Prečo je ťažké puknúť naše vajíčko?

Dnes je tu tretia zo štyroch videolekcií Crack Your Egg. Dnes to bude o tom, prečo je také ťažké to vajíčko puknúť.

Začína to pekným osobným príbehom, ktorý nejdem spracovávať celý, ale hlboko sa ma dotkol, pretože som si uvedomila, že aj u mňa to je tiež tak nejak podobne. Autor (Henk čokoľvek) rozpráva, ako si pred časom prichodil ako zajatec, uväznený v nejakom väzení. Život bol preňho boj. V noci nedokázal zaspať, ráno sa mu nechcelo vstávať. Ako keby sa musel každý deň potýkať s nejakým typom frustrácie – bolesťou, hnevom, strachom, vinou, nevraživosťou alebo príkorím (toto mi pripomenulo moje posledné týždne) a aj keď nič také nebolo, zasa ho niečo iné vyviedlo z rovnováhy. A hoci sa snažil vylepšiť to, akýkoľvek cieľ si stanovil, nezávisle od úsilia ho nedosiahol:

“Cítil som sa chytený v pasci. Vlastne som sa cítil chytený v pasci tak dlho, že som sa už v istom bode nedokázal rozpamätať na to, aké to bolo “byť voľný”.”

Samozrejme, okamžite som začala rozmýšľať, že či si to pamätám ja – a prekvapivo som zistila, že len veľmi neurčito… 😕

Henk si na to jedného dňa spomenul, na ten pocit.

No a tým vlastne začína celá lekcia. Najprv sa opakuje, čo to vajíčko vlastne je a akým spôsobom funguje. A potom Henk prišiel s niečím, čo vo mne rozozvučali všetky nitky: že nebude hovoriť o tom, čo máme/nemáme robiť, ale nám poskytne informácie o tom, čo robil on, nad čím sa zamýšľal a čo zistil – a ak to použijeme, tak to musíme použiť vzhľadom na našu vlastnú situáciu, pretože každý z nás je unikátny a neplatí “jeden prístup pre všetkých”. Toto je presne to, čo cítim aj ja a čo ma vždy na všetkých návodoch rozčuľovalo – hovorili, čo presne treba urobiť, ale málokedy vysvetľovali, prečo. Tak sa na to skúsme pozrieť, či Henk to prečo zvládne… 😉

Problém s obvyklými návodmi nie je ten, že by boli nanič. Naopak, sú užitočné – ale nezaberú pre každého. Väčšinou sa zameriavajú totiž len na jeden kúsok skladačky. Spomínam si na svoj seminár automatického písania v Brne. Prichodila som si na ňom ako debko. 😦 Všetci “automaticky písali” a šlo im to – a mne sa ruka ani nepohla! Uzmierená s tým, že som truľo a drevo na n-tú, som sa odplazila domov a o pár dní som sa pristihla, že sedím pri počítači, v duchu hovorím s Yovmielom a zapisujem si to. 🙂 Môj unikátny spôsob, vlastný mne. Žiaden truľo a debo a drevo, ale človek, ktorý reaguje na niečo iné než tí, čo na seminári sedeli. Keby som bola bývala jediný účastník, bude sa mi lektorka venovať individuálne a rozchodí ma; takto sa orientovala podľa väčšiny a ten zvyšok bol môj problém. 🙂

“Pokiaľ stále skúšate rôzne veci s rôznym fokusom bez toho, aby ste vedeli, ako zapadajú do veľkého obrazu, alebo ako sa v skutočnosti môžu výsledky z týchto vecí zablokovať, tak nerobíte nič iné než náhodile sa pokúšate a mýlite a môžete len dúfať, že sa nejaký výsledok dostaví.”

Preto nás náš pokrok často rozčaruje a máme pocit, že robíme krok vpred a dva kroky vzad (heeej, nebol to Lenin? 😉 ). Všetko je náhodilé, nepoznáme veľký obraz.

OK, takže ale čo je ten veľký obraz?

Veľký obraz je to, čo berie do úvahy dva navzájom nezávislé aspekty:

  • naše unikátne potreby
  • spôsob, akým ľudský mozog obvykle funguje.

Začnime tými unikátnymi individuálnymi potrebami. Každé individuálne vajíčko pozostáva z nasledovných prvkov:

  • základné obmedzujúce presvedčenia, ktoré sme do seba dostali, keď sme zažívali okamihy veľkej nepohody
  • každé zo základných obmedzujúcich presvedčení je spojené s nejakou základnou obavou, ktorá podmieňuje náš spôsob myslenia, cítenia a konania
  • pretože základné obavy v nás vyvolávajú stres, vytvorili sme si nejaký spôsob zvládania, aby sme sa tomu nepríjemnému stresu nevystavovali
  • vďaka spôsobu zvládania sa však sústreďujeme väčšinou na veci, ktoré sú pre nás nepríjemné a desivé – a teda nepodporujú úspech (“energia nasleduje pozornosť” a na čo sa sústreďujeme, to si priťahujeme), ktoré sa obvykle prejavujú ako sústavne sa vracajúce negatívne myšlienky/pocity
  • tým opakovaním sa dostávame do akéhosi začarovaného kruhu podvedomého, nutkavého myslenia, cítenia a konania
  • a vytvárame si falošnú identitu, ktorú potom predvádzame svetu, pretože niekde vnútri cítime nutkavé podpichovanie, že “skutočnosť nie je dostatočne dobrá”, a táto falošná identita sa snaží zamaskovať všetky naše vnútorné stresy a nepohody (napríklad tým, že “cítim” premenuje na “necítim”, ako to urobila u mňa).

Všetky tieto veci sú unikátne, individuálne a ak chceme niečo v svojom živote zmeniť, potrebujeme popracovať na najhlbšej úrovni obmedzujúcich presvedčení a základných obáv a nepohôd. My sme si túto štruktúru vajíčka vytvorili, my ju potrebujeme rozobrať a zrušiť. Každý sám za seba. Neexistuje “univerzálne platný postup”.

Takže potrebujeme systém, ktorý nám pomôže identifikovať naše vlastné obmedzujúce presvedčenia. Nestačí ich prepísať niečím iným, pretože sa vetvia a majú svoje nadstavby a tie sa “prepísaním” neošetria (ako napr. pri EFT alebo afirmáciách). Potrebujeme ich zrušiť od koreňa s celou ich nadstavbou. To má byť popísané vo videu 4.

Druhý aspekt je spôsob, akým funguje ľudský mozog. Mozog nie je len centrum myslenia, ale súčasne je aj filter toho, čo mu posúva našich 5 zmyslov. Ak je tak nastavený, dokáže vyfiltrovať čokoľvek, čo by sme sa mu snažili podsunúť a on by nemal program pre “prepustenie” danej informácie. Krásnym príkladom sú pozitívne afirmácie. Keď je raz mozog nastavený na neprepustenie pozitivity, tak afirmáciu zruší zakaždým, keď uňho príde na vstup. To som kedysi čítala u Very Birkenbihlovej a zaslzila som, pretože som sa v tom našla: existujú vraj ľudia, ktorí už nie sú schopní prijať pochvalu. Majú mozog a filtre nastavené tak, aby k nim prinášali len tie negatívne veci. Neskôr si na to musel zvykať môj kolega, že ma nesmie pochváliť. Ak odvediem dobrú robotu, musí sa mlčať, lebo inak dostávam záchvat hysterickej paniky, čo zlé sa na mňa ide zviezť… Nedokážem spracovať pochvalu. Nedokážem prijať pomoc. Nedokážem si iného človeka pustiť “na kožu”.  Proste to tak je. Takže hoci to možno znie nepravdepodobne, ale z vlastnej skúsenosti viem, že keď je raz nádoba puknutá, už nikdy nebude “nepuknutá”. 😕

Video pokračuje tým, ako mozog filtruje. Máme pravú a ľavú polovičku mozgu. Ľavá je logická a spája sa s analytickými, verbálnymi a písomnými schopnosťami ako dedukcia, usporiadanie, linearita, detaily a fakty. Pravá je “umelecká”, sídlo predstavivosti, a spája sa s pocitmi, emóciami, informácie prijíma ako “široké celky” a pracuje s rytmom, formami, kreativiou, komplexným videním a multitaskingom.

Tak jedna, ako aj druhá polovička mozgu podliehajú štruktúre nášho vajíčka a to, čo je akceptovateľné pre jednu polovičku mozgu, nemusí byť akceptovateľné pre tú druhú, pretože každá polovička spracováva informácie iným spôsobom. (Nejako ma pri tomto napadá Musaši a jeho “nedá sa bojovať len na povrchu, rovnako ako sa nedá udrieť len vnútrom”.)

Čiže ak len jedna polovička mozgu akceptuje niečo, napr. určitú afirmáciu, ktorá z nejakého dôvodu nie je pre tú druhú polovičku akceptovateľná, tak mozog afirmáciu jednoducho vyfiltruje a ona nikdy nedorazí do nášho podvedomia.

Inými slovami: ak chceme, aby naše podvedomie niečo akceptovalo, musia to akceptovať obe polovičky mozgu – alebo musíme obe polovičky mozgu nejakým spôsobom obísť. 🙂

Poučenie: či náš mozog niečo akceptuje alebo nie, je dané jedinečnými črtami nášho individuálneho vajíčka. Mozog prepúšťa len informácie, ktoré zapadajú do nášho zakoreneného systému presvedčení, a vykresľuje nám len taký svet, ktorý je v súlade s týmto systémom presvedčení.

Video pokračuje cvičením, aby sme pochopili fungovanie filtračného systému. Poznáte ruské matriošky? To sú tie maľované drevené bábiky, ktoré sa vkladajú jedna do druhej – menšia do väčšej. Predstavte si, že ste jedna z nich. Takáto matrioška má “viacero vrstiev”. Otvoríte veľkú a vnútri nájdete jej menšiu verziu. A takto pokračujete, až sa dostanete k tej najmenšej.

Presne takto aj naše vajíčko pozostáva z viacerých vrstiev. Tá najväčšia, vonkajšia, je naša “výkladná skriňa”, ktorú ukazujeme svetu. Je to naša “vajíčková identita”, falošná identita založená na štruktúre nášho vajíčka, ktorá filtruje naše vnemy na základe našich presvedčení, na ktorých je postavená.

Pod ňou sú ďalšie vrstvy a tieto majú do činenia s rôznymi obmedzujúcimi presvedčeniami a s nimi súvisiacimi základnými obavami.

Teraz si predstavme sami seba, ako ideme cez tieto vrstvy hlbšie a hlbšie k ten najhlbšej. Vizualizujme si to. Prechádzajme týmito vrstvami hlbšie a hlbšie, ako keby sme ich pukali jednu za druhou. Choďme tak hlboko, až dosiahneme tú najmenšiu verziu nás samých, ktorá bude pravdepodobne malá, naivná a neprogramovaná. Mnoho ľudí ju vníma ako seba vo veku 5-6 rokov. To je naša základná identita, skutočné “ja”. Všetko okolo sú vrstvy vajíčka, ktoré takmer neprepúšťajú. Akú šancu má afirmácia, že dosiahne naše skutočné “ja”?

Výsledok: strokrát opakovaná lož sa nestane pravdou ani vtedy, keď k nej pridáme patričnú dávku pozitívnej emócie – ak ju náš mozog vyfiltruje.

Reklamy

45 thoughts on “Prečo je ťažké puknúť naše vajíčko?

  1. Ja myslím, že na otázku v nadpisu článku je aj odpovedané: “Nedokážem spracovať pochvalu. Nedokážem prijať pomoc. Nedokážem si iného človeka pustiť “na kožu”.  Proste to tak je.” To je podľa mňa tak jednoznačne zdoraznené samonastolené obmedzenie.. Ako píše Henk aj v tých materiáloch – vajicko sa upevňuje opakovaním a emócionálnym nábojom.

    Like

      • 🙂 Práve. Už to nie je tá pôvodná kocka, lebo časť z nej sa premenila z ľadu na vodu a potom späť znova na ľad. To je ako to “roztaviť a urobiť nové”. 🙂

        Like

      • Hej, no tak ale potom budme presni 😀 pri zmene kolkych stupnov teploty sa meni identita kocky? Respektive zmenou skupenstva kolkych molekul vody sa meni identita vody?Ak ideme striktne, od nula cela nulanulanulanula jedneho stupna a jednej molekuly, tak potom asi ani ziadna identita neexistuje, ponevac sa furt meni.

        Like

      • 🙂 A koľko anjelov sa vojde na špičku ihly? Veď je to všetko jedno. Tvoj príbeh môže vyzerať celkom inak ako môj. Nula celá nula nula nula nič z ničoho. 🙂 Môžeme sa prieť o slovíčkach a zmysel nám pri tom môže uniknúť. Alebo nezmysel; čo ja viem.

        Like

  2. Ale veď to nevadi, že je to potom už iná kocka alebo nádoba. Veď to je na tom to pekné. Trošku zjazvená, s viditeľnými stopami po prasklinách, ale každá zalepená prasklina má svoj zmysel a históriu. A hlavne sa obnoví funkčnosť tej nádoby, aj keď v očiach niektorých nemusí byť už dokonalá 🙂

    Like

    • Vidíš… Preto som aj nenapísala “nefunkčná”, ale len “nepuknutá”. Myslím, že svoje pukliny si nosíme v podvedomí tak dlho, kým podvedomie funguje. A to, čo sa rekapituláciami a podobnými technikami snažíme, je zapatlať ich kanagomom, aby sme obnovili našu pôvodnú funkčnosť. Keby tam neboli, všetky ťažké situácie by sa po nás skĺzli ako po hladkom povrchu. Keďže tam sú, sú situácie, kedy sa zapotácame a bude to vyžadovať silu vôle ustáť ich. Nevravím, že ich neustojíme; vravím, že si to bude vyžadovať aspoň trochu našej pozornosti. 🙂

      Like

      • Jo jo. Takže preto je “nedokážem” obmedzenie. Nie je to podľa mňa zalepená puklina, ale popretie funkčnosti. Zalepenú puklinu by som vnímala asi v zmysle: “Bojím sa, ale skúšam. Aj keď to môže byť ťažké, proti srsti a nedarí sa to niekoľkokrát za sebou. Ale verím, že sa to dá”

        Like

    • V mojom vnímaní stav “bojím sa, ale skúšam” ešte nie je puklina… Puklina vzniká, až keď sa na tebe udiala havária. Keď si to skúšanie vzdala. To je moje vnímanie týchto slov. 🙂

      “Nedokážem” je už puklina, pretože si si povedala, že nedokážeš – a tak si to vzala ako fakt a odvtedy už nedokážeš. Aj keď puklinu opravíš, už naveky budeš vedieť, že tam bola, ako sa cítila a že máš sklon v tejto oblasti puknúť – a budeš oveľa opatrnejšia a oveľa viac energie pôjde na sústavnú sanáciu pukliny.

      Ak odstrániš samonastolené obmedzenie od koreňa tak, že prestane byť puklina zaujímavá (napr. cez rekapituláciu), tak sa stávaš niekým iným, “predefinuješ sa”. 🙂 Roztavila si sa a uliala si nového jedinca. 🙂

      Like

  3. Niečo by som napísal k tomu, čo nazvem miešanie navigácie s integráciou. Nereagujem konkrétne na článok, ale skôr chcem poukázať na možnosť vyťažiť z neho viac … 🙂

    Paradoxom tejto Zeme je (hovorím moju skúsenosť a napíšem trocha viac, aby bol jasný prúd môjho vnímania), čiže paradoxom tejto Zeme je, že bola pre bytosti vytvorená ako veľká skratka k sebe samým, čo sa však po ich skutočnom príchode (inkarnácii a narodení) zdá ako niečo úplne opačné – ako veľká fixácia, spomalenie až nemohúcnosť a obmedzenie vo fyzickom tele. Postupne vznikajú v tele bolesti, poruchy, bežne vzniká strach a úzkosť, … a v toku inkarnácií bytosti postupne strácajú fragmenty a časti svojho vedomia a vnímania, prístup k vnútorným vrstvám. (Tuto potom nastupujú rôzne kozmológie, religionistika, stratení synovia, padlí anjeli, … čo nás z praktického hľadiska až tak nezaujíma.)

    Druhým paradoxom je, že nič z toho nie je naozaj stratené alebo zničené. Dobrovoľne, bez poznania toho, čoho sa vlastne vzdávame, sme sa toho vzdali, lepšie povedané sme to niekomu prenajali. (Tuto nastupujú vysvetlenia o vajíčkach, učenia, cesty, karma, sociológia, …). Z môjho pohľadu je dôležité slovo dobrovoľne, – k čomu sa ale každý potrebuje dopracovať sám.

    V toku času vznikalo poznanie a techniky, ako sa vlastne navigovať cez a integrovať seba (vedomie a vnímanie) s hmotou, z ktorej je vytvorené fyzické telo a okolitý svet, ktorý zmyslami vnímame. (Tuto by mohla aj byť zasa poznámka, že techniky na navigáciu sú známe a verejne prístupné, ale techniky na integráciu sa zatajovali – keďže sa jednalo o získavanie energie, rozširovanie energetickej kapacity bytosti a s tým spojené obnovenie pôvodných schopností, sily, flexibility, …)

    Teraz späť k článku a z môjho pohľadu jeho (a u iných tiež) hlavnému nedorozumeniu, kedy sa techniky na navigáciu prezentujú a odporúčajú ako techniky na integráciu. Techniky pre navigáciu sú napr. meditácia, šamanské cesty, tarotové karty, Ruizove dohody, astrológia, kineziologické testovanie, Kybalion, mentálna analýza, toltécke snívanie v druhej pozornosti – čokoľvek čo produkuje v interakcii s energiou obrazy, pocity, pochopenie a iné typy informácie. Techniky na integráciu sú napr. rekapitulácia, kineziologické odbloky, uvoľňovanie bolesti, prepúšťanie bytostí, bojové umenia, a pod. – ktoré pomáhajú získať späť (doslova, nie len v obraze ktorý sa po návrate rozplynie) časti svojej stratenej energie a vedomia. (Inak tretím paradoxom popritom je, že hoci sú všade v alternatívnom prístupe k životu a hodnotám propagované skoro výlučne techniky na navigáciu, sú podstatne ťažšie ako techniky na integráciu, ktoré jediné niečo reálne zmenia a ktorým sa venuje možno hŕstka ľudí. Pre navigáciu je potrebné rozšírené vedomie, vnímanie jemnejších vrstiev hmoty/energie, analytické a syntetické schopnosti, … Pre integráciu si stačí mnohokrát len sadnúť, dýchať a piť vodu …. ;-). Samozrejme, aj Ruizové dohody, meditácia, šamanské cesty majú svoju integračnú časť, nie je to však ich primárna funkcia a vzhľadom na spotrebu energie voči výsledkom sú podľa mňa neefektívne. Z tejto zámeny techník plynie z môjho pohľadu aj hlavná frustrácia u bežnej populácie, že to vlastne celé s tou “ezoterikou” nefunguje …. Ale niečo je učiteľka tanca (navigácia) a niečo je tanec samotný (integrácia) … 🙂

    ***
    Teraz konkrétne k navigácii ponúknutej v článku – ak sa dostanem až k hlbokej “nepreprogramovanej” vrstve, potrebujem ju začleniť do bežného života ako pôvodnú ale zároveň novú štruktúru a funkciu, ktorou reagujem a žijem – vie to urobiť napr. kineziológia, ale je to komplexná vec. Bez integrácie je to len ako pozeranie sa na National Geographic – ďalší príbeh, ktorý ostane časom len ako spomienka a potlačená či rastúca frustrácia z nemohúcnosti s tým niečo urobiť.

    Čo sa týka mozgu – existuje preň mayská integračná technika (mayské techniky sú vlastne alternatívou k toltéckym, líšia sa hlavne v tom, že mayské realizujú integráciu tonalu, čiže prvej pozornosti, fyzického tela a toltécke realizujú presun vedomia do druhej (snívanie) a potom integráciu s treťou pozornosťou). Spočíva v tom, že človek v meditácii cíti svoj mozog spôsobom, ako cíti svoje prsty, nohu, oči… – zvyknú sa vyplavovať bolesti, frustrácie a pod. K tomu potom pripojí vnímanie bodu spojenia na úrovni členkov (obidvoje ako mozog, aj bod spojenia môžu pulzovať, byť vnímané ako forma elektriny, tlaku a pod.). V treťom kroku prepojí ich pulzáciu, aby sa zosynchronizovali a vytvorili medzi sebou tok energie.

    ***
    V skratke asi toľko. Inak, týmto rozdelením nežijem roky ako by sa mohlo zdať, len mi niečo vadilo na tých neustále nových a nových návodoch, ktoré sa tu, ale aj inde ponúkajú, no a tak som sa snažil nájsť, v čom spočíva ich nedostatok, ktorý ja vidím ako podstatný. (Nedostatok neznamená, že sú zlé, len že im niečo chýba, ako indikuje slovo.)

    Toľko k integrácii a navigácii na tieto víkendové dni :-).

    Like

    • Ďakujem, Nik, tak toto mi dáva odpoveď na mohé otázky a napriek tomu, že by som to takto nevedela pomenovať a rozdeliť, tak ma to k navigačným technikám nikdy moc neťahalo, keďže mi tam stále čosi chýbalo. A teraz to dokliko. Ja sa na “tanec až tak rada nepozerám, najradšej sa pripojím”.

      Aby som zistila, či to správne chápem, tak to popíšem iným obrazom. Navigácia mi príde ako diagnostikovanie, v niektorých prípadoch možno aj ako liečenie. Je to dôležité /a hlavne si myslím, že pre mnohých je to zaujímavé, inšpirujúce a preto potrebné/, ale stále to neznamená vyliečenie.
      No a integrácia mi príde práve ako liečba aj s vyliečením.

      Jediné, čo ma trochu zarazilo je, že meditáciu zaraďuješ medzi navigáciu, myslíš tým meditácia rovná sa hladina alfa? Lebo ja som mala meditáciu spojenú práve s mnohými integráciami, aj Ty spomínaš mayskú techniku v meditácii.

      Like

      • Prvá správa: Skúsila som. Bola to haluz. Začala som vnímať niekde od stredu pod vrcholom hlavy (pod “korunnou čakrou”), ale potom sa celé vnímanie prelialo do ľavej hemisféry. Najprv kôra v strede, potom zadný lalok, potom vnútro a až nakoniec čelný lalok. Nijaké pocity, len ma začalo jedovať, že pravú som cítila len v tesnej blízkosti corpu callosum, tak som sa snažila vôľou do nej presmerovať pozornosť, potom som zistila, že to silím, a nechala som tú pozornosť smerovať len tak jemne (= musela som ČAKAŤ! 👿 ). Veľmi postupne som začala cítiť aj pravú hemisféru – prvý zadný lalok (to som aj dúfala, tam býva uložený ten balast) a v tom okamihu som pocítila nesmierny prílev šťastia. 🙂 Potom som šla po kôre do spánkového laloku a po ďalšej dobe ČAKANIA 👿 som nakoniec pocítila aj frontálny lalok – a odrazu prílev kľudu, pokoja, vyrovnanosti… 😀 Hehe, páčipáčipáči. Budem pokračovať. Niečo v tej hlave predsa len vykutrem, odhodím E20 a zafarbím vlasy na čierno. 😉

        Like

    • @ Duhovymotyl – rozumieme sa v tom, že je dôležitejšie techniky vhodne použiť, ako ich mať navlas rovnako zatriedené … 🙂 Meditácia môže byť stav, alebo činnosť. Ja to používam ako stav, t.j. uvoľníš fixáciu prvej pozornosti (ktorá je udržiavaná vnútorným dialógom), čo si ty nazvala hladinou alfa, niekomu inému sa pre tento účel môže vybaviť sauna a ďalšiemu adrenalínový zoskok, mne rozostrenie očí … 🙂 Čiže si vytvoríš vnútorné prostredie, v ktorom prostredníctvom zámeru, vizualizácie, vnímania alebo posunu pozornosti niečo aktívne realizuješ. Pre mňa má meditácia skôr pasívnu (uvoľňovaciu) povahu, ale pre teba môže byť s tým slovom alebo stavom spojená predovšetkým aktívna časť. Samotné uvoľnenie (harmonizácia) má tiež svoju integračnú stránku, ale to sú už také jemné nuansy by som povedal. 🙂

      @ Matrioshka – môžno by som ti k tomu dal inú informáciu. Z tejto série mayských techník, je jedna základná, ktorá sa nazýva brána svetla (trocha vznešene, ale bola vtedy iná doba … :-)). Jej funkciou je hlavne zvýšenie energie. Spočíva v tom, že sa uvoľníš, dáš si pred seba ruky dlaňami k sebe, vzdialené od seba cca 30-40cm (pohodlne, môžeš ich aj pokrčiť) a budeš medzi nimi cítiť energiu. Môžeš ju časom vnímať ako prúdenie, elektrinu, tlak, teplo. Touto technikou si môžeš vytvoriť ďalší diel energie, ktorý bežne ľuďom chýba a vrodene ju zvyknú mať len nagualy (ktorí sa podľa nej aj vyberajú). Inak toto je hlavný rozdiel medzi Toltékmi a Maymi – Toltéci vždy záviseli na svojom nagualovi … Časom, keď si na to zvykneš, si z energie medzi rukami môžeš liečiť časti tela (môžeš napr. skúsiť jemne so svojim kolenom ;-)), dopĺňať ju tam kde je potrebná. Keď ju začneš vnímať, budeš vedieť, že si to zrealizovala. — K tvojej otázke, keď uskutočníš integráciu niektorej svojej časti, budeš to podľa mňa vedieť tým, že túto svoju časť budeš vnímať (vnímanie by malo byť príjemné, nie spojené s bolesťou, strachom alebo úzkosťou).

      @ Sun – 🙂 dôležitý je aj pulz, ktorý sa dá vnímať ako vrnenie, alebo určitý tón, striedanie. Ak sa to niekde zasekne, používa sa ďalšia mayská technika, ktorou je špirála. Je to technika na fluiditu. Vizualizuješ si špirálu, ktorá začína v oblasti hlavy a postupne sa pohybuje smerom hore nad ňu. Smer jej prúdenia si potrebuješ vybrať sama podľa toho, ktorý smer ťa energetizuje, alebo ti energiu uberá. Tým sa dajú uvoľniť bloky nielen v hlave, ale aj v iných častiach tela.

      Ak zosynchronizuješ pulz mozgu, s pulzom bodu spojenia (potrebuješ ho tiež cítiť, aj jeho pulzovanie), budú sa diať zaujímavé veci … 😉 :-). Prepojenie mozgu s bodom spojenia sa zvykne nazývať galaktický mozog (tiež vznešené, boli to asi básnici :-)) … Ak sa vyplavujú veci, je potrebné zvoľniť, dýchať a piť vodu (veľa … :-)) Inak všetky mayské techniky sa dajú voľne kombinovať a spájať, nemajú prioritu ani poradie.

      @ Ešte k článku – v predposlednom odstavci, kde je popis pukania vrstiev až k najhlbšej sa už neuvádza, ako integrovať vrstvy, ktoré boli puknuté – pretože zákon zachovania energie a pretože tým, že udržiavali jadro neprístupné, museli mať tieto vrstvy určitú silu a energiu, ktorá je naša a stále prítomná … Je to často ako pandorina skrinka a preto je vhodné mať určitú dávku triezvosti voči vlastným schopnostiam, keď chceme zaletieť a konať až tak ďaleko alebo hlboko … 🙂

      Like

      • Jeej, díky za nový nákop… A tentokrát mi ešte pomohlo to, čo si napísal Matrioshke. Keď som stávala žam žung, po istom čase som cítila, ako sa mi vytvára medzi rukami (na šírku ramien) čosi ako “energetický oblúk”… Fakt je, že som vtedy mala energiu na všakovaké veci… Idem si nabiť iPod a bude sa znova stáť. 🙂

        K tomu mozgu – fakt je, že v ľavej polovici som čosi ako “tep” vnímala, v pravej nie. Musím popracovať. Úloha je “otvoriť myseľ” a zdá sa, že funguješ ako predĺžená “ruka zákona”… ehm, knižnica 😛 .

        Like

      • Dobre vravíš, v žam žungu to plynie tiež. Ja spontánne preferujem Mayov, keďže svoje techniky vymysleli a popisujú veľmi jednoducho, priamočiaro, je ich len pár a sú účinné. Ale sme rôzni a v tom je čaro tejto Zeme … 🙂 Je k tomu aj dosť filozofie pre snivcov, ale to hádam inokedy … 😉

        Sranda, že hovoríš o knižnici – technika s mozgom sa nazýva chýbajúci manuál, v podstate ide o to čerpať z mozgu informácie bez prostredníkov, ktorými sú zmysly. Tušil som, že k tomu budeš mať inklináciu … 🙂 (Tak trocha …. ;-))

        Like

      • moj muz to dnes rano skusal s tym mozgom tiez, vraj sa mu podarilo citit pulzovanie aj moygu aj bodu spojenia, ale nedalo sa mu to zosynchronizovat. Vraj mal pri tom podobne pocity ako si popisala ty Hela a potom vraj pil strasne vela vody (!). Nik, prosil ma aby som sa ta spytala ci nevies daku linku na tie dalsie mayske techniky. Idem vyskusat tie ruky, mozno aj mozog, aj ked co sa mna tyka na mozog by som moc nevsadzala 😀

        Like

      • Skúšala som tiež, keď som si uvedomovala mozog ako celok, tak mi oči pod viečkami robili neskutočne rýchle mikrokmity, alebo mi mrkali viečka? No neviem, ale rozptyľovalo ma to a musela som oči otvárať. Keď som sa zamerala aj na bod spojenia, tak som cítila tlak v 2. čakre a tlak na krk s pulzujúcim pichaním, mala som pocit, akoby sa pulzácie mozgu a bodu spojenia stretávali práve tam.
        No a keď som začala s rotáciou nad korunnou čakrou, zrazu som vnímala komplet celé telo naraz a vnem silnej vďačnosti, ktorý sa prehlboval každým pomysleným zakričaním celému Univerzu: “Bože, ďakujem!”, až som mala pocit, že explodujem 😆

        Like

    • Skúsil som a je to zaujímavý pocit.
      Najprv mozog, nejako som to začal triediť na pravú a ľavú hemisféru, ale nakoniec som zacítil pri každej to isté jemné a rýchle vibrovanie, tak som zahlásil, že synchronizácia hemisfér a ono sa to nejako spojilo v celok. Paralelne som ako keby pozornosťou škúlil po bode spojenia a cítil aj tam veľmi podobnú rýchlu a veľmi jemnú vibráciu. Keď som tam prešiel cielenou pozornosťou bolo to výraznejšie a zase ustúpila intenzita vibrácie v mozgu, ale zostala prítomná, ako keby som vedel naraz sledovať oboje…dosť ma to prekvapilo 🙂 Aj pri mozgu a aj pri bode spojenia, mi behali obrázky, ktoré mi nič nevraveli (tváre). Všimol som si, že už pri sledovaní mozgu, sa mi začalo štartovať 3. oko a niečo začalo automaticky robiť. Keď som prechádzal do bodu spojenia, začali mi vibrovať šľapy a mal som pocit, že je niekde tam. Potom som začal so synchronizáciou v 3. oku mal som 2 linky veľmi podobných vibrácií. Pripadal som si ako osciloskop 🙂 Nemal som tušenia, ako mám zosynchronizovať a tak som len zahlásil synchronizácia bodu spojenia a mozgu. Chvíľu sa to ladilo, ako rádio a potom zostal úplný kľud a ticho. Ako keby sa otvorila brána do hlbokého priestoru a potom ma to hneď aj vykoplo do 1. pozornosti 🙂

      Like

  4. Možno trocha zosumarizujem čo som doteraz napísal a čo mi k tomu ešte napadá … 😉 🙂 Základné techniky majú len literárne poradie, v realite poradie nemajú, dajú sa používať striedavo a predovšetkým spolu – každá z nich môže byť pre niekoho celistvou cestou, ako len jedným dielom v skladačke. Sú to:

    1. Vedomé dýchanie a špirála (smer v živote alebo fluidita). Vedomé dýchanie je dýchanie, ktoré si uvedomujeme a do ktorého presunieme časť vedomia. Vizualizácia, alebo vnímanie špirály sa robí v mieste hlavy smerom hore ku korunnej čakre a vyššie. Vedomé dýchanie je forma dynamizácie, spolu so špirálou zadávajú smer.

    2. Brána svetla – vnímanie energie medzi rukami, vzdialenými 30-40cm. Energia sa dá postupne smerovať do časti tela, vedomia, v princípe sa ňou vytvára ďalší energetický diel bytosti, ktorý sa rukami aktivuje.

    3. Vnímanie mozgu – jeho vnímanie bez vplyvu zmyslov, prípadne vnímame ho, ako reaguje na podnety z očí, uší a pod., ale cieľom je vnímať a dostať informácie z vnímania mozgu samého o sebe. Nazýva sa aj poznaj svoj manuál.

    4. Vnímanie bodu spojenia – rovnako ako pri mozgu sa zameriame pozornosťou, vedomím do časti v okolí členkov alebo pod členkami a vnímame energetickú pulzáciu/teplo/tlak/farbu – čo z toho prichádza alebo sa manifestuje.

    Techník nie je viac, sú len ich rôzne použitia a možnosti. Je vhodné experimentovať, skúšať a nájsť si svoju vlastnú preferenciu. Štandardne sa zvyknú poskytovať každá po mesiaci až troch denného praktikovania. Ja som ich uviedol hneď všetkych 4/5, pritom napr. Galaktický mozog, t.j. prepojenie mozgu s bodom spojenia, či už cez pulzáciu, vnímanie/pozornosť a čiastočný presun vedomia sa v pôvodných zdrojoch ani neuvádza, dostal som sa k nej z iného zdroja v rovnakom kontexte. Tiež som ich nevidel na internete voľne prístupné.

    Podobná je technika na posun bodu spojenia a dvíhanie si energie, ktorá spočíva v kombinácii techniky 1. a 2., pričom špirála sa umiestni do priestoru pod členkami smerom hore a technikou č. 2 sa doplňuje energia.

    Skúste sa s tým hrať, experimentovať a hľadať vo vlastnej energii, má to pozitívny vplyv na sebadôveru a nezávislosť. Je vhodné si ich pripomenúť denne, tým sa v energetickom tele vytvárajú automatika, ktorá ich spätne posilňuje. Ak k nim niekto potrebuje filozofický kontext, môžete použiť ten, ktorý ho inšpiruje alebo aktivuje. Ak napr. Iskra hľadá ďalej v Kybalione, može použiť techniku 2. a 4. ako seba a cez špirálu (1.) sa spojiť s energetickým telom, ktoré vníma ako Kybalion. Ak pri tom vypadáva z pozornosti, môže si doplňovať energiu cez techniku 3. Chcem tým povedať, že je vhodné, aby išlo o prirodzenú inklináciu k spôsobu použitia svojej energie a vlastnej integrácie a na to v mayskom kontexte nie sú predpisy.

    Ak bude o ne záujem aj o pár mesiacov, môžem sa pozrieť na to, čo ďalšie sa dá zistiť. Prípadne sa z tohto článku môže stať samostatné vlákno, kde sa skúsenosti môžu navzájom konzultovať. 🙂

    Like

    • 🙂

      Na príklade s Iskrom som sa pomýlil, chcel som napísať vnímať seba ako spojenie techniky 3. a 4. (GM) a doplňovať si energiu cez dvojku.

      Like

    • Ja som tiež zaaa 😀

      Čo ma ešte zaujíma, nemyslím len v spojitosti s týmito konkrétnymi technikami, ale ja som to spozorovala po 2 dňoch experimentovania s nimi 😀 …
      To, že mi bolo dnes zvláštne fyzicky zle a zároveň som cítila vačšiu vyrovnanosť, ma neprekvapuje. Ale obe moje deti boli dnes nepokojné, okrem toho syna veľmi bolela hlava a malú tesne pred spaním začala bez zjavnej príčiny bolieť ruka presne tak a stakým revom, ako keď si ju pred pol rokom vykĺbila v lakti.

      Moja otázka teda spočíva v tom, či pri technikách hocijakého druhu, kedy sa niečo očisťuje, ako toto očisťovanie zasahuje malé deti, ktoré sú na daného človeka naviazané.
      Nechcem, aby to museli preskákať za mňa 😀

      Like

      • no keby len deti…u nas ten mozog najskor skusal teda moj muz, potom aj ked neplanovane aj ja a zrazu prudke coromoro v celej rodine. Velke sceny, dramy, nelen ze u nas, to by ma neprekvapilo, ale u svokrovcov a dalsich pribuznych…Riadna supa, ze moj muz si spravi daku maysku techniku a zrazu celej rodine prepne a vsetci jacia na ratu ze zle je :ups:

        Like

      • My napriklad sme v ten den co moj muz mozgoval vzapati skoro vyhoreli. Dal si chalan skvarit slaninku a kym sa mu skvarila, zacal mi vyratuvat vsetky moje chyby, ktore mam a vsetky neduhy co sposobujem svetu, a aj dovody, co je tomu na pricine 🙂 A ze toho nebolo malo, slanina sa zatial chytila a kym skoncil, tak metrove plamene slahali v kuchyni zo sporaka . Este dnes trocha smrdime 😀

        Like

      • ja som skusala od nedele a ako odpoved mi volala vecer moja sestra..vlastne celkom nevinny telefonat sa zvrhol na skoro hodinove vyratuvanie mojich vsetkych chyb a toho co som mala robit a nerobila/z jej pohladu/ a v podstate som doteraz nepochopila preco mi vlastne volala a co to malo znamenat..pocuvala som s otvorenymi ustami a neveriac tomu co sa deje som to hodila za hlavu.. podotykam ze som sa s nou nepohadala, nijako som ju neatakovala..chcela mi asi pomoct v mojej situacii a podporit ma, tak mi toho nalozila este viac…:-D jej kriticky monolog som sa pokusala prerusit asi 4x, vzdy sa viac vytocila, tak po 48 minutach sme to ukoncili..vlastne uz je to vsetko okolo celkom komicke…uz len nech je tomu koniec..

        Like

      • no vidis, mele sa to riadne, aspon si to nemala aj tou vatrou. Tusim to ten Nik s tou vodou nehovoril len tak, ozaj treba mat vela vody po ruke, mozno aj hasiaci pristroj 😀

        Like

      • no vatra sice nebola ale co nie je moze este byt :-D..inak neviem ci to ma aj nejaky postih na zvieratka, ale posledny tyzden mi jedna po druhej zahadne ochoreju a do 2 dni su fit..

        Like

      • neviem, moja macka je tazko nad vecou, jej sa taketo kraviny nedotykaju, svoju poziciu gurua povzneseneho nad ludske pletky opusta len vtedy, ked sa ju niekto pokusi nasukat do prepravky. Ine ju nerozhadze.

        Like

      • 😀 No ako vidím, tak poprepájaní sme viac, ako si vieme predstaviť..
        Malá si nakoniec ten lakeť včera naozaj vykĺbila asi len tým, že pri zaspávaní na ruke zle ležala, pred pol rokom to mala spôsobené úrazom /viem, čo som vtedy pri tom cítila a s čím všetkým to bolo spojené, takže chápem, čo mi tým teraz vychádzalo na povrch/. V noci v spánku s rukou nemohla hýbať a vždy pri pokuse o pretočenie začala od bolesti zo spánku mrnkať a musela som jej pomáhať na druhý bok. Ráno som bola vychystaná najprv so synom do škôlky a potom som chcela ísť s malou na traumatológiu, keď sa zobudila, kývala mi oboma rukami: “Už ma nebolí ručička” 😀

        No a mozog so špirálou skúšam ďalej, dnes mi je fyzicky už lepšie, ale hlavu mám stále ako po riadnej opici. A zmiernila to ranná sprcha. Takže ako vidím: veľa vody do žalúdka, na hlavu a aj do hasiaceho prístroja 😀

        Like

      • Hoci som mal predstavu, že sa bude diskusia viesť pod novým článkom, život si kráča svojou cestou, alebo to tam Sun prehodí … 🙂

        Veľa vody a dýchať a piť a dýchať. Sú to veľmi účinné techniky, možno som nemal začať hneď s tým mozgom … ;-), ale asi to malo iný význam. Ak to takto silne fičí, ostaňte len pri jednotke a dvojke. Času dosť vo večnosti, nič vám neujde. Ak ste sa predtým venovali iným technikám, nahromadili ste si silu, ktorá je možno spočiatku trocha neadekvátna pri týchto mayských technikách. Buďte k seba milší, kým si vaše energetické telo zvykne na posuny, pohyby energie a uvoľnenie zafixovaných vecí.

        Špirála sa zdá ako nevinná vec, vraví sa pri nej, že jej smerovanie a tok však musí bod spojenia nasledovať … Ak sa bod spojenia začne len mierne hýbať, dotýka sa miest a vlákien, kde môžu byť nahromadené a potlačené mnohé veci …. Vtedy začína integrácia. Ja som včera niečo riešil a otvorila sa mi taká dráma z nejakej rodiny v xxx inkarnáciách dozadu, že som sa dal energeticky dokopy až teraz poobede … 😉 A to používam mayské techniky ako korekciu, čiže na zmiernenie priebehu odbloku. Life is beautiful … 🙂

        Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.