Menia sa energie, s ktorými pracujeme

swan in the nightV posledných dvoch dňoch mi anjeli prestavovali energiu. Začalo to tým, že som sa pokúšala vyliezť z tela (asi som potrebovala nákop z toho stretnutia so Snakebite), ale moc mi to nešlo – môj vnútorný džavot myšlienok ma strhol na nejaký dobrodružný polosen. Ako sa myšlienky odvíjali jedna od druhej, vznikla situácia, kedy ma/nás niekto naháňal a ja som si spomenula, ako ma kedysi Asrael ochránil, a začala som ho z tej fantázie volať… Ešte som si uvedomila, že ako on má rozlíšiť, čo je skutočné volanie a čo je len vo fantázii – a už som mala kontakt.

Bol trochu nesvoj. Ospravedlnila som sa mu, že nič nie je, že som si len niečo predstavovala a všetko je v poriadku. Veľmi to overoval a bol taký… neochotný… Potom mi povedal, že ho mätie, že má so mnou isté skúsenosti, že ho volám vždy len vtedy, keď som rozhodená a chystám sa vyrobiť krvavú paseku, ale že nič také v mojej energii nevie nájsť, že vníma, že som v pohode. Tak som mu praaacne vysvetľovala situáciu, ako som ho nechtiac zavolala – ale že keď tu už je, tak si s ním rada skecnem. 🙂

Snažil sa mi do hlavy dostať to, čo sú. Išlo to veľmi ťažko a chápala som len tie veci, ktoré už rozumom aj tak chápem, len sú také vzdialené môjmu vnímaniu, že mi aj tak nedávajú zmysel a chápem ich ako “sväté pravdy”: že sú všetci jedno, každý je aspekt toho druhého, všetci sú prepojení a nedá sa povedať, kedy je kto z nich celkom sám na 100% (“kde začína fialová?“).

Mňa vždy najviac trápi Gabriel a možnosť, že som ho vymyslela, ale aj tuto sa mi Asrael snažil nejako pomôcť. Pochopila som len toľko, že ten Gabriel, s ktorým som v kontakte (“ktorého vnímam”), nie je plný Gabriel, ale len časť z neho, ktorú som vybrala a formovala tak, aby odrážala moju vnútornú potrebu a hodnoty a ašpirácie a predstavy o dokonalosti… (Mám dokonalé predstavy o dokonalosti. Vytvorila som dokonalú dokonalosť. 😉 ) Až teraz, s odstupom 24 hodín, mi dochádza jeden z obrazov – brala som “vlákna” a preskupovala ich a “uzlila” do “Gabriela”. A pri písaní tohto článku mi došlo, že to obsahovalo pravdepodobne aj správu, že do “Gabriela” som zauzlila aj vlákna, ktoré pôvodne boli inde – teda že som ho svojím spôsobom zmenila. Ak to tak je – hepi. 🙂 Proste dlhej reči krátky zmysel, hovoril mi niečo ako že som vytvorila útvar “Gabriel” v rámci energie Gabriel. A ten zvyšok bol ťažko nad môj pochop. 😕

Potom som zaspala a ráno som si Asraela zavolala znova. Najprv neprišiel, musela som vyslať signál, že toto nie je z fantázie, ale že s ním skutočne chcem hovoriť. Bolo to také nejaké popletené a množstvo z toho, čo sme pokeckali, som už zabudla. Odrazu roztvoril kabát. Bol presne taký, ako ho vždy vnímam – v čiernom kožáku, vyzeral tvárou trocha ako van Damme (len oveľa inteligentnejšie 😛 ) a oblečený ako Van Helsing bez klobúka 😉 a pod tým čiernym oblečením v miestach, kde boli škáry (napr. zapínanie) prerážali krvavočervené záblesky. Teraz, keď kabát otvoril, videla som len čiernu tmu a kde-tu hviezdičky. Zahalil ma doňho.  Odrazu totálna tma  a ticho a v tej tme víry rôznočerveného dymu. V tom okamihu sa mi to akosi spojilo s horizontom udalostí a tým, ako objekty na jeho hranici postupne viac a viac červenejú. Uvedomila som si, že Asrael je horizont udalostí. Potom mi povedal, nech sa pozriem. V tej tmiske tmúcej som videla esíčkovitú líniu žltých svetielok. Povedal mi niečo v tom zmysle, že je to moja cesta a či sa chcem pozrieť. Chcela som. Vzal ma za ruku a leteli sme cez ne – rýchlo, aby som nevidela, len aby na mňa vplývali energie (to mi povedal). Nič extra som necítila, len nesmierny pokoj, kľud, ako keby som spala a nesnívalo sa mi.

Potom zrejme usúdili, že som už psychicky dosť ďaleko, aby so mnou skúšali nové srandičky, a tak nabehli Gabriel a Otec. Nevysvetľovali mi, čo idú robiť, len že sa nemám priečiť. Chytila som paniku a skoro som odtiaľ zdrhla, ale Gabriel sa ma spýtal, či si naveky chcem nechať pootvorené zadné vrátka, alebo som sa už pevne rozhodla, že chcem k nim. Odrazu sa mi za chrbtom urobil záhradný plôtik a v ňom bránička s kľúčom. Otočila som sa, zamkla som ju, vytiahla som kľúč a podala som mu ho. Moje rozhodnutie je nezvratné a hoci sa bojím, nič to na veci nemení (=do Neba sa dá ísť aj s pos*tým zadkom. 😕 ). A potom som sa donútila ustáť tú ich akciu. Otec do mňa púšťal energiu zospodu, Gabriel zvrchu, niekde vo výške môjho soláru sa oba lúče stretli a nastal zážeh. Bol to divný pocit, ale ten zážeh ako keby všetko spálil, všetko zostalo nezaujímavé, rovnocenné, ľahostajné… neviem na to vhodnejšie slovo. Nebolo v tom nič hrozné, len akýsi nadosobný kľud. Myslím, že takto nejako vyzerá pocit slova “mier”. 🙂 Úľava.

Bola som trochu oťapená, ako vždy, keď mnou preháňajú tie svoje volty. Otec mi niečo vysvetľoval, že to je jediný spôsob, ako on môže zmiesiť svoju energiu s Gabrielovou – cez prostredníka, človeka. Je dosť pravdepodobné, že pri celom tom špektákli vôbec nešlo o mňa, ale o tých dvoch… 😥 Ale veď ja to prežijem. 🙂 V podstate vlastne nikdy nešlo o mňa. 🙂

Účinky toho miesenia energií som cítila potom aj cez deň, inak som reagovala, viac som vládala, proste to bolo nejaké iné. A večer, keď som sa znova pokúsila zavolať si Asraela, tak mnou pretekalo oveľa viac energie (asi dvojnásobok) ako obvykle, ale nevedela som určiť, s kým som v kontakte. Táto nová energia mi ešte nič nehovorí. Niekto prišiel, ale zaspala som skôr, ako som zistila, kto to bol.

Včera som Asraela cítila ako slabý tlak na chrbte v oblasti ľadvín. Dnes, po tom zmiesení energií, som tú prítomnosť cítila ako váhu slona v oblasti od lopatiek až po členky (čo je takmer celý môj napájací kanál).

Najprv to boli tie príšerné migrény, ktoré keď prestali, tak sa mi vypli emócie. Teraz toto – a mám pocit, že neviem zaobchádzať s energiou, s ktorou teraz pracujem. Ak máte nejaké postrehy aj vy, podeľte sa, nech si poskladám aspoň aký-taký rozumný obraz.

7 thoughts on “Menia sa energie, s ktorými pracujeme

  1. Určite dochádza k zmene kvality energie. Včera po polnoci som nespala a pozerala som si na youtube nejaké videá. Odrazu som pocítila obrovský tlak na temene a v pravom uchu som začula tón. Najprv jeden prerušovaný a potom sa začali striedať dva, ale nepravidelne. Zrak mi skĺzol na displej – bol 12.12. dvanásť minút po polnoci. Necítila som strach, iba obrovský pretlak vďačnosti a povedala som si, že to chcem prežívať sama a sama sa v tom vyznať. Zavolám si pomoc, keď si nebudem vedieť dať rady. Napoludnie som vypla PC aj telefóny, posadila som sa, vyprázdnila som svoje vnútro a nemala som žiadne očakávania. Vybuchlo to zo mňa ako gejzír, prúd emócií a vďačnosti zmiešaný so slzami. Keď to prešlo, zložila som dlane oproti sebe a pocítila takú silnú energiu, že si o ňu môžem aj hlavu rozbiť. Cítim neobvyklý pokoj a pokoru.

    Páči sa mi

  2. ja som bola vcera poobede skor nepokojna asi 2 hod bez zrejmeho dovodu ale kedze som skor trochu pozadu za vami tak beriem, ze si tieto dni este raz precistujem rozne stavy emocii ako to bolo v nejakom clanku o konci… (pisalo sa tam ze kazdy den nieco ine, mam dva dni za sebou kde som rozhodne znova raz vybojovala so vsetkym spodkom emocii strach, vina, ziarlivost, smutok atd)
    ALE navecer som pocitila pokoj, PRESNE NESKONALY POKOJ A MIER alebo nico pekne, za co som vdacna a ze vdacna som… 🙂

    od mojej kozmeticky mam postrech, ze sa vela zien stazuje poslednu dobu na fyzicke zmeny ktore su im nove, napr. bolest prsnikov nad ramec hocijakej potiaze (kvoli dlzke a priebehu) alebo menstruacia ktora nie a nie prestat… chapem, nezaujimaju nas velmi potiaze inych ale toto vnimam ako ze sa zmeny deju, v energiach a aj mozu byt prejavene fyzicky…ocista v energiach a potom ulava alebo aj na urovni fyzickeho tela…

    Páči sa mi

  3. Celý deň čítam vašu stránku,mierne povedané s úplným nadšením..už dlho som mala veľkú potrebu sa o nejaké moje “skúsenosti” podeliť..asi nie náhodou som vás tu našla:-D čo sa týka ešte decembra 2012 som mala podobné skúsenosti,už aj nejaký čas predtým nálev emócií-pozitívnych..cítila som niekedy úplné osvietenie vo všetkých smeroch,podvedome som robila veci o kt.ked teraz čítam boli správne..snažila som sa neustále napájať na svojich anjelov,myslela som si že skutočne s úspechom..dostávala som odpovede na svoje otázky,ako vyliečiť v sebe rany z minulosti ako odosobniť svet..po “naliehaní” v mojej hlave sa mi podarilo zbaviť zlých návykov(aj ked ešte nie všetkých..ale už je to na dobrej ceste),viem že mi aj v tomto pomáhajú anjeli ,stoja pri mne a ked začnem klesať vo svojej vôli,okamžite ju posilnia..dá sa povedať,že som sa úplne uzatvorila do seba,pár dni nepotrebujem žiadny kontakt s “vonkajším svetom”,rodina,telefon..nič.som rada,že som sama a venujem sa tomu,čo ma naplna..a ked si vyžaduje aj manžel moju pozornosť,znervózniem,pri hocijakom kontakte s vonkajšom pociťujem nervozitu..lomcujú somnou zbytočné výbuchy nervozity,ktoré neviem ustrážiť..neviem čo to všetko znamená,už ked som si myslela ,že som konečne na “dobrej ceste”sa deje čo sa deje..prosím vás vyjadrite mi k tomu názor..či je to normálne,po prípade mi pomôžte z motiváciou načo sa sústrediť..alebo čo ešte zmeniť..ako tieto stavy kontrolovať a či ich vôbec treba kontrolovať…ĎAKUJEM!!!!!

    Páči sa mi

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s