (ľudia, ja už som taká zrelá umrieť), ale našla som toto a dávam si to sem:

“Musíme byť opatrní s myšlienkou všetko-je-jedno (jednota so všetkým) a musíme si pripomínať hodnotu individuálnej cesty rozvoja duše. Všetko-je-jedno sa často používa ako technika spirituálneho bypassu, podobne ako odpustenie a “všetko-je-Boh” – a to aj vtedy, keď nie je. Bez zdravého ega a dobre definovaných hraníc sa naše prežívanie všetko-je-jedno mení na všetko-je-nanič, pretože nemáme miesto, kam by sme pocitovo patrili. Každá duša má posvätný účel v tej jednote. A ak sa všetko-je-jedno nepostaví na zdravom rešpektovaní práv, hraníc a talentov individuálnej duše, tak sa zmení na nič-nemá-zmysel.”

(We have to be careful with the idea of All-one and remember the value of the individual soul’s journey of expansion. All-one is often used as a spiritual bypass technique, just like the forgiveness bypass and “its all Good”, even when its isn’t. Without a healthy ego and well defined boundaries, our experience of “all one” is ALL NONE, because we have no-one to come home to. Each soul has a sacred purpose in the heart of the onenest. If All-oneness is not built on a healthy respect for the rights, boundaries and magnificence of the individual soul, its All Nonsense.)

Sme tu na to, aby sme zažívali hmotu, činili s hmotou a učili sa – o hmote i o sebe v hmote a mimo nej. To môžeme len vtedy, keď si uvedomujeme, kde končí “ja” a začína niečo iné. Inak nemáme dôvod čokoľvek skúmať, pretože ani nevieme, že “niečo” existuje, ba ani že my existujeme… Pretože ak nemáme hranice, tak kto je potom “my”? Všetko-čo-je? 🙂

Niekde v sebe mám uloženú informáciu, že sme tu na to, aby sme realizovali maximum nášho nerealizovaného potenciálu. To sa dá jedine vtedy, keď ideme sústavne na svoje limity a testujeme ich, či ich nevieme posunúť ďalej. Kým idú, máme nerealizovaný potenciál. Ak nejdú, musíme asi posunúť nejaký iný limit, aby šiel posunúť aj ten, čo sa momentálne nehýbe. Sme bytosti nekonečných možností – len sa nesmieme vzdať pri prvom pokuse, ktorý nevyjde!

Mať stanovené pre seba zdravé limity mi príde ako veľmi rozumné. Kým som v tele viazané vedomie, nemôžem byť Všetko. Kým som “dušička”, nemôžem byť celý Boh. Preto moje hranice nemôžu byť na “všetkom” – to by som stratila nielen vedomie “ja”, ale aj schopnosť vnímať a činiť s tými, čo si svoje “ja” ešte ponechali.

U toltékov to je presne tak. Vlastne celý Ruiz nie je o ničom inom, než o stanovovaní si zdravých limitov. O rozlišovaní, čo je “fakt” a čo je naša interpretácia/predpoklad. Ak existenciu ega vo význame “pocit, kde začína niečo mimo mojej plnej kontroly” vezmem ako fakt, tak nemá význam sa ním zapodievať, len ho akceptovať. Proste ho máme – z dôvodu, ktorý nemusím poznať. Tiež neviem, prečo je hora hora, ale viem, že sa na ňu dá vyliezť alebo ju možno obísť. Nezavzdušňujem sa nad tým, že tam je a že stojí priamo v mojej ceste, ale si urobím plán, ako napriek tejto prekážke v ceste pokračovať. A to isté s egom. Niektorí sú z neho celkom vyšašení a stále ho potláčajú. Iní sa v ňom váľajú a tvária sa ako obeť (hergot, babo, čo ti to pripomína? Kto komu nerozumie? 👿 Chúďatko moje nepochopené… ).

No a ešte iní vezmú ego na vedomie, vedia, že s ním veľa nenarobia, jedine že mu môžu lepšie porozumieť a potom ho používať tak, aby im pomáhalo ako barlička. Ego nám dáva pocit bezpečnosti tým, že pre nás tvorí oblasť, v ktorej máme pocit akej-takej kontroly. A tak špekulanti medzi nami začnú babrať oblasti, nad ktorými  kontrolu nemajú – aby ju dosiahli. Jedni terorom, druhí sebapoznaním. A ak sa pustíme cestou sebapoznania, nezväčšujeme tým ego, ale zmenšujeme pocit strachu z nepredvídateľného – teda si automaticky zvyšujeme vibráciu. Spomeňme si na dona Juana: “Nikto nikomu nič nerobí – a už vonkoncom nie bojovníkovi.” 😉 Bojovník vie (“vidí”) a preto má kontrolu.

A keď už spomínam dona Juana, Matrioshka v ktoromsi komentári poznamenala, že to je tiež poriadna dávka ega. No iste! A čo? V svete, kde okrem nás sú aj ľudia takoví a makoví, potrebujeme mať zdravú dávku ega, inak nás prevalcujú svojím “ja to viem lepšie ako ty”, čiže Snom planéty. To pochopil dokonca aj môj celkom neezoterický kamarát a nemá s tým problém (kúpiť mu Ruiza bola odo mňa dosť veľká trúfalosť, ale našťastie vyšla). Proste ak si chceme zachovať naše individuálne poznávanie a zažívanie a nepreberať slepo niečo, čo nám diktuje niekto iný, potrebujeme istú dávku tvrdosti, “odroňstva”. Ale tá dávka tvrdosti nesmie slúžiť na to, aby sme komukoľvek čokoľvek vnucovali, dokonca ani slovami maskovanými ako “dobré rady”. Slúži jedine na to, aby nikto nevnucoval nič nám. (A tu nadväzuje toltécky “kontrolovaný úlet”, zručnosť, v ktorej zjavne ešte dosť biedne zaostávam.)

Po svete behajú ľudia rôzne chytrí. Niektorí vidia viac ako ja. Iní vidia menej ako ja. Nikdy neviem, či niekto, koho stretnem, patrí do prvej alebo druhej skupiny, takže mám len svoj vnútorný pocit “cíti sa správne”, svoje skúsenosti a svoje diskriminatívne myslenie, aby som počúvala a overovala. Ak to, čo hovoria, zapadá do mojich skúseností alebo je ich “predĺžením”, môžem to prebrať. Ak to protirečí mojim skúsenostiam, nemusím to prebrať – ale už som počúvala a dozvedela som sa, že existuje aj taký spôsob vnímania, takže som nakoniec predsa len o niečo múdrejšia. A nakoniec aj tak sama rozhodnem, čo prijmem a čo nie.

Ego? A ak áno… no a? 🙂

Energia nasleduje pozornosť. Nemienim ju míňať na hľadanie toho nevyhovujúceho, ale ju upriem na to, čo chcem, a nechám sa viesť. Ak to, čo chcem, je skutočne také dobré, ako sa mi to práve teraz zdá, automaticky to vyrieši aj to “nevyhovujúce” – proste sa to niekde po ceste odstráni. Nie tlakom, ale ťahom.

Idem si to nazvať “ťah Svetlom”. 😉

8 thoughts on “Všetko-je-jedno alebo všetko-je-nanič?

  1. Hej, hej, Don Juan si “ide svoje” to ja ale uznavam, ba dokonca pri mexickom slimakovi si isiel svoje tak drzo ze ma to az pobavilo, v takychto situaciach mi je vacsinou sympatickejsi ten co sa neboji a da tak jak citi, bez ohladu na to ako to bude vyzerat 🙂 Problem je len ked sa stretnu dvaja co si idu svoje ale presne oproti sebe, ale aj taketo problemy sa v prirode lahko vyriesia, jednoducho, jeden obvykle ide s vacsou silou, tak to uz chodi 🙂

    Páči sa mi

  2. ano ano pisem si….razny, vyhodit, kupit pohankovy…..tee tree, aura soma a dalsie podobne cetky vyhodit, kupit svedske kvapky…..budeze to odteraz radosti, ked si pohankovy chleba svedskymi kvapkami pokvapkam, juchuuuuu! 😀

    Páči sa mi

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s