„Ak by vasou jedinou modlitbou v zivote malo byt ‚dakujem‘, aj to je postacujuce.“– Eckhart
Dnes rano po zobudeni a pravidelnej infuzke som sa spokojne uvelebila a zrazu ma premohol taky silny pocit vdacnosti, ktory ma rozplakal. Nebol vyvolany nicim specialnym, ale zaroven bol velmi magicky. Uplne ma prevalcoval, a zaroven ma nabil energiou.
Je take mnozstvo veci a skutocnosti, za ktore mozem byt vdacna. A ja sa namiesto toho mracim, starostim a tuzim po tom, aby bolo vsetko este lepsie. Ani tie tri povestne veci, za ktore by sme denne mali dakovat som nevedela vybrat z toho kvanta, ktore mi zacalo napadat. Za co teda dakujem specialne a celym srdcom?
Dakujem za to, ze bolesti su len obcas, a aj ked pridu, viem, ze odzneju.
Dakujem za to, ze je mala v poriadku a dava mi to vediet dobre mierenymi kopancami 🙂
Dakujem za to, ze ked vychadza slnko, obloha je krasne pastelova.
Dakujem za to, ze su ludia, ktorym na mne zalezi a cele tie mesiace mi dodavaju silu.
Dakujem za to, ze za mnou partner chodi uz stvrty mesiac kazdy den a este ma pri mojich vykyvoch nalad neuskrtil 🙂
Dakujem za to, ze su moji blizki zdravi.
Dakujem za to, ze sa na mna doktor rano vzdy usmieva a tesi sa so mnou ked pocuvame ozvy srdiecka.
Dakujem za to, ze som to mohla prezit a nezblaznila som sa.
Dakujem za to, ze mi Gabriel Helinmi ustami povedal, ze to vyjde a ze mi pomaha. Verim mu.
Dakujem za to, ze mám pocit vdacnosti, pretoze v zivote predtym uz som ju nevedela precitit. Napriek obrovskej hojnosti, ktoru som dostavala. Tak len na to nezabudnut..
Ps: Heli, Gabriel je u mna zena, v medenej farbe
Pridaj komentár