Moje pochôdzky po doktoroch pokračujú a poctivo pri tom počúvam Ruiza. Už asi šiestykrát po sebe prvú dohodu. A ako ju tak deň po dni počúvam, zistila som čosi zaujímavé:
Na mňa to funguje ako “šúpanie cibule”. Jeden deň si uvedomím čosi. Ruiz niečo povie, mne sa to vztiahne na nejakú oblasť môjho života a niečo o sebe si uvedomím. Ale keď ten istý text počúvam o deň neskôr, už so mnou rezonuje celkom iná časť a uvedomím si zas niečo celkom iné… Akoby sa z povrchu zošúpala šupinka cibule tým včerajším uvedomením a moja energia sa presmerovala na tú šupinku pod ňou. Neviem odpozorovať, či sa môj prístup mení, pretože je to ešte príliš krátko, ale mám pocit, že asi aj hej… Vyzerá mi to, ako keby Ruiz za mňa stalkoval a rekapituloval moje dohody. 🙂
A súčasne si uvedomujem istú zmenu v mojom prístupe k tejto stránke. Už istý čas mám pocit, akoby som hovorila “mimo” uší tých, čo počúvajú – alebo ako keby bolo už všetko vypovedané. Koncom minulého roka som si dokonca myslela, že so stránkou skončím, len som to nijako verejne nedeklarovala s tým, že veď uvidím, či budem mať nutkanie písať alebo nie a podľa toho sa zariadim. Nemám predsa povinnosť písať jeden článok denne.
Rovnaký problém mám aj s komentármi. Ako keby som prestala hovoriť rečou niektorých ľudí. Buď mi nerozumejú, alebo ja nerozumiem im. Alebo sa so mnou snažia hovoriť o veciach, ktoré sú pre mňa nezaujímavé a bezpredmetné.
No a dnes som pri počúvaní Ruiza došla k poznaniu, kde ešte stále robím chyby pri používaní reči/slova. Prečo by som mala niekomu rozprávať, ako to vyzerá v mojom príbehu? Je to predsa len vec mňa a nikoho iného. Môj príbeh a moje názory sú dôležité len pre mňa.
Prečo by ma mali rozčuľovať iní ľudia a ich príbehy? Prečo by som k nim mala zaujímať nejaké stanovisko? Sú to predsa ich príbehy a moja žiadna starosť. A ak mám pocit, že niečo nevidia alebo robia zle? Spomenula som si na mexického slimáka a rozhodla som sa, že nechcem byť Castaneda. 🙂 Keď je ten slimák taký debil, že lezie autám pod kolesá, je to jeho osud a moja žiadna starosť. Keď je taká hviezda, že preliezol celú cestu bez újmy na zdraví, je to len jeho zásluha a moja žiadna starosť.
Hehe. 😳 Tak toto sa bude človeku s komplexom Kazateľa/Učiteľa asi veľmi ťažko realizovať! Ak sa toho chcem zbaviť, potrebujem na to poštvať to jediné, čo mám – svoju vôľu.
Jedno sa poskladalo k druhému a napadlo mi, čo by som mohla urobiť. Mohla by som začať loviť Bobríka mlčania. Proste sa nebudem vyjadrovať ani k sebe, ani k iným, a to mi pomôže odstrániť nutkanie posudzovať iných. A budem to držať tak dlho, kým sa toho celkom nezbavím.
A idem sa striehnuť aj s tým, kedy hovorím o niečom svoje neoverené názory. Proste a jednoducho: idem sa striehnuť.
Keď ma niečo bude vnútorne zamestnávať, dám si sem o tom článok – ale nebudem s nikým diskutovať o svojom vnútornom prežívaní. Je to moja vec. Aby to nezačalo byť nudné pre vás ostatných, ak nájdem niečo podnetné, dám to sem tiež. Možno nie na dennej báze, ale veď aj tak je tu toho dosť na čítanie.
Čo si od toho sľubujem? Zmenu v svojom vnímaní.
- Chcem dosiahnuť, že ma ľudia prestanú rozčuľovať – a to dosiahnem najrýchlejšie tak, že ma prestanú zaujímať. Proste ich vezmem na vedomie a idem ďalej a zapodievam sa svojím príbehom, nie tým ich. Sľubujem si od toho, že sa prestanem porovnávať s inými alebo prestanem ich porovnávať so sebou (nehodiace sa škrtnúť).
- Chcem zrušiť svoje nutkanie vyjadrovať sa k veciam – nielen k tým, ktorým nerozumiem, ale ani k tým, kde si myslím, že rozumiem alebo dokonca viem lepšie ako hocikto iný. Sľubujem si od toho, že si prestanem prichodiť ako Miss Veledôležitá/Strednedôležitá/Málodôležitá (nehodiace sa znova škrtnúť).
- Chcem zistiť, kam sa presmeruje moja energia, keď prestanem riešiť pochopenie/nepochopenie a vyhovovanie/nevyhovovanie sveta. 🙂
Priznávam, trochu veľa “chcem”, ale celkom sa na to teším. 🙂
Takže toto bol môj posledný článok o mne pre vás. Nabudúce len o mne pre mňa alebo niečo pre vás. Skutočne osobná budem už len s ľuďmi, ktorí keby stáli v autobuse pri mne, tak ma spoznajú. 🙂 Alebo aj nie… čo ja viem.










Napísať odpoveď pre duhovymotyl Zrušiť odpoveď