Nemôžeš dávať to, čo nemáš

DigitalphilipstraubcircleofSatoriSuzan Caroll je už znova Suzan Caroll a nie Suzanne Lie. Ale keď prišiel jej najnovší newsletter, mám pocit, že píše román a uverejňuje z neho úryvky. Už je to menej o channelingu a viac o jej putovaní, čo by bolo úplne OK, ak sa nefabuluje – a ona fabuluje jedna radosť! 😕 Napriek tomu sú v tom pre mňa cenné pasáže, takže sa pokúsim dať to do kompaktnejšieho celku:

Píše o nejakých svojich pochôdzkach mimofyzickou realitou v svojom alter ego Mytre (asi sa to číta ako Maitri 😉 ). Pohybuje sa v svojom príbehu a svojich reáliách, má kmeň, chatu, spoločnú halu, sonickú sprchu a podobné veci, čo ma síce rozčuľuje, ale je to celkom nepodstatné.  Je v stave, kedy vyletela z tela a dovolila si viac, než dokázala jej energia spracovať, a tak ju Arkturián z toho dostával von. To mi pripomína moje vlastné zážitky, takže som spozornela. Hovorí o sebe ako o nejakej vyššej bytosti, ale nachádza v sebe nesmierne veľa ne-pokory a nekontrolovateľné poryvy hnevu. Arkturián jej to vysvetľuje:

“Ako sa cyklus završuje, to, čo bolo ponechané v tme, musí vyjsť na svetlo. Je dôležité zbaviť sa toho, čo už nepotrebuješ.”

Predstava, že by som nepotrebovala strach, hnev a ľútosť, bola ochromujúca. Ako by som sa dokázala chrániť bez môjho strachu, bojovať svoje šarvátky bez hnevu a oplakávať svoje straty bez ľútosti?

Ešte stále ťa baví vytvárať tieto aspekty svojej reality?” spýtal sa ma Arkturián, ako keby som mala na výber.

“Vždy máš na výber,” odpovedal Arkturián na moje myšlienky. “TY si tvorcom svojej reality.”

(Čo v tomto všetkom zaniklo, je skutočnosť, že ona pre Arkturiána používa slovo “it”, teda “ono” – a tým môže označovať nielen bytosť, ale aj “Arkturiánstvo” 🙂 . Neviem, či mi rozumiete; to je vec, ktorá sa mi na tom jej texte nesmierne páči. 🙂 )

Potom popisuje, ako chcela Arkturiánovi znadať, ale odrazu pocítila príliv lásky a bezpečia.

“Tento pocit je to, čo si ponúkala iným. Skrýva sa to pod tým hnevom. Koniec-koncov, ako by si iným mohla dať niečo, čo v sebe nemáš?

“Ale ja som myslela, že ten pocit bezpečia prichádza od teba.”

“Nie, ten pocit pochádza od teba. My sme len zosilnili, čo v tebe už bolo.

Potom jej Arkturián hovorí, že sa začala prebúdzať a bude musieť bojovať svoju dôležitú bitku – vnútornú bitku sama so sebou:

“Nebudeš bojovať túto vnútornú bitku s hnevom a strachom, pretože akúkoľvek emóciu prejavíš, tým prejavom ju zosilňuješ. Preto budeš bojovať túto vnútornú bitku s bezvýhradnou láskou k sebe samej.”

Potom pokračuje zasa nejakým vylezením z tela a pobytom v inej realite, ale to nie je podstatné:

“Počkaj, mne sa táto vidina páči. Nechcem odtiaľto odísť.”

Nikdy neopúšťaš žiadnu realitu,” povedal Arkturián. “Len meníš svoj úmysel. Všetky programy reality sú nekonečne popreplietané dohromady. To len ty dokážeš z nej vybrať iba malý výsek, než tvoj mozog stratí koncentráciu. Najlepšie je namaľovať svoje myšlienky, aby si o ne neprišla.”

Ono to potom ešte pokračuje všelijako dobrodružne, ale mňa to už prestalo baviť; myslím, že svoju dávku “kvapiek” som už dostala. 🙂

No a ak vás zaujalo to Maitri – tu je video, kde to Pema Chödrön vysvetľuje (v angličtine):

Reklamy

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.