Čistenie vlastného srdca

Na Vianoce som u Bibs na blogu objavila krásny článok o jej skúsenostiach s upratovaním srdca (a celého zvyšku je vnútra k tomu 🙂 ). Zobla som si ho aj sem, pretože je to ilustrácia Martininej techniky v praxi. Ovšem pri kopírovaní sa mi stratili smajlíky a bola som lenivá ich tam vkladať ručne, takže buď čítajte u Bibs alebo smajlujte, kde uznáte za vhodné 😛 !

Bibs píše:

V tento vianočný čas sa s Vami podelím o moje putovanie. Nadpis síce vyzerá ako keby som niekde alebo skôr pri niekom stratila svoje srdce a snažila sa ho získať späť. Ale nie je to tak. Svoje srdce mám u seba Teda myslím si to. Tento článok bude o čistení, o očiste tela, duše od všetkých tých vecí čo nás postretli. Nemyslím teraz len negatívnych. Ale aj tie krásne veci čo sa nám udiali môžu v našom vnútri zanechať stopy, ktoré nám bránia ísť ďalej. Nejakým spôsobom nás blokujú a my to ani nemusíme vedieť. Preto je dôležité robiť všetko zvnútra. Takže vonkajšia očista tela aj keď je teda dôležitá nám nepomôže. Môže nás zbaviť aktuálnych negatívnych energií, ktoré sa pri nejakej nepríjemnej situácii na nás nalepili. No ale poďme pekne na očistu

Ako som sa zoznámila s Martinkinou stránkou, našla som tam veľmi zaujímavý článok Ako si poupratovať vnútro. Celý som ho pozorne prečítala a zostala som príjemne prekvapená, že to tak super ide. Ako som tam spomínala v komente, v tých dňoch som na také články natrafila viackrát. Tento ma však nejako viac zaujal. Tak som si ho prečítala ešte raz. Povedala som si, že toto by som mala skúsiť aj ja. Možno mi to pomôže.

Odkedy som sa začala venovať kamienkom a teda mojim prvým osobným kameňom sa stal ruženín, spájaný so srdcovou čakrou, mala som pocit, že mi pomáha. Hneď som ho skúšala na otvorenie srdcovej čakry. V tom čase som si myslela, že ju mám zablokovanú. Takže som použila hudbu na jej odblokovanie. A aby som to posilnila, priložila som si aj ruženín. Už o malú chvíľu som mala pocit, že ruženín začína byť dosť teplý a cítila som ako doslova pulzuje. Bolo to veľmi príjemne. Predpokladala som, že práve týmto sa tá čakra otvára. Kedže som bola človek, ktorý veľmi dobre skrýval a bránil sa svojim citom aj k osobám mne blízkym, myslela som, že ju mám zablokovanú. Je možné, že som si ju takto odblokovala. Aj keď je to stále len môj pocit No a aj keď som skúšala prácu s kyvadlom, mala som pri tom pocit, že práve zo srdcovej čakry mi ide neuveriteľné množstvo energie. Zostala som z toho prekvapená, ale ďalej som to neriešila.

Fascinovalo ma to upratovanie vnútra. Ale moje prvé pocity boli skôr obavy, či dokážem to moje srdce nájsť. Či si to dokážem vizualizovať a budem vedieť v tom srdci fungovať. Takže som to na pár dní odložila. Vrátila som sa k tomu článku neskôr. Povedala som si, že veď to musím skúsiť, aby som to zistila. Tak som si raz večer vrámci meditácie dala za cieľ dostať sa k svojmu srdcu.

Začala som meditovať. Po chvíli som si začala vizualizovať svoje telo a mňa maličkú ako sa viem slobodne v ňom prechádzať. Ako prvé miesto kam som zavítala bolo hrdlo. Bola tam síce tma, ale nebála som sa. Chvíľu som sa tam poobzerala, ale nič zaujímavé som nenašla tak som sa vybrala ďalej. Moja cesta mala byť nasmerovaná do srdca, ale nejako som sa tam nevybrala. Len tak som blúdila po tele a rozmýšľala kam ísť. Ale potom som už nič nevedela nájsť, tak som to vzdala a vrátila sa. Takto sa skončila moja prvá cesta.

Na druhú cestu po tele som sa vybrala o pár dní neskôr. Najskôr som tiež len tak prechádzala po tele a obzerala som sa, kde sa čo nachádza. Vyliezla som do hlavy. Chcela som nakuknúť pod moju šedú mozgovú kôru, tak som otvorila vrátka. A nenašla som tam nič Teraz neviem či to je dobre, alebo zle. Môžno dobre v zmysle, že som ukľudnila ten vnútorný džavot a nič som “neriešila”. Tak som sa vybrala odtiaľ preč smerom dole. Až som konečne prišla pred svoje srdce. Otvorila som dvere a zostala som prekvapene stáť na prahu. Všetko sa lesklo, ale nebol to lesk čistoty. Vošla som dnu, aby som sa presvedčila, či mám správny pocit. Dotkla som sa steny a naozaj. V mojom srdci bol ľad. Celé bolo zvnútra pokryté ľadom. Zľakla som sa toho. Myslela som, že tam nájdem všeličo, ale ľad teda nie. Po prvotnom šoku som sa chytila upratovania. Odniekiaľ som vytiahla hadicu (takú ako používate v záhrade na polievanie ) Ihneď z nej “tieklo” zlaté svetlo. (Neviem prečo všade vidím a cítim to zlaté svetlo ) Začala som čistiť steny. Ľad sa pomaly rozpúšťal. Ale kedže som ho chcela rýchlo odstrániť, tak som v jednej ruke držala hadicu a druhou som sa snažila topiaci sa ľad odtrhávať zo stien. Nepamätám si, žeby som pod nohami mala vodu. Tak zrejme sa ten ľad a voda niekam vyparovali. Okrem toho tam nič nebolo. Bolo tam úplne prázdno… Viem, že som to chcela rýchlo vyčistiť, tak som sa ponáhľala. Ešte som si povedala, že ma čaká strop. Tam som ale rukami nedočiahla. V tom sa ale moja práca v srdci skončila. Niečo ma stiahlo späť do reality a ja som odrazu otvorila oči. Späť už som sa vrátiť nevedela.

To bola moja prvá cesta do srdca. Ráno som bola prekvapená, že sa mi to podarilo, ale aj to, že som tam našla ľad. Premýšľala som nad tým, čo to znamená. Či všetky tie city, čo som myslela, že mám boli len výplodom mojej fantázie? Myslela som, že tam nájdem špinu. Veď som srdce veľmi nepoužívala, som predsa praktik a pragmatik… No bol to ťažký oriešok pre mňa, prijať to. Ľadové srdce.

Nejaký čas som do svojho vnútra nešla. Nechávala som sa unášať inam.

Keď som sa vybrala neskôr pozrieť  ako to u mňa v tele vyzerá, opäť som zostala prekvapená. Najskôr som navštívila miesta, kde som na fyzickej úrovni mala nejaký problém a snažila som sa to zvnútra vyčistiť ako sa mi len dalo. A potom som si to nasmerovala k srdcu. Otvorila som dvere. No musela som sa skrčiť. Vyleteli odtiaľ 2 biele holubice. Otočila som sa za nimi. Leteli niekam ďaleko až sa rozplynuli. Nesmelo som vstúpila dnu, lebo som nevedela čo mám čakať. Tentokrát bolo moje prekvapenie príjemné. Bolo tam “živo”. Steny boli zelené, pokryté machom. Vzadu som videla vodopád z ktorého sa potom vytvoril potôčik. Mala som tam stromy, kvietky, zelenú trávu. Cítila som, že to tam žije. Zo stromov vyleteli nejaké vtáky. Bolo tam svetlo. Tak ma to potešilo, že som sa na tej tráve roztancovala. Tancovala som a potom som zrejme zaspala. Ale ráno som sa zobudila s dobrým pocitom a tancovala som po byte.

A prečo ma tak potešilo, že som našla les vo svojom srdci? Už dlhšie ma to ťahá do prírody. Vyrastala som medzi kopcami. Strávila som tam detstvo. Ale keď to máte pod nosom, beriete to ako samozrejmosť. Nechodila som tam každý deň ba ani raz za týždeň. Skôr raz za čas. I keď vlastne kopce boli aj hneď pri dome, takže trochu som s nimi bola každý deň Potom som sa odsťahovala do mesta. Tu máme parky, stromy. Ale nie je to ono. Síce som si zvykla chodiť aspoň tam, v poslednej dobe mi to nestačí. Mám silnú potrebu odísť na pár dní z mesta, niekde do lesa, medzi stromy, na chatu. Byť tam v tichu, meditovať a naberať energiu zo Zeme. Preto som šťastím tancovala. Lebo vo svojom srdci som našla to, čo hľadám v reálnom svete. Mach vraj znamená niečo staré zatuchnuté. No ja som pri dotyku machu na stenách môjho srdca pocítila teplo a energiu. Jednou rukou som sa ho dotýkala a zároveň som si obzerala čo všetko v tom srdci mám.

Odvtedy som tam nebola. Keď som sa o to pred pár dňami pokúšala, že skontrolujem, ako mi to tam žije, nevyšlo to. Moje vyššie Ja ma zobralo na potulky po minulých životoch. O tom ale napíšem inokedy.

Dnes som vám priniesla kúsok z môjho príbehu. Je to môj darček pre vás. Môžno to niekomu dodá odvahu, aby sa vybral k sebe dnu a upratal. Teraz máme pred sebou pár dní voľna. Je to ideálny čas na upratovanie. Veď svoje prostredie v ktorom žijeme sme si na sviatky upratali. Tak si poďme upratať aj svoje vnútro. Nech môžeme zbavení nánosov času vstúpiť do nového roku. Bude sa nám ľahšie kráčať. A budeme sa môcť venovať ďalším veciam, ktoré nás posúvajú ďalej.

13 thoughts on “Čistenie vlastného srdca

  1. Heli, dodám Ti smajliky? 😀
    No mne to rozhodne pomohlo, veľmi ma to posunulo ďalej. A určite sa z času na čas vrátim skontrolovať, ako to tam vyzerá a či sa niečo zmenilo.

    Páči sa mi

  2. Včera som si vyšla a svietilo krásne slniečko, lúka krásne zelená, ale nestála som tam ani minútu, prišli čierne mraky veľká búrka, dážď, tak som čakala až to burku omrzí a vyšlo znova slnko. Ak sa spustím tunelom, alebo sa niekde náhodne prepadnem, vždy skončím na tom istom mieste pri mori, je možné, že tam mám niečo nedoriešené??? Pýtala som sa delfínov a povedali mi, že som tam zanechala príliš veľa svojich častí a neprivolala ich späť. Môže to s tým súvisieť? Niekde som niečo pokazila zrejme, keďže je všade šero.

    Večer som sa šla pozrieť do svojho srdca a na stenách viseli také silikonové blany, ktoré šli ťažko odtrhávať. Pri odtrhávaní som zistila, že to nie som ja, čo ich odtrháva. Toto som si všimla viac krát, že občas sa správam inak, horšie ako ja, proste to nie som ja. Nevieš čo to môže znamenať?

    Páči sa mi

  3. Martinka,

    mám dve veci. Z času na čas v meditácii (ja to robím pri žam žungu) urobím to, že si predstavím svoje telo, ako sa veľmi rýchlo točí, a pritom hovorím “všetky zabudnuté kúsky mojej duše, ktoré som ešte neodrekapitulovala, volám vás ku sebe”. Vždy nato vidím okolo seba taký nejaký vír energie, ktorý sa na mňa namotáva, a také nejaké temnejšie ždibce v ňom, čo rátam, že sú stratené a nespracované kúsky mojej energie; všetko sa to nacucne a nalepí na mňa a ako potom ešte stojím, tak to čistím a začleňujem do svojej energie. Potom sa cítim oveľa lepšie.

    A to, že to nie si ty, čo ten silikón odtrháva… Vyzerá mi to, že sa dostávaš do novej etapy a že niečo “nové” z teba strháva posledné zvyšky toho “starého”. 🙂 Čiže si to ty – tvoja upgradovaná 😛 verzia…

    Páči sa mi

  4. To som urobila zavolala som všetky kúsky svojej duše nech sa mi navrátia a zrazu sa ku mne kopilo množstvo energie, ale aj niečoho temného, čo nebolo moje, tak som s tým prestala, lebo to bol veľký nával všetkého možného a to som nečakala. Otvorila som oči. Nevedela som, že to takto funguje a potom treba niečo prečisťovať. Ale ako si ju potom prečisťuješ?
    Vieš to čo vidím, z čoho mám pocit, že nie som ja sa mi práveže ani trocha nepáči, lebo ja taká vyslovene dravá a hnusná niesom.

    Páči sa mi

    • 🙂 Neodmietaj časti zo seba… Si všetko. Máš každú jednu tvár, ktorá na tomto svete existuje. Ak si ju nechceš pripustiť, len ju posilňuješ. Pripusti si ju a hľadaj niečo, na čo je práve táto tvár dobrá. Keď ju akceptuješ, prestane sa natískať a ty máš k dispozícii všetku jej silu do budúcnosti. Moja skúsenosť: https://eprakone.wordpress.com/2010/12/30/tak-toto-bol-2010-moja-rekapitulacia/ , august -> anjel (aj s vysvetlením).

      A to neutralizovanie negativity robím cez žam žung. Po 20 minútach sa celá tá energia do mňa vcucne a vibračne sa naladí na moju vlastnú vibráciu. To robím aj, keď som bola v konakte so silnou cudzou energiou a nejaký zvyšok na mne zostal – stojím žam žung a integrujem ju do svojej, teda “privlastním” si ju. 🙂 Funguje aj čchi-kung, stredný strom (ruky vo výške ramien) – je to takmer identické.

      Páči sa mi

  5. Asi by som mala začať niečo cvičiť, skúsim čchi-kung, zistila som , že mama mala domu tú knižku nejakých 5 rokov a len tak tam ležala a nik si v nej nelistoval. Vyskúšam znova zavolať svoje kusky duše a nejako ich transformovať. Možno sa pohnem konečne niekam ďalej.Díkes Heli . 😛

    Páči sa mi

  6. no, … tak toto bolo troška drsné, ale … ako aj bibs aj ja som mala pochybnosti o tom, či to vôbec dokážem, a tak som sa teda namiesto usadenia sa na suché a teplé miestečko na zemi posadila do vane, naplnenej takmer až po okraj mierne teplou vodou …
    namiesto meditačnej hudby, ktorá ma neskutočne uspáva som si pustila svoju milovanú klasiku ( vivaldiho štyri ročné obdobia, debussyho, beethovena) … ponorila som sa do vody, pri čom mi trčali iba nos a usta … v momente som sa preniesla na lúku, za ktorou svietilo obrovské slnko, … ja som bola malé dievčatko, ktoré sa snažilo vyšverať hore na kopec za tým slnkom … otočila som sa a zbadala dvere, .. otvorila som a vstupila do vnútra, .. prechádzajúc sa úzkymi chodbičkami, som sa pomaly presunula k môjmu srdcu … zarazila ma jeho veľkosť, počula som svoj vlastný tlkot, .. no čo ma zošokovalo, bolo jeho akási staroba … moje srdce bolo na pohľad staré a nevládne … jeho tlkot bol pomalý … v tom som pocítila na hrudi tlak, .. s týmto pocitom tlaku som vošla do vnútra srdca … tu som člupla rovno do mláky krvi … stála som takmer po kotníky v krvi a dívala sa na steny svojho srdca, ktoré bolo samá rana, popálenina … z rán vytekala maličkými cícerkami krv, ktorej farba ale nebola vôbec jasne červená … zhrozená som sa dívala na všetky tie rany, … musím nájsť nejakú pomoc, musím niečo urobiť, musím mu ošetriť tie rany … no moje nohy ma nepočúvali, vôbec … zúfalo som sa obzerala okolo seba, keď som v tom zazrela malé svetlo, bolo na východnej strane, … ako som sa zameriavala pohladom na to svetlo, zrazu sa vlialo do vnútra srdca všetko svetlo, biele, tiché a pokojné … v tom som zbadala vo dverách stáť postavu, .. neviem či som to bola ja sama, alebo to bol rafi, s dôverou som mu podala ruku postave, ktorá ma volala k sebe …
    “nemôžem sa pohnúť z miesta, odpovedala som jej, … ale môžeš, len nechceš, musíš si veriť, poď, sprav malý krôčik, druhý už pôjde sám … keď som bola vo dverách otočila som sa späť na to moje dorezané a spálené srdce zvnútra … a čo bude s týmito ranami? veď ich treba vysušiť a uzdraviť, aby nezačali hnisať … to všetko mi spravili ľudia, ktorých som do svojho srdca pustila … asi som ich tam nemala pustiť, … nie, to si si spravila sama! neľutuj! že si ukázala aké srdce máš, no ty si tých ostatných sem zatvorila, a oni majú svoje srdcia, svoje cesty, preto ťa tak doráňali, nechaj otvorené dvere dokorán … svetlo, láska, pokoj, mier a čerstvý vánok tvoje srdce zahoja, a nechaj otvorené dvere, aby všetci ktorým to srdce ukážeš, neboli uväznení a mohli kedykoľvek prísť a potešiť sa s tebou, poď už von, videla si, to ti stačí … ”
    no aký bol môj šok, keď som sa z tohoto zážitku prebrala, a v mobile mi skočila vivaldiho jar? … a keď som sa prihlásila sem, prvé čo som spravila, šla na toltécke, a tam nový citát odpúšťaj … hm, … toto bol slušný zážitok, snáď aj postupne dôjdem k tomu, ako to vlastne spraviť s tými návštevníkmi môjho srdca … toto bude tvrdá robota, … no už viem ako na seba ….

    martinka, bibs, díkes, … pomohlo, velice … hm, 😕

    Páči sa mi

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s