Svetlo a Temnota

magic_spellsAko sa cez moju rodinku prehnala špička Psí, zisťujem, že som ju neustála veľmi “bezchybne” – ešte stále pre mňa zostal existovať ten mrzký svet, ktorý som tak veľmi chcela nechať za sebou. Už sa neprejavuje sústavne, len keď sa dostanem do priameho osobného kontaktu s inými ľuďmi, a to aj takými, ktorí sami o sebe nie sú negativisti, ale sú nadpriemerne inteligentní a rozčuľuje ich presne to “osprostenie spoločnosti”, ktoré dostáva pravidelne aj mňa… No dobre, nemusím meniť svet – ale odrazu si prichodím celkom ako vykopávka, totálne mimo, a moje hodnoty sa rozišli s hodnotami sveta. (Noviny som už čítať prestala. Asi budem musieť vyhodiť aj telku.) Som v stave, kedy “zomrieť” pre mňa vyzerá ako vykúpenie, a môj vnútorný monológ maká nadčasy, aby ma udržal pri živote. No a do tohto stavu som na Psychology Today našla článok od Dorothy Firmanovej, ktorý mi nejako prichádza práve vhod:

Temnota, nech už ide o nedostatok slnečného svetla alebo nedostatok radosti v živote, je nevyhnutná a patrí k veci. Priveľa temnoty je však problém, ale ak sa nastavíme na dlhú zimnú noc alebo sa bez strachu nastavíme na našu emocionálnu temnotu, dokážeme hladšie prejsť z temnoty do svetla. V svete hmoty sa svetlo vracia s takou nevyhnutnosťou, ktorú by sme radi pociťovali aj emocionálne. Nemôžeme si byť dokonale istí, že sa naše vnútorné svetlo vráti, hoci u väčšiny ľudí sa väčšinou vracia. A ak je noc príliš dlhá, môžeme požiadať pomoc – každý z nás z času na čas potrebuje pomoc…

Takže keď sa z času na čas ocitneme v temnote, mali by sme začať tým, že ju uznáme, preskúmame a zistíme, či je pre nás bezpečná – a ak je, tak ju jednoducho vysedíme. Proste “dnes večer som smutný”. Odtrhnutý od všetkých. V slzách. Zmätený. Vynervovaný. Vytočený. Stratil som niečo. Otravuje ma práca. Unavený. Hladný. Mám bolesti. Všetci sa dostávame na tieto miesta. Keď sa na nich ocitneme, môžeme proti nim bojovať – a niekedy by sme aj mali – alebo do nich môžeme dýchať, uvoľniť svoje telo a pocity, požialiť si nad sebou. Nemusíme utekať alebo bojovať.

Keď je mních hladný, je. Keď je mních unavený, spí. Keď má mních zlý deň, prechádza ním. A ako si dovolíme spoznať temné miesta v našom vnútornom (a vonkajšom) svete, objavíme aj cestičku, ktorá nás z nich vyvedie. Tak ako vieme, že úsvit ohlasuje príchod nového dňa, naše vedomie vlastnej bolesti nám pomôže vnímať príchod nášho vnútorného svetla.

Čo robiť, keď som smutný či osamelý či nahnevaný či vydesený?

Treba niečo urobiť? Ak som stratil peňaženku, pravdepodobne treba podniknúť pár krokov. Ak som stratil milovanú osobu, tak pravdepodobne nemožno urobiť nič iné, len smútiť.

Zopár užitočných krokov, keď cítime, ako skĺzavame do temnoty:

  • vedomie
  • akceptácia
  • zváženie
  • voľba

Vedomie je naša zodpovednosť, že si uvedomíme to, čo sami cítime, a nepremietame to navonok, nesnažíme sa to zamiesť pod koberec alebo nejako podvedome ventilovať.

Akceptácia je hlboké sebaprijatie, ktoré nám umožňuje nezačať sebou pohŕdať napriek tomu, že cítime niečo, čo nie je veľmi “osvietenecké”.

Zváženie je z našej najdospelejšej pozície začať vyhodnocovať situáciu. Je niečo potrebné? Môžeme zostať v tomto zážitku? Aké mantinely si potrebujeme stanoviť? (Pomenovať to ako dočasnú emóciu; vidieť to ako problém, ktorý treba riešiť; spozorovať, že problém má fyzickú zložku, ktorou sa treba zapodievať a pod.)

Voľba označuje, či sa rozhodneme začať riešiť, alebo si dovolíme prežiť ten pocit (ak to urobíme správne, je to skutočný dar).

Všetko, čo som povedala, platí rovnako dobre pre Svetlo! Priveľa predstavuje problém – nech už je to slnečná žiara alebo naivný optimizmus. A ten vzorec platí rovnako dobre aj pri svetle: vedomí si svojho prežívania radosti akceptujeme samých seba, usúdime, že si to nevyžaduje nijaký zásah z našej strany a rozhodneme sa v tomto pocite chvíľu zotrvať… a aj to postupne prejde.

Temnota a Svetlo, dary nášho vnútorného a vonkajšieho sveta.

Reklamy

5 thoughts on “Svetlo a Temnota

  1. Ak mám málo “svetla” a tuším/cítim nejakú emocionálnu bolesť, ktorá sa na vonok prejavuje traumatizujúco a teda už ju nechcem, je fajn to rozanalyzovanie, kde má bolesť pôvod a následovné hľadanie a snaženie o prinavrátenie stratenej/zavrznutej energie, ktorá pravde podobne túto bolesť spôsobuje. Je to ale len taká teória, ktorá ma spontánne pri čítaní napadla, resp. ja to teraz skúšam týmto spôsobom.
    Na navrátenie stratenej energie, keďže som lenivý analyzovať 😀 momentálne využívam na 70% hooponopono, resp. rôzne formy odpustenia a vyhojenia/liečenia duševno-emocionálneho charakteru a mám tam toho “naválaného” ešte celkom dosť…na moje prekvapenie 🙂
    Čo sa týka používania hooponopono, tak toho som sa chytil tak trošku neštandartne a začal som ho mantrovať vždy, keď mám volný čas, čiže cez deň a aj v noci, no hold posledný týždeň dosť veľa (aj niekoľko hodín denne) a výsledok je taký, že ak matrujem viac ako 30min. tak mi začne jemné chvenie v oblasti hrudníka a rúk a ak mantrujem viac ako hodinu (čo v noci, keď mám pocit, že už netreba späť, je v poslednej dobe dosť často), tak mi začne dosť silno brnieť celé telo a začínam fyzicky vnímať bodovo miesta (pichnutie, alebo teplo), kde sú jednotlivé disharmónie. Tieto pocity sa presúvajú, ako by bežala nejaká analýza a ukazovala mi postupne s cca. 2-3s odstupmi, kde čo ešte treba zrobiť, potom ešte spontánne prechádzam do snívania a potom to ešte sem-tam všeliako vizuálne pokračuje 🙂

    Like

  2. Hela,
    dakujem za pekny clanok, trocha ta temnota teraz este trva a ukazuje na pootvorene veci a je fajn vediet ze aj pripustit si to na chvilu je riesenie resp. proces volby a transformacie spat do svetla, teda v tom clanku je to kvalitne napisane a tak je jedno ako to zhrniem ja…

    Iskra,
    mozem poprosit o hooponopono? link kde to je popisane, som amater v cviceniach a myslim ze by bolo na case zacat trenovat nieco 🙂
    mam este otazku: do akej miery je vhodne robievat meditacie vecer? myslim tie, kde sa postupne napaja na zdroj svetla alebo priamy zdroj (aj ked od toho som este daleko, mozno nie ktovie)…. nie je potom jeden naplneny energiou a tak ak sa tak robi vecer, je tazsie zaspat…teda vhodnejsi cas je rano?
    dakujem

    Like

  3. Ten článok mi hovorí z duše. Ja mám dokonca veľakrát taký pocit, že už tým “ponorením sa do temnoty” a pomenovaním toho, čo cítim a samozrejme akceptácii seba samej v takomto stave /ešte si predstavujem, ako tú smutnú,… JA objímam a teším sa z jej prítomnosti a z toho, že sa mi dala spoznať/, tak už vtedy človek začína vpúšťať lúče svetla.

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s