Najprv sa musíme usmiať my: o zhmotňovaní

Dnes ideme na tému vibračnej rezonancie. Budeme hovoriť o tom, ako sa zhmotňujú presvedčenia, ako sa z potenciálneho zážitku stáva skutočný zážitok v našej realite.

Svet “tam vonku” je akoby zrkadlový odraz našich vnútorných presvedčení. Ak chceme, aby sa obraz v zrkadle usmial, musíme sa usmiať najprv my sami.

Potom Mircea Ighisan George siaha po troch hermetických princípoch: princípe rezonancie, princípe vibrácie a princípe rovnakosti.

Princíp vibrácie hovorí, že všetko je v stave vibrovania. Tento princíp vraj kvantová fyzika potvrdila, pretože podľa Ighisana Georgea “na najnižšej rovine existuje všetko vo forme vlny”.

Okej, mám problém s tým, že prednedávnom sme vďaka presne tejto knižke zistili, že vlastne dosť dobre nevieme, aké všetky formy môže čokoľvek mať, ale už zodpovedne vyhlasujeme, že niečo je na “najnižšej rovine” a “má formu vlny”. Takže berte to tak, že to odráža náš súčasný stav poznania, ale pravda môže byť niečo celkom iné. 😕

To s tou vlnou sa Ighisanovi Georgeovi hodí najviac preto, že vlna je istý typ vibrácie (aspoň myslím). A tak, ak všetko niekde je spojené cez vibráciu, tak to, čo vnímame ako “hmotu”, je len taká nízka/pomalá vibrácia, že nám prichodí ako “pevná hmota”.

Ak však všetko vibruje, tak potom aj naše myšlienky, pocity a presvedčenia vibrujú. A suma vibrácií všetkých týchto veci podmieňuje zorný uhol, pod ktorým budeme vnímať výseky z reality.

Takže možno povedať, že každý uhol pohľadu má vlastne svoju špecifickú vibráciu. A tu nastupuje princíp rezonancie.

Princíp rezonancie hovorí, že rovnaké k sebe priťahuje rovnaké, že istá vibrácia sa vysoko podobnou vibráciou zosilňuje, kým nerovnaké sa odpudzujú (a zrejme aj zoslabujú, hoci v knihe to nikde vyslovene napísané nie je).

Princíp rezonancie je dobre pozorovateľný. Ak sú v miestnosti dva klavíre a my na jednom z nich zahráme C, začne vibrovať aj zodpovedajúca struna na druhom klavíri. Prechádza do stavu rezonancie.

Ja som toto skúšala v rámci tréningu toningu vždy doma na schodisku, ktoré je lemované zvislými dutými kovovými stĺpmi (myslím, že sa tomu hovorí “jäklové profily”). Mňaukala som a pri istom tóne som počula, ako stĺpy rezonujú. To isté som skúšala na kovovej váze a mala som tiež úspech. Na nekovových predmetoch som zatiaľ podobný viditeľný/počuteľný efekt nedosiahla.

Asi ešte známejšie je, že sa pondusovky vzájomne synchronizujú. Proste kyvadlá nastavíme na rôzne kmitanie a po čase, keď sa vrátime, idú synchrónne. Ighisan George to vysvetľuje tak, že pondusovky sa nemôžu vzájomne odpudiť, tak im nezostáva nič iné než zosynchronizovať sa. Predávam, ako som kúpila, pretože ten fyzikálny jav za tým nepoznám.

Iný príklad synchronizácie a predvedenie stavu “vlny” 😛 je tu:

A teraz späť k tomu, že každý uhol pohľadu (“stanovisko”) má svoju vlastnú vibráciu. Ak toto platí, tak sa náš uhol pohľadu zlaďuje vibračne s určitými vibračne podobnými zažiteľnými potenciálnymi možnosťami v matrixi a tieto sa prepnú zo stavu “potenciál” do stavu “realita” – zhmotnia sa. Ich frekvencia odrazu tak silno klesne, že sa nám doslova “zhmotnia pred očami” a začíname ich vnímať ako realitu.

A tu na to nadväzuje tretí hermetický princíp, princíp rovnakosti: ako hore, tak aj dole. Ako vovnútri, tak aj vonku. Ako v očakávaní, tak aj v hmote. 🙂 Ak zmeníme svoju vnútornú vibráciu, prejaví sa to na tom, čo navonok zažívame ako realitu. Realita sa synchronizuje s nami.

Stručné zhrnutie:

  • V našom príbehu zažívame to, s čím sme v rezonancii.
  • Svet je vibrácia s rôznymi frekvenciami.
  • Hmota nám prichodí pevná, pretože vibruje veľmi pomaly.
  • V našej realite zažívame to, s čím vibračne rezonujeme alebo harmonizujeme.
  • Ako vnútri, tak aj vonku; ako vonku, tak aj vnútri.
  • Keď v sebe držíme vibračnú frekvenciu istého zážitku, musí sa prejaviť aj navonok. Na to, aby sa vonkajšia vibračná frekvencia zosynchronizovala s vnútornou vibračnou frekvenciou, však potrebujeme istý čas.
Reklamy

One thought on “Najprv sa musíme usmiať my: o zhmotňovaní

  1. ano je to tak, ale treba dodat ze tu na zemi nemaju ludia plnu schopnost si uplne vsetko tvorit, to mozu az potom ako si plne aktivuju svetelne telo a vynuluju karmu, ale to nevadi nie je sa kam ponahlat, dovtedy budu zazivat to co si naplanovali a kvoli tomu tu su, prezit si to co chceli a co chceli len oni sami a nikto iny, kazdy si sam napisal svoj scenar dopredu, aby sa spektrum jeho zazitkov obohatilo co najviac od minusu do plusu, podla zrelosti duse tym vacsie spektrum a bude to robit dovtedy kym nenadobudne presvedcenie, ze uz nie je co a potom sa postupi dalej.

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.