Prečo je vo svete utrpenie?

Dnešný článok je o tom, prečo je vo svete utrpenie, a poslal nám ho DamayantiGroover:

Prečo je vo svete utrpenie?

Závažná otázka ktorá spôsobuje rozdielne názory u každého. Na tento problém sa dá pozrieť z množstva rôznych úrovni pohľadov a ucelených filozofických téz. Je to problém ktorý zasahuje každú živú bytosť na zemi. Okrem štastia je tu aj utrpenie..

Prečo sa deje ? Je utrpenie nevyhnutná prirodzenosť alebo je tu ešte niečo viac ? Niečo čo sme možno prehliadli, čo nám uniklo.. ?

Každý deň vo svete zomiera tisíce ľudí, na hlad, choroby, nehody a starý vek. Takto každá živá bytosť v určitom štádiu života prekonáva zrodenie, chorobu, starobu a smrť. Tieto javy v našom živote poukazujú na časovo podmienený život v ktorom čelíme prekážkam. Sú tieto prekážky dielom náhody, alebo nás maju niečomu priučiť ? Dejú sa veci vo svete náhodne alebo kauzálne – podla pravidiel ?

Z toho, čo je nám známe už z fyziky existuje zákon akcie a reakcie. Platí pre materiálne objekty. Každá naša aktivita vykoná svoju zákonitu reakciu. Tento mechanizmus si môže overiť každý. Ak do objektu tlačím dostatočnou silou, tak sa hýbe. Ak pritlačíme viac, tak sa aj daný objekt pohne viac. To je kauzalita. Na základe toho vieme, že veci vo svete fungujú kauzálne. Do akej miery ale funguje táto kauzalita aj na vedomie ? Mnohí metafyzi tvrdia že kauzalita je uplatnená všade. V každom aspekte okolitého sveta. To, aké je naše zrodenie, činnosti v živote, výhry a pády, to všetko je odraz toho, ako konáme, myslíme a rozhodujeme sa, teda príčina a jej reakcia.

A aký to ma súvis s utrpením ? Priamy. Utrpenie je podľa tohto názoru nerospoznanie pravej kauzality. Ak žijeme v mylnej predstave o svete, tak aj náš život bude nutne obsahovať body v ktorých nás čaká sklamanie a utrpenie. Prečo ? Lebo sme si vytvorili predstavu ktorá nefunguje. A tak skúšame stále nové predstavy činností, ktoré vedú ku štastiu. Myseľ niečo vymyslí a na materiálnej úrovni to prakticky vyskúša, tak si každý človek buduje svoj metafyzický obraz sveta. Za pravdu teda začne považovať to, čo mu prináša najväčšie uspokojenie.

V tomto bode sa dostávame k relativite, to čo je pre jedného utrpenie, druhý považuje za štastie a naopak. Ľudia budujú individuálne svoje vlastné názory, schémy, charakter na základe tejto individuálnej chuti štastia. Skutočné a trvalé štastie za každých okolností je ale veľmi vzácne, až tak veľmi, že sa nám to zda neprirodzené. Môžeme si klásť otázku: ako je možné že niečo také existuje, a ja o tom neviem. Prečo ?

Podľa viacerích sebarealizovaných osôb ktoré sa venujú nášmu Ja voči vzťahu ku svetu, sa príčina nášho utrpenia nachádza v ilúzii. V ilúzii ktorá nás delí od skutočnej reality.

To, kde sa táto ilúzia vzala, nám dokazujú naše nedokonalé zmysly, logika a mentálne uvažovanie. Aj ľudské telo je len mechanizmus a jeho kapacita je obmedzená. Tu nachádzame koniec vlastných možností skúmania.. Niečo čo naša myseľ nerada príma. Každý sa ocitne pred neprebádanou oblasťou najrozličnejších tém ktoré su nad rámcom nášho individuálneho či kolektívneho skúmania. Preto je zvykom postmoderny všetko posudzovať relatívne..

Podľa prastarej filozofie véd ktorá túto ilúziu nazýva sanskrtským slovom “máya” môže živá bytosť túto ilúziu prelomiť a dosiahnúť večné štastie. Utópia ? Podľa védskych učiteľov je to naša letargia a neporozumenie. Večné štastie je životom tých ktorí nežijú v ilúzii. Poznanie týchto sebarealizovaných učitelov prezentuje to, že naše pochopenie sa utvára od správneho vzoru a čistoty cieľa ktorý nasledujeme. Túto ideu a jej kvalitu nemôžeme ustanoviť my sami, pretože sami sme podmienený tým, ako uvažujeme a čo nás priťahuje.

Myseľ má podľa nich tri základne vlastnosti: Myslenie, cítenie a chcenie.

Všetky tri podliehajú inteligencii ktorá ich vedie.

A táto inteligencia obsahuje tri rôzne chuťe ktoré sa navzajom miešajú a prelínajú..

  1. kvalita dobra, altruizmus
  2. kvalita vášne, hedonizmus
  3. kvalita nevedomosti, nihilizmus

Čo to všetko znamená ? Vyjadruje to spôsob akým rozmýšlame a konáme, aká je naša osobnosť. Podľa tejto náuky je osoba v kvalite dobra najbližšie skutočnej pravde a preto je štastnejšia ako osoba v kvalite vášne a nevedomosti. Tu sa vyskytuje dalšia otázka.. Ako zistiť čo je dobro a čo je nevedomosť ? Táto téma je na celé roky pracovania na sebe. No stručne tomu môžeme porozumieť aj z citátov z jadra véd: konkrétne Bhagavad Gíty..

  • Kvalita dobra, která je ze všech tří nejčistší, vše osvětluje a osvobozuje od všech reakcí za hříšné jednání. Osoby pod jejím vlivem jsou podmíněny pocitem štěstí a poznáním.
  • Kvalita vášně pochází z nekonečných žádostí a tužeb, a kvůli tomu je vtělená živá bytost poutána k hmotným plodonosným činům.
  • Kvalita temnoty, pocházející z nevědomosti, uvádí všechny vtělené živé bytosti v klam. Jejími výsledky jsou pomatenost, lenost a spánek, jež podmíněnou duši poutají.
  • Milodar dávaný z povinnosti, bez očekávání odplaty, ve správnou dobu, na správném místě a osobě, která ho je hodna, patří ke kvalitě dobra.
  • Milodar dávaný s vyhlídkami na odplatu, s touhou po výsledcích nebo se zdráhavostí však patří ke kvalitě vášně.
  • A milodar dávaný na nečistém místě, v nesprávnou dobu, osobám, které ho nejsou hodny, či bez náležité pozornosti a úcty patří ke kvalitě nevědomosti.

Podľa tejto náuky je teda utrpenie príčinou nevedomosti. Nevedomosť nie je spontánna, ale vzniká našou osobnou inklináciou k nej. Utrpenie teda nie je nutnosť. Ak sa chceme naozaj zbaviť utrpenia, tak je to naša cesta k pravde a štastiu.

Prabhupád, predstaviteľ jadra véd:

Každou živou bytost v tomto hmotném světě neustále sužuje nějaké utrpení, pocházející buď od těla, mysli nebo přírodních vlivů. Těžkosti způsobené v zimě chladem a v létě horkem znamenají pro živé bytosti v hmotném světě utrpení, ale ten, kdo plně přijal útočiště u lotosových nohou Pána ve vědomí Kṛṣṇy, je na transcendentální úrovni a nezneklidňuje ho žádné utrpení — od těla, mysli ani od přírodních vlivů léta a zimy. Je všemu takovému utrpení transcendentální.

Kto je to pán Krsna ? Prečo by som u neho mal hľadať útočisko ? Pre porozumenie toho treba pochopiť existenciu Boha. Existencia Boha sa nedá pochopiť intelektuálnou činnosťou, ale len oddanou službou Bohu. Ale prečo práve oddanou službou ? Prečo nestačí veriť alebo študovať ? Je to tak preto, lebo podľa pôvodnej védskej filozofie sme my ako duše večnou súčasťou Boha, sme kvalitatívne rovnaký ako Boh, ale kvantitatívne nekončene menší, preto narozdiel od Boha podliehame ilúzii. Vedomie Boha dokonale celistvé, ale naše vedomie sa vzťahuje len na nás, to je rozdiel medzi nami a Bohom. Naše pôvodne postavenie je večný a láskyplný vzťah s Bohom. To je stav vedomia v ktorom nie je utrpenie, ale večné duchovné štastie. Od toho, aby sme sa skutočne dostali k tomuto pochopeniu nás delí veľa práce na sebe. Teoretické poznanie je len začiatok..

Védy nám preto na začiatku duchovnej cesty dávaju informácie ktoré nám v živote na tejto ceste pomôžu..

Duše se nikdy nerodí ani neumírá. Nevznikla, nevzniká a nevznikne — je nezrozená, věčná, existuje trvale a odpradávna. Nezahyne, když je zabito tělo.

Význam: Kvalitativně je duše, nepatrná dílčí část Nejvyšší Duše, totožná s Nejvyšším. Neprochází změnami jako tělo a někdy se jí říká stálá (kūṭa-stha). Tělo podléhá šesti změnám: rodí se z lůna matčina těla, nějaký čas zůstává, roste, vytváří své produkty, postupně chřadne a nakonec zaniká a upadá v zapomnění. Duše ovšem těmito změnami neprochází. Nerodí se, ale díky tomu, že přijímá hmotné tělo, se zrodí toto tělo. Duše se při tom nerodí a nikdy ani neumírá. Vše, co se narodilo, musí také zemřít; a jelikož duše neprošla zrozením, nemá minulost, přítomnost ani budoucnost. Je věčná, existuje trvale a odpradávna — to znamená, že v dějinách nenajdeme náznak toho, že by se kdy zrodila. Historii jejího zrození hledáme jen kvůli zkušenosti, kterou máme s tělem. Duše na rozdíl od těla nikdy nestárne. Proto se takzvaně starý člověk cítí na duchu stejně jako v dětství nebo v mládí. Změny těla nemají vliv na duši, která nechřadne jako strom nebo cokoliv hmotného a nevytváří ani žádné produkty. Produkty těla, konkrétně děti, jsou také individuální duše — a kvůli tělu se objevují v podobě dětí určitého člověka. Tělo se vyvíjí proto, že je v něm přítomná duše — ta však nemá žádné potomstvo a nemění se. Šest změn těla se jí netýká.

Duše je plná poznání, vždy oplývá vědomím. Vědomí je tedy příznak duše. I když duši v srdci, kde setrvává, nenajdeme, přesto můžeme poznat, že je přítomna, podle přítomnosti vědomí. Někdy kvůli mrakům nebo z nějakého jiného důvodu nevidíme na nebi slunce, ale jeho světlo je stále přítomné, a proto víme, že je den. Jakmile se časně ráno na nebi objeví slabé světlo, víme, že je tam slunce. Stejným způsobem můžeme poznat přítomnost duše podle toho, že ve všech tělech — lidí i zvířat, je určité vědomí. Toto vědomí duše se však liší od vědomí Nejvyššího, protože absolutní vědomí zahrnuje veškeré poznání — minulosti, přítomnosti i budoucnosti. Individuální duše je náchylná k zapomínání. Když zapomene na svou skutečnou povahu, dostane se jí poznání a osvícení z vyššího učení, učení Kṛṣṇy. Kṛṣṇa však není jako zapomnětlivá duše. Kdyby tomu tak bylo, Jeho učení v podobě Bhagavad-gīty by nemělo žádný význam.

Toto je stručne vysvetlenie toho, ako sa zbaviť utrpenia a čo je vedomie Boha. Tieto informácie nás bližšie vedú k tomu, čo nazývame duchovný život a sebarealizácia. Skutočné štastie nezakúsime na materiálnej úrovni. Ak chceme naozaj dosiahnúť dokonalosť, tak by sme sa mali riadiť správnym zdrojom poznania. Dúfam že vám to bude nápomocné.

3 thoughts on “Prečo je vo svete utrpenie?

  1. Bolesť a utrpenie sú súčasťou nášho fyzického sveta. Podľa mňa sú dokonca potrebné. Bolesť je odkaz od nášho VJ, že je vhodné urobiť opatrenia. Ak cítim bolesť pri krájaní, asi by som mala prestať tlačiť, lebo prídem o prst; ak cítim mrznúť prsty na nohách, asi by som mala vyzuť sandálky a obuť sa poriadne a zabrániť omrzlinám. Bolesť nie je príčina, ale následok niečoho, čo potrebujeme ošetriť. Preto sa s mnohými citátmi z článku nedokážem stotožniť. Ak by sme nemali zakúsiť aj bolesť, načo by sme boli tu, v tomto tele? Samozrejme, že by som aj ja, ako väčšina, najradšej nikdy nepocítila utrpenie, ale to nie je možné. Bolesť nás učí riešiť situácie.

    Like

  2. hm 😕 náboženstvo? 😀 …netrpím …mám radosť zo života…nič ma nebolí…včera som si bol zaplávať v rieke ..a potom som chodil po žeravých uhlíkoch ..a napokon som si zalietal 😀

    Like

  3. Každý z nás je dokonalý a správny zdroj poznania, hm…prečo práve tento? Ja si radšej poskladám svoj zdroj poznania henď z niekoľkých a hlavne z vlastného života. A či sa bude zdať iným správny?? Nuž to je otázka. Neviem, či utrpenie a bolesť musí byť a máme ich prežívať, skôr si myslím, že je to len naša ludská definícia alebo možno cesta ako si to šťastie uvedomiť a nájsť ho. Šťastie je mať sa rád taký aký som a rovnako všetkých naokolo. Robiť činy, ktoré nás robia šťastnými a rešpektovať dôsledky. Neviem to asi dobre vysvetliť, čo presne myslím, tak to nechám tak. Ale pri čítaní sa mi vyjavil krst, ani neviem prečo, zdá sa dáka asociácia 😀

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.