Zasa niečo od ruizovcov:

“Najvyššie poslanie, aké máš, je urobiť sám seba šťastným a podeliť sa so svetom o svoju lásku, svoju radosť a svoje šťastie.” — don Miguel Ruiz

(The biggest mission you have is to make yourself happy, and to share your love, your joy, and your happiness.)

A to mi pripomína jeden lístok, ktorý mi svieti na stole z čias, kedy som sa programovala na zhmotňovanie (tak rok 2009). Stojí na ňom:

Som ochotná urobiť všetko, čo bude treba, aby som sa stala lepšou a mala lepšie – každý deň a každým spôsobom.

Keď sme pred časom diskutovali o tom, že vlastne sme v svojej nedokonalosti už aj tak dokonalí, mala som trochu problém s tým “aby som sa stala lepšou” – pretože načo sa porovnávať s nejakým ideálom? Ale potom mi došlo, čo mi kedysi hovoril azda Yovmiel: viem dosiahnuť všetko, čo si viem predstaviť ako koncový stav i cestu k nemu. Ak to vezmem takto, tak vlastne to, čo si viem predstaviť, je môj nerealizovaný potenciál – pretože tým, že si ho viem predstaviť, viem ho aj realizovať.

A o tom to predsa je, nie? 🙂 Stať sa najdokonalejšou možnou verziou seba samého. Nie kópiou Ferka Mrkvičku, ale sebou samým v svojich 100%. Vtedy budem v kľude sama so sebou, budem na seba hrdá (nie pyšná) a budem sa preto mať aj rada. Budem šťastná, spokojná a budem sa tešiť zo života.

A pretože si to takto pekne viem predstaviť ako cieľ i ako cestu, tak to mám v sebe a stačí rozhýbať svoj machom obrastený zadok a dosiahnuť to. Aby na konci bolo nie “budem”, ale “som”. 🙂