Dnešný článok vlastne ani nie je článok, len taká úvaha z dnešného rána, ktorá vlastne ešte ani nedobehla do konca… a než dokvasí, potrebujem ešte kopec času. Momentálne nemám čas ju domyslieť, takže by mi pomohlo, keby sa tu rozdiskutovala, preto to sem dám vo veľmi hrubej podobe…
Podnetom bol nejaký sen, čo som mala. Momentálne zo zážitkov posledných dvoch dní zisťujem, že zrejme prišiel čas na spracovanie témy “osamelosť”. S osamelosťou je to u mňa asi podobné ako so strachom a zlosťou – pre mňa to boli neprípustné pocity a tak som si ich premenovala na niečo iné – no a teraz k nim nemám prístup. Tak, ako som nikdy necítila zlosť a ako necítim strach, tak som nikdy necítila osamelosť.
Až do štvrtka. To som sedela pri telke a pozerala, ako dvaja starúšikovci kupujú pre seba dom – a vtedy to prišlo: vo forme fyzického pocitu. Ako situácia by ma to nebolo na seba upozornilo – nejako by som to bola zaleukopastovala a šla ďalej, ale takto, ako fyzický pocit, ma to zhodilo z nôh… Sedela som na gauči a presne podľa Gabrielovho vzoru som to skúmala. Preciťovala som to. Váľala som sa v tom pocite a súčasne som pozorovala samu seba, čo to so mnou robí. Vedela som, že hrozí depresia, ale veď depresie sú na to, aby sme sa z nich vyhrabali, no nie? Tak som to nechala na seba vplývať a nerobila som nijaké protiopatrenia. Desať mesiacov po smrti posledného príbuzného a pár mesiacov po mojej takmer-smrti mi došlo, že som osamelá.
Myslím, že lekcia pokračuje; aj dnes sa mi snívali nejaké sny, ktoré sa touto témou zaoberali, ale napodiv mi dávali pocit bezpečia: “nie si osamelá”. Z toho moja pozornosť prešla na udičky a ako ma navigujú (= keď sa zdráham premýšľať o téme, začnem premýšľať o procese 😉 ). A dostavil sa obraz – tmavý, hustý útvar vo forme pyramídky sa pohyboval na zlatom pozadí a skákal vrcholom bod po bode a jeho tmavé “telo” sa postupne vlnilo a hadilo, ale stále si zachovávalo svoj postupne hrubnúci tvar… až sa nakoniec vrchol tým pohybom začal stáčať viac a viac dovnútra a tým pádom sa objavil obrazec podobný svetlo-tmavému víru. 🙂 (Kto tomu nerozumiete, nie ste na tom o nič horšie ako ja. 😛 )
A vtedy mi napadlo, že ja si navigujem tíško životom a za mnou sa ťahá skupina ľudí a nasledujú ma v mojej navigácii, pretože usmerňujem ich pozornosť. Že som akoby gravitačné jadro, okolo ktorého sa zhromažďuje istý typ ľudí.
A že takýmto gravitačným jadrom sme všetci. Podľa toho, akú energiu máme a ako navigujeme, zhrmažďujú sa okolo každého iní ľudia. My sme tá špica pyramídky a tí ostatní sú náš “chvost”.
Keď som sa dostala sem, napadlo mi, či typ ľudí, ktorí sa okolo nás zhromažďujú, vypovedá niečo o našej energii. Toto som nedoriešila, pretože na prvý pohľad vyzerala odpoveď ako “jasne, zákon rezonancie – rezonujú podobne”, ale potom som si spomenula, že so mnou idú aj ľudia, ktorí akoby so mnou boli len na to, aby do mňa rýpali – s ničím nesúhlasia, potrebujú ma umóresňovať, vyjadrovať sa k správnosti/nesprávnosti mojich myšlienok a pravde ako absolútnej hodnote 😉 a podobne. Takže princíp bude asi iný a zložitejší ako LOA. Pozrela som si svoje “vysielanie” a nenachádzala som v ňom signály, ktoré by ich priťahovali. Takže ak ich nepriťahujem ja (vedome/nevedome), LOA aj tak pôsobí a priťahuje ich niečo iné… Hovorím, je to nedomyslené, takže to berte tak.
Spojilo sa mi to aj so zážitkom starým deň-dva (ja už som vystúpila z času a fakt neviem). Na blogu Lujana Matusa sa objavil článok, kde niekto v slzách hovorí o tom, ako sa dostal k Lujanovi Matusovi. Nulový obsah, samá emócia a odkvapkávanie medu nadšenia a dojatia nad Lujanom Matusom.
Už keď som si to čítala, zarazilo ma to; prečo to tam uverejnili? Samozrejme, nezverejnil to Matus, ale asi niektorá z jeho kočiek (možno žena, už si nepamätám), ale ja som sa spýtala: čo to vypovedá o Matusovi? Kedysi som Maresa súdila podľa kvality ľudí, ktorými sa obklopil ako “žiakmi”. Teraz som sa zberala súdiť Matusa podľa toho, akých ľudí okolo seba zhromažďuje. A samozrejme ma logicky napadlo, akých ľudí mám okolo seba ja a čo to o mne vypovedá? 🙂
Došla som na to, že prevažná časť ľudí na tomto blogu sú partneri, nie “niekto nižšie ako ja” a “niekto vyššie ako ja”. Rôzne uhly pohľadu, rôzne vedomosti a rôzne skúsenosti, ale rovnocenní partneri. To sa mi zapáčilo a takmer som v tomto bode prestala, keď tu som si spomenula na tých ľudí, ktorí takí nie sú, ktorí podľa môjho pocitu takými odmietajú byť – a napriek tomu sa tu objavujú – možno nie často, ale so železnou pravidelnosťou.
A zasa som sa spýtala: čo na mojej energii to vyvoláva? Čo ich drží pri nás? A čo to vypovedá o mne/nás?
Takže otázka na diskusiu: myslíte, že učiteľa možno posudzovať podľa toho, akí sú jeho žiaci? (“Posudzovať” v zmysle “robiť si predpoklady o jeho vlastnostiach, schopnostiach a motívoch”.) Ako “učiteľa” beriem každé gravitačné jadro, čiže každého človeka. Ako žiakov beriem tých, čo tvoria jeho “gravitačný chvost”. A vôbec – ako vzniká ten “gravitačný chvost”, keď nie na základe zákona rezonancie?
P.S.: Zvláštne, že už asi týždeň špekulujem nad tým, ako enkaustickou žehličkou vyrobiť vír. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
38 odpovedí na na “Úvaha o gravitácii”
To je zaujímavá úvaha. Z môjho hľadiska sú potrební všetci – s podobnými pocitmi, kontrastujúci, znervozňujúci, nasierajúci. Prečo? Aby nám včas nastavili zrkadlo a zabrzdili nás, keď ideme vkĺznuť niekam, kde by sa nám to nepáčilo, zatriasli nami, keď si okolo seba vytvárame bublinu, prinútili nás uvedomiť si rôznorodosť. V lieviku sú na rôznych pozíciách, ale točia sa spolu s nami. Potom každý z nich má ešte vlastný lievik rôznej “kvality” (tým nejdem posudzovať, či lepší alebo horší, proste iný). Keby neboli, stratili by sme prirodzený pud sebazáchovy, obranu zvonka aj zvnútra. V podstate sú rovnakí, ako my, len si zvolili v tomto živote prežiť určité skúsenosti a držia sa svojho plánu. Aj oni nás posúvajú smerom, ktorý sme si zvolili, to neznamená, že si ich máme vtiahnuť do svojho sveta. Prijať to, čo priniesli a nechať odísť. Kdesi som čítala, že každý človek, ktorý sa objaví v našom živote, prináša dar. Niečo na tom bude.
Možno aj ten medový pisateľ na Matusovom profile prišiel pripomenúť jemu aj tým, ktorí to budú čítať, niečo podstatné. Nejaké dieťa, ktoré sme z vaničky vyliali spolu s vodou. Hlavne žiadne predpoklady 😀 (Ľahko sa hovorí, ale v skutočnosti je to výzva hodná bosoráka 🙂 )
Páči sa miPáči sa mi
🙂 môj názor:
1.) sme bezpodmienečne harmonizujúca štruktúra…Všetci, lebo ja som jednota a jednota je ja
2.) ak platí bod 1, tak každá neharmonizujúca reakcia, ktorá sa u mňa spustí, sa týka jedine mňa a nikoho iného, lebo až ja svojím stanoviskom k situácii z nej robím polarizovanú, do vtedy je situácia (ani dobrá – ani zlá / nečudo, veď sme v polarite :D)
3.) ak platí 1 a 2 tak v prípade, že považujem LOA za platný zákon, tak všetko to čo u mňa neharmonizuje, pritiahla nejaká časť môjho neharmonického ja a teda túto časť potrebujem tak isto, ako tú, ktorá harmonizuje (tak ako píše Jarka, je to moje zrkadlo, aby som videl, čo ešte treba zrobiť a teda veľká vďaka za to, že sa nájdu ochotné duše toto zrkadlo nám poskytovať 🙂 )
4.) ak platí 1,2 a 3, tak potom ten tmavý chvost by kľudne mohol byť tá neharmonická časť nášho ja, ktorá k nám právom patrí
5.) ako už vravel niekto iný:
– dobrý učiteľ dokáže zaujať
– ak sú uši žiaka pripravené, nájde sa majster, ktorý ich naplní múdrosťou
– kde vstúpi noha majstra, žiak ktorý je pripravený, bude jeho kroky nasledovať (voľná interpretácia :D)
Prajem krásny deň všetkým Dušiam 🙂
…yo a aj tá srdce rvúca scéna u Matusa na stránke…určite existuje kopec ľudí (zovšeobecnený predpoklad, založený na skúsenosti :P), ktorým sa práve táto scéna bude zdať veľmi krásna a dôležitá, takže ak na teba pôsobí neharmonicky, štartuje to u mňa otázku, “ktorá časť tvojho ja potrebuje v tomto zmysle ošetriť “preexponované” vyjadrovanie citu a vďačnosti?” 🙂
Mám ťa rád Heli, veľmi, veľmi moc a veľmi, veľmi pekne Ti za všetko čo Si ďakujem CMUK
Z môjho srdca do tvojho srdca….láska a svetlo celého vesmíru…Ty si Ja a Ja som Ty
❤ ❤ ❤
Páči sa miPáči sa mi
Iskierka,
napadla mi len jedna vec takto (už by som mala pracovať, ale doteraz som behala za Mačičkami): mne nevadí ten emocionálny výlev, to je vec daného človeka. Ale je to čistá emócia a nič iné, ďakovanie v slzách za to, že niekto taký je… Moja otázka je: čo za človeka dá niečo také na stránku, ktorá reprezentuje to, za čím stojí? Čo to, že to dal na svoju stránku ako článok, vypovedá o ňom? (Teraz mám na mysli toho, kto to tam dal – a to nebol Matus). Veď vieš: “energia nasleduje pozornosť”. 🙂 Viem si to dobre namodelovať od toho bodu, čo sa tam ten článok zjavil, ale neviem si to dosť dobre spätne odkrokovať do toho bodu. 🙂 Možno pre niekoho to je nedôležité, pre mňa je to dôležité. 🙂
P.S.: Ja ťa nemám rada o nič menej a o nič viac ako hocikoho iného. 😉 Viem, kto si, a to ma napĺňa nesmiernou spokojnosťou (lebo mám pocit, že aspoň v tomto bode viem viac ako ty, a to moje ego zúfalo potrebuje 😛 ), ale nehnevaj sa, že nijako emocionálne na tebe nevisím. 😀 Proste môj budha hovorí s tvojím. No a čo? 😀 Tak nech si chlapci pokecajú!
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Heli, tak to potom na sebe vzájomne emocionálne “nevisíme”
Mám ťa rád a to je OK 🙂
Pre mňa to pochopenie, prečo to “niekto” šlahol na jeho stránku nieje až také dôležité, lebo si myslím, že tá emocionalita tam práve v tom momente bola potrebná, ale pravdou je, že na jeho stránky nechodím a preto sa ma to vôbec nedotýka 🙂
Videl som, ale podobné reakcie Drunvalovej stránke a zdali sa mi krásne, také úprimné.
Pripomínali mi situácie, keď som ja “z ničoho nič” začal od vďačnosti rumázgať ako malé dievča a spravil by som to znova bez váhania zas 😀
Každý vieme možno niečo, čo si ten druhý ešte nestihol spomenúť, ale príde čas, keď si spomenieme na všetko 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Iskra no vies, ale ty povies “rumadzgat” a to je ine ako ked niekto povie “okupat dusu v slzach radosti” alebo tak dako, ja to ani neviem, ale tiez to tazko znasam 😆
Páči sa miPáči sa mi
A inac mna prave napadlo, ze aj viem preco to tak tazko znasam, mna pri tom napadne ten obrazok, co mame v jednom clanku na Pini co tam je tan pav s tym brutalne otorenym chvostom a ten ofucany kohut jak si somre odchadzajuc “sa neposer”
Páči sa miPáči sa mi
😀 😀 😀 Matrioshka, ty si moje “jasne vidiace oči”! 😆
Páči sa miPáči sa mi
😆 ved aj ty moje
Páči sa miPáči sa mi
Co vsetko vir stiahne, je mozno otazkou aj toho aky je silny. Ak je uplne najsilnejsi tak potom asi vsetko co je. Aj takych aj onakych, heavy metal si nevybera 😀
Páči sa miPáči sa mi
To co si pisala o ludoch ktori su partneri a o ludoch, ktori odmietaju byt…co na tvojej energii to vyvolava ze sa aj ti nepartneri pri tebe drzia? Asi prave to, ze vnimas aspoekt rovnocenny kontra nerovnocenni….ti nerovnocenni este okrem toho ze su nerovnocenni su este mozno aj maliari, pekari, veseli, rychli, pomali, cernosi, belosi, chudi, tucni, usati….a ix dalsieho…mozno aj medzi tymi dalsimi vecami existuju dovody pre ktore su pri tebe, ale momentalne ten najdolezitejsi je asi ze su vyrazne neochotni byt rovnocenni. A preto ze rovnocennost je pre teba dolezita a vsimas si ju, nutne si musis vsimnut aj ich, lebo v tejto teme trcia do jednej stranz od priemeru 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Podobnú otázku riešim na pokračovanie už niekoľko rokov (konkrétne od 2009, Madrid) ale v kontexte pracoviska a pracovných vzťahov. Čo nás spája, čo nás rozdeľuje, čo si odovzdávame alebo berieme vo vzťahoch s kolegami, nadriadenými, podriadenými. Zatiaľ som naklonená veriť, že ide stále o jednu a stále tú istú hru života (Lílu), odohrávajúcu sa aj, ale nie len, na úrovni pracovných vzťahov. Na pracovisku sa rovina osamelosť/ spolupatričnosť/ partnerstvo manifestuje aj ako úspešnosť/obľúbenosť/ neúspešnosť/ outsiderstvo.
K tomu cíteniu a necíteniu by som som chcela len dodať, že ak niečo necítime, neznamená to, že to neexistuje. Napríklad môj partner necítil vysoký očný tlak, napriek tomu ho mal a kým ho pocítil a vyhľadal lekársku pomoc, tak takmer prišiel o oko a ja o nervy.
Páči sa miPáči sa mi
S tým necítením… Je to tak. Ja som zistila, že som si napríklad “som rozbesnená” vnútorne predefinovala na “som absolútne pokojná, s ostrou, racionálnou logikou”. Až odstupom času a spätným čítaním svojich racionálnologickopokojných komentárov som zistila, že hop, asi až taký kľud to nebol… a vtedy som si uvedomila, že som proste kategóriu premenovala, cítila som emóciu, ale nazývala som ju inak a tak som si myslela, že mňa nemožno naštvať. Presne to isté som urobila so strachom – miesto besného strachu som cítila “ľahkú migrénu”. No fajn. 😕 Plné gate, ale tvárime sa, že nás bolí hlava. 😦
Ešte neviem, na čo som premenovala osamelosť, ale už sa to pohlo a postupne sa k tomu dopracujem. 🙂 Ten fyzický pocit bol taký jednoznačný, že to spoznám, aj keby sa to volalo “nadšenie”. 😛
Páči sa miPáči sa mi
Držím palce! Mne pri identifikácii toho, čo vlastne cítim a čo s tým robím (ehm, ehm…) pomohla – okrem iného – kniha Pemy Chodron s príznačným názvom, “Keď strácame zem pod nohami” 😀 Vrele odporúčam 🙂
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Mám. Dobrá. Asi ide o When Things Fall Apart, nie?
Páči sa miPáči sa mi
Presne, tá! Dokúpila som si aj tie ďalšie, Začnite kde ste a Skok do neznáma, ale tá prvá je naj naj naj 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ešte je aj Places That Scare You, aj tá je vynikajúca. Ja síce budhizmus nemusím a Gabriel ma zaň raz už poriadne strhal, lebo mojej nevyváženej povahe nerobí najlepšie, ale dá sa z toho vytiahnuť množstvo porozumenia, postojov, ale aj techniky.
Páči sa miPáči sa mi
Napadlo ti, že v tom môžu mať pierka naši zlatúšikovia? Niečo ti chcú ukázať…
Páči sa miPáči sa mi
Tak tú si zoženiem, pre istotu 😀
S budhizmom nápodobne, už x rokov len tak občas nakuknem, privoniam, ale vďaka Peme mi to začalo aj dobre vyzerať a voňať, ale len z jej kuchyne.
Inak ten pocit/ situáciu, ktorú opisuješ nižšie poznám rovnako dôverne, len v light verzii, bez otrasu mozgu. Pri liečení (duše) som bola v nemom (áno, nemom!) úžase, čím všetkým som si zakrámila svoje vnútro, len aby som tú samotu vytesnila. Netrúfam si povedať, že mám všetko vypratané, ale minimálne utriedené a onálepkované (kanban, lol) tie “super dôležité” zástupné pocity a aktivity sú. K blaženosti ešte ďaleko, strach v rôznych maskách robí stále neplechu, ale momentálne som s tým ok, teda – nevyčítam si to 😀
Páči sa miPáči sa mi
Mňa skôr zarazilo, že cítiš osamelosť…
Páči sa miPáči sa mi
Mojka, ale ja som sama… Uvedomila som si to, keď som s otrasom mozgu a naštiepenými rebrami a rukou ležala pod schodami, nejako sa mi podarilo doplaziť k telefónu ale nevedela som si spomenúť na číslo kolegu… a keď som našla mobil, nevedela som si spomenúť, ako sa volá… Neviem, kto vtedy to číslo našiel a vytočil, to je 10 minút z toho dňa, ktoré mi chýbajú, ale vtedy pod schodami som celkom presne vedela, čo je to byť sám. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Nechceš ma adoptovať? 😆 Zľahčujem to, ale viem, o čo hovoríš. Lenže ak má niekto veľkú rodinu, manžela a deti, ešte neznamená, že nemôže byť osamelý… a ako. A to, že by nemusel byť, je o to ťaživejšie.
Páči sa miPáči sa mi
Možno som v tomto extrémna, ale ja som sa rodičom narodila veľmi neskoro a už na ZDŠ mi decká dali pocítiť, že čo urobím, ak… Našťastie moji rodičia vydržali veľmi dlho, ale už od ZDŠ som sa vnútorne pripravovala na samotu. (Tak dokonale, že som od seba odohnala všetkých potenciálnych partnerov. 😛 ) Čiže viem, že zomriem sama a prídu na to až o deň; to je interval, kedy kolega zisťuje, prečo sa nehlásim, aby nemusel pochovávať mačkami ohlodané kosti. 😉
Páči sa miPáči sa mi
Všetko má svoje dôvody, nie? Keby si nebola sama, možno by si nebola tak duchovne vpredu, nemala by si kvôli rodine na to čas a prostriedky, alebo by ťa tvoje prostredie k tomu vôbec nepustilo. Tak si si vybrala… Teraz nechcem vyzerať ako bezcitná beštia, vieš, ako to myslím.
Páči sa miPáči sa mi
možno posudzovať učiteľa podľa jeho žiakov? a možno žiaka posudzovať podľa jeho učiteľov?
nazvala si tento článok “úvahou o gravitácii”. z hľadiska fyziky, na ktorú naväzuje metafyzika, je gravitácia najslabšou zo síl vo vesmíre. čo to znamená pre náš praktický príklad?
že to nie je možné spraviť úplne. totiž, že nie je možné posudzovať učiteľa len a výhradne podľa tých, ktorí ho nasledujú.
fyzici rozlišujú vo vesmíre štyri typy síl (presnejšie silových interakcií) – najslabšia, ako už bolo povedané, je gravitačná. silnejšia je elektromagnetická, analogické s ňou sú tzv. slabé interakcie a napokon sú tu silné interakcie. vedci hľadajú spôsob (teóriu), ktorou by zjednotili elektromagnetické a slabé interakcie do tzv. elektroslabej a ako potom k tejto pridružiť ešte aj gravitačnú.
problém je totiž v tom, že gravitačné silové interakcie sú dostatočne dobre pozorovateľné až pri veľkých hmotnostiach. existujú aj u objektov s nižšou hmotnosťou, ale sú slabo merateľné a prakticky nezohrávajú význam v sčítavaní ďalších vzájomných pôsobení. (pri aplikácii na tvoj príklad – je učiteľ dobrý len vtedy, ak o ňom vie veľmi veľa ľudí? a naopak, ak je niekto “neznámy” a napriek tomu hodný nasledovania z individuálnych pohľadov mnohých ľudí, je to zlý učiteľ?) ak budeme hovoriť o tých ďalších, elektromagnetických, tak v tejto oblasti je známe, že sa navzájom priťahujú práve opačne nabité póly, a to silnejšie, ako by sa priťahovali gravitačnou silou podobné póly.
čo je najfascinujúcejšie, najsilnejšie sily, ktoré vôbec vo fyzike existujú, sú silné jadrové interakcie. tie držia pohromade jadrá atómov, kde protóny sú viazané s neutrónmi a tvoria tak základ hmoty. (samotné tieto častice – protóny a neutróny – sa mimochodom podobajú skôr na energiu ako na hmotné častice.) a v tomto prípade sú to práve neutróny – elektricky neutrálne častice – ktoré dokážu zastabilizovať jadro, aby sa celkom neroztrhlo vďaka odpudzovaniu rovnako nabitých častíc.
z toho vyplýva, že daný “chvost” ťahajúci sa za “stredom” vôbec nemusí byť formovaný výsledkom pôsobenia tých, ktorí sú priťahovaní rovnakými vibráciami. môžu tam byť rovnako opačne nabité vibrácie (na základe iných pôsobení) a rovnako neutrálne vibrácie (na základe ešte iných pôsobení). gravitácia je základným kameňom, ale na základnom kameni sa musia nakopiť ďalšie, aby vytvorili určitú štruktúru.
toľko vedecký pohľad 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Dae,
keď píšem o “gravitácii”, nepíšem o fyzikálnej gravitácii, aj keď priznám, že v názve som uvodzovky nepoužila, hoci v článku áno.
Otázka neznela, či má byť učiteľ preslávený alebo nie. Otázka znie: u učiteľov, ktorí si vyberajú svojich žiakov, nakoľko žiak vypovedá o učiteľovi? Hotoví asi na 100%, ale tí “v procese”? Učiteľ si môže vybrať aj drevo, lebo z neho chce niečo vyformovať.
Vezmime si blog/web. Keď niekto bloguje, píše síce o sebe, ale nie “pre seba”, pokiaľ to nie je blog súkromný. Nakoľko typ článkov na blogu vypovedá o majiteľovi blogu – i keď tam ten článok možno dala jeho sekretárka, ale veď tú sekretárku si on vybral pre niečo, takže nakoľko jeho výber ľudí, ktorými sa vedome obklopuje, vypovedá o ňom? (A nakoľko o ňom vypovedá tá časť ľudí, ktorými sa obklopil nevedome – teda ktorí sa okolo neho zhromaždili bez jeho priameho pričinenia? Resp. kde končí “priame pričinenie”? Je aj “byť istým typom človeka” priame pričinenie?)
S odstupom 24 hodín chápem ďalšiu vec – “gravitačný chvost” je tvorený nielen nasledovníkmi (“žiakmi”), ale aj ich gravitačnými chvostmi. 🙂 V konečnom dôsledku ty sa pohneš a zvyšok Univerza sa prepočíta do novej zostavy. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
To je dobrý komentár… prišlo mi na um – do akej miery stav ľudstva vypovedá o Otcovi?
Páči sa miPáči sa mi
Do miery “slobodnej vôle”. Tým mi možno odpovedáš aj na tú časť chvosta, ktorá tam je z vlastného záujmu. Ale aj tak by ma zaujímali “gravitačné” sily, ktoré ich tam “dogravitovali”. Ten mechanizmus, nie presne jednotlivé sily.
Páči sa miPáči sa mi
Možno sú to sily, ktoré sa starajú o náš rast a uzavretie kruhu, prenášajú sa zo všetkých životov.
Páči sa miPáči sa mi
Mne tak napada pri tom to,ze ak ma ucitel silnu pritazlivost (gravitaciu), tak pritiahne vselijakych ziakov. Aj tych ktori sa pridu iba “nazrat” a aj tych, ktori pridu na sebe pracovat. Kazdopadne vzdy tam musi byt aspon minimalne nejaka vlnova korelacia, teda nieco co ich pritiahne. (podobne s podobnym) A ak ide o naozaj vyvinuteho ucitela, tak dokaze pritiahnut tu najroznorodejsiu zmes ludi so sirokou skalou vlastnosti, pretoze tymito vlastnostami sam ovplyva aj “ucitel”, ale s tym rozdielom ,ze ich ma pod kontrolou a spracovane a rozumie im a aj preto je schopni pochopit a poradit takej roznorodej “mase” ziakov. Kazdopadne nech su ziaci akykolvek, tak nieco resp. nejaky ciel bude spolocny a v nejakej veci ci cieli budu vzajomne korelovat a to ich bude spajat a pritahovat aj na “ucitelovi”, pretoze ten im bude schopni nejakym sposobom predlozit “riesenia” toho,co povazuju za problem. Nehovoriac o tom,ze ak ma clovek “dobru” energiu a ma jej dost,su k nemu automaticky pritahovane vsakovake bytosti, pretoze citia,ze si z niecoho mozu “cucnut” a robi im to dobre. Mozno aj z toho hladiska,ze ich vlastne energie sa dokazu na nejaky cas zdvihnut. A to je vlemi prijemne. (i ked nehovorim,ze spravne) 🙂
Páči sa miPáči sa mi
🙂 “Správne” neexistuje. Budem si to musieť premyslieť, ale ten mechanizmus, čo popisuješ, mi dáva zmysel – a navyše sa mi páči. To s tým “cucaním” energie – mohlo by to byť tak, že sa tým zvyšuje ich vlastná vibrácia? Myslím – natrvalo? Že keď si niekde cucnú “dobrého”, sú lepší aspoň dovtedy, kým si zasa niekde inde necucnú viac “zlého”?
Ja som od prírody empat a viem, čo úsilia ma stálo dostávať zo seba to “zlé”, čo som niekde nacucla a čo ma ťahalo nadol… Zato na dobrom som frčala v zosilnenom móde. 🙂 Viem si predstaviť, že ak si niekto takto nevyrobil triky na zbavenie sa negativity, tak lieta ako kyvadlo medzi dvoma extrémami. To by potom prispievalo aj k rozširovaniu “gravitačného chvosta”. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Možno ide aj nevedomky nacucnúť to, čo práve potrebuje, ale to neznamená, že to zužitkuje správne alebo že to v ňom ostane. To je ako prestrčiť kocku okrúhlou dierou. Niekedy to môže byť pre učiteľa “previerka” vlastného statusu 🙂 Niekedy ho možno pritiahne opačný pól aj keď sa tomu bráni.
Páči sa miPáči sa mi
ospravedlnujem sa za tie hrubky…
Páči sa miPáči sa mi
Sun. Hm tak, chcela som povedat,ano zvysuje. Potom v zapati, ci natrvalo, tak som chcela povedat,ze to isto nie 🙂 a potom citam dalej, za “sú lepší aspoň dovtedy, kým si zasa niekde inde necucnú viac “zlého”?” No a to je trosku zamotane. Ono v zasade ano, lenze prichadza lenze 🙂 . Ak by to zaviselo iba od “vonkajsich” okolnosti, tak by to tak aj mohlo byt. Napr. cucnem dobre, vsetko je v poriadku, pridem domov,tam ma caka “zle” tak nacucam sa zas toho a som tam kde som bola. Ale (apson podla mna) ono to funguje znovu na baze pritazlivosti. A aj ked cucnem dobre, tak si to jednoducho neudrzim, pretoze “myslim” nejakym zauzivanym sposobom. A mysel vytvara predstavy a podla toho ako som nastavena,take predstavy generujem a to sa velmi tazko meni,to sa neda len “nejakym” sem tam cucnutim, jedine ze by som cucala neustale, ale to znamena,ze by som bola stale len “blb” len s vyssou energiou 🙂 . Mysel ma teda taku silnu pritazlivost,ze sa jej neubranim, pokial vyslovene nepracujem na tom,aby som ju dokazala ovladnut a vycvicit inak. Niekto si to moze udrzat trosku dlhsie (nie je tak silno zaneseny) a je “otvoreny”, ale kazdopadne jedneho dna dojde k tomu,ze uz nemoze byt “cucatorom” ale “generatorom” . 😀 No a potom tu silnu ulohu este zohravaju “postoje” na ktorych si clovek fici. Ak chce byt niekto iba “cucatorom” moze cucat a cucat ale nepomaha tym ani sebe ani tebe, iba co sa mozn on citi lepsie, ale to je tak vsetko. V opacnom priapde, ak si niekto potrebuje “cucnut” , pretoze napr. nema dosatok enrgie aby zapocal nove veci, ale vie,ze nechce byt cucatorom,tak to nepovazujem za nespravne. Vtedy ucitel,ktory necha “cucnut” pomoze ziakovi,aby mohol nastartovat nieco nove (napr. novy sposob myslenia) aby ho to mohlo posunut dalej. Ucitel vie,ze to za ziaka neodmaka,ale pomoct mu moze. Povzbudenim a radou. 🙂 Samozrejme,ze ucitel sa nesmie nechat vyciciavat 😀 Mylsim si,ze spravne je to vtedy,ak ucitel dokaze “pozdvihnut” vibracie ziaka,ale samotneho ho to nevycerpava.
Páči sa miPáči sa mi
Podľa mňa nie sú “dobré” a “zlé” vibrácie alebo energie. Sú len rôzne stupne energií. Ak si ju v centrifúge dokáže človek s nižšou vibráciou zvýšiť, môže a nemusí si ju udržať. Pretože všetko je jedno a nikto nie je oddelený, mohlo by to tak fungovať. Aj Vesmír sa točí ako centrifúga.
Páči sa miPáči sa mi
jarah suhlasim,ale pre odlisenie a jednoduchsie pochopenie ich nazyvame dobrymi zlymi, alebo mozno lepsie vyssimi a nizsimi. Existuju sice rozne stupne energie, ale niektore zazivame ako priaznive a ine nie,tak to je len na ich odlisenie. Ak by sme to takto umelo “nezadefinovali” tak by sme podla mna ani nevedeli o com sa vlastne rozpravame. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
“Existuju sice rozne stupne energie, ale niektore zazivame ako priaznive a ine nie.”
Aj tak by som ich nepomenovala dobré a zlé. Pre bytosť s nižšou vibráciou môže byť práve tá vyššia nepriaznivá, to ešte neznamená, že je zlá.
Páči sa miPáči sa mi
🙂 teraz už trochu ináč chápem Tvoju otázku…hehe vtipné, že ako sa môže meniť moje vnímanie.
Včera som to vnímal hodne emocionálne a dnes v tom vidím skôr zvedavosť a logiku 😀
Na čom sa najviac bavím je, že ženy rozprávajú o logike a fyzike a chlap o emóciách 😆
Sme si nejako vymenili úlohy-kanály tuším 😛
Páči sa miPáči sa mi
Tento článok a obrázok vo mne vyvolal tieto asociácie.
Zeus sa obliekol za labuť, zviedol Ledu, manželku sparťanského kráľa, ktorá bola matkou aj Heleny Trojskej.
Orfeus sa premenil na labuť po jeho vražde, a je na oblohe umiestnený vo forme Labute vedľa jeho Lýry.
Toto súhvezdie Labute obsahuje žlté, oranžové a modrobiele hviezdy, hmloviny a je tam tiež supermasívna čierna diera v jej jadre, s dvoma prúdmi hmoty z polov.
Čierna diera je základ galaxie – je to hlbka bez hraníc, zameriava sa na ňu energia, zaoberá sa energiou.
Vtiahnutie symbolizuje – smútok a depresia, odpojenosť a izolácia v emociách.
Opakom odpojenia je jednota, to čo sa vtiahne do čiernej diery sa skomprimuje a zjednotí, vo chvíľach jednoty sa zastaví čas.
Z čiernej diery sa zrodia nové hviezdy, je tam veľké teplo a zároveň veľký chlad. Energia ktorá uviazne v čiernej diere potrebuje uvoľnenie, ako človek potrebuje prekonať svoj zármutok, mať radosť zo života a užívať si život.
Sun Belangelo, ďakujem že s nami zdieľaš svoje myšlienky, a rozprávaš príbehy, ktoré bez ohľadu na to, či sme jadro alebo chvost, v nás rezonujú a pomáhajú nám vydolovať zo seba obsahy, o ktorých sme netušili.
A ešte citový výlev nakoniec – aj keď neprispievam často, tak pravidelne čítam, a ste mi ako rodina, mám vás rada všetkých do radu jak tu ste.
Poznámka na koniec – mám pokazenú klávesnicu, tak prepáčte chyby v interpunkcii a dlžňoch.
Páči sa miPáči sa mi