Meditácia na prechod do mimofyzickej reality

Na Pini som pred týždňom nahrala riadenú meditáciu Zrkadlo – prechod do mimofyzickej reality (ale podľa spätných väzieb používateľov sa dá veľmi dobre použiť aj na zaspávanie 😉 ). Meditácia je určená na počúvanie pred zaspatím, neslobodno to počúvať ju v aute pri šoférovaní alebo pri práci s cirkulárkou a podobnými nástrojmi (dokonca ani pri vysoko precíznej bezpečnej práci, lebo začnete robiť chyby).

Má asi 45 minút. Najprv ide pol hodina dokonalého uvoľňovania, potom ide samostatná práca a na záver ide príkaz zaspať a zobudiť sa osviežený.

Čo sa týka samostatnej práce, schádzate po schodoch nadol do nejakého priestoru, v ktorom si nájdete zrkadlo a cez to zrkadlo môžete ísť do šamanskej reality. Malo by to pomôcť tým, čo majú problém vyliezť z tela. Robila som silne s úmyslom a toningom, takže by to malo posilniť 1. relaxáciu (a tým aj úspešné zaspatie) a 2. prechod do mimofyzickej reality. Zo skúseností na Pini: ak sa vám nepodarí cesta samotná, majte pri posteli zápisník – niekomu sa cesta až potom “snívala”. 🙂

Nahrávka je prístupná na stiahnutie tu, bude tam do 13.5. a zostáva ešte nejakých 17 nevyužitých možností na stiahnutie, takže ak máte potrebu, stiahnite si ju, ak potrebu nemáte, nechajte radšej pre iných… A až ju použijete (alebo budete používať), napíšte mi sem svoje skúsenosti, ak chcete. Ďakujem. 🙂

Reklamy

169 thoughts on “Meditácia na prechod do mimofyzickej reality

  1. Vyskusal som uz naozaj velmi vela roznych meditatcnych technik, s roznymi vysledkami. Vcera som skusil Tvoju a snimam klobuk. Tvoje skusenosti s verbalnym vedenim meditujuceho, spojene s fantasticky zvolenou hudbou ma poslali tak daleko, ako sa mi podarilo len parkrat v mojom zivote. Si naozaj odbornik a dakujem Ti za tento “vylet”.

    Like

      • 🙂 nuž, ale vidiš čo sa z toho vyvinulo. A bola by si taka dobra a posla aj mne ?
        P.S.: Hádam sa neaky slogan este najde 😉

        Like

      • Heli pri navstevnosti, aku ma tento web je aj tento smilik “res publica”. Toto je jedna blogerska iluzia, ze blog je sukromny. Vsetko co zverejnis, blogy, facebookove profily, vsetko je “res publica”. Toto uz davno nie je sukromny blog, kde ti chodi tak 5 ludi denne. Viem, ze si asi chcela nieco komornejsie, ale evidentne sa ti podarilo oslovit hodne ludi. Vaz si to. V podstate si tu vytvorila taku mensiu komunitu ludi. Co sa tyka uloz.to, rappidshare,…. Ak nechces ich spristupnit kazdemu, tak sa da subor ulozit do formatu RAR s heslom. Na uloz.to sa da ulozit aj subor a nasledne u nich zaheslovat, mam taky pocit.

        Like

  2. Dobrý deň,žiaľ neviem ako sa dostať k tejto meditácii,veľmi ma zaujíma,ale moje schopnosti na stiahnutie meditácie sú nedostačujúce.Prosím,keby mi to bolo možné nejako mailom dopraviť,budem vám veľmi vďačná.Samozrejme že vám uhradím finančné náklady,ktoré s tým budete mať.Z celého srdca ďakujem.S láskou Zdenka-Danjavad.

    Like

      • Myslím, že ťa zabije 😀 Keby to chcela dať, tak to tam dá ona sama. Je to jej dielo…

        Like

      • Asimiel,

        bola by som rada, keby moje rozhodnutia zostali mojimi rozhodnutiami a nekorigoval ich každý podľa svojho uváženia, pretože by ste mi mohli dôverovať natoľko, že viem, čo robím… Tiež nezverejňujem každý svoj duševný pochod. OK, dala si to tam, takže ja už nikomu nič neposielam. Ale nabudúce by som poprosila, aby ste moje rozhodnutia rešpektovali, pretože je tu aj tá alternatíva, že ak nie, tak sem jednoducho prestanem dávať veci ako tú meditáciu.

        V prípade pochybností o mojom rozhodnutí sa ma tiež môžete vopred spýtať, než ho začnete korigovať. (A tým moja “výchova más” končí. Pre dnešok.)

        Like

      • Pozri nerozumiem, co ti na tom Vadi az do takejto mieri. Sama ti dakujem za meditaciu, a sama si ju ponukla sem na tento web. Ja som ti ju nezobrala a nezavesila niekde na facebook,… Tvoj pristup mi pride velmi direktivny a nefer voci ludom, ktory by sa pripadne tiez chceli prispiet svojou troskou. Videla som na zaklade prispevkou, ze asi nestihas odpovedat ludom, ktory sem pisu, koli macicke. Nehnevaj sa, ja neznesiem, ked sa ma niekto snazi vychovavat. Nehnevaj sa heli, ale nie si nicia matka aby si si toto mohla k hocikomu dovolit. Respektujem tvoj nazor a budem sa snazit neporusovat tvoje rozhodnutia. Je pravda ze je to tvoj blog. Uprimne myslela som, ze tento blok ma za ciel kumulovat ludi a vytvorit komunitu, ale evidentne je to len o tom co a ako chce Helar.

        Like

      • asimiel, trocha pokory by nezaškodilo. Tu nejde o verejný či neverejný blog. Ak je meditácia Helinym produktom, tak elementárna slušnosť káže opýtať sa, či s tým súhlasí. Okrem tohoto blogu nedala nikomu práva šíriť túto VLASTNÚ nahrávku.

        Like

      • Jerah ja som ju nedavala nikde inde len na tento blog. Niekde inde. Mozno som reagovala prehnane, ale tak ako Helar asi nema rada, ak nie je po jej. Ja nemam rada ked sa ma niekto snazi pouzovat. Nahravka nie na uloz.to pristupna vo vyhladavani, clovek sa dostane na nu len cez linku. Mna mrzi len to, ze fakt som chcela pomoct.

        Like

      • asimiel, dobrá rada v duchu celého tohoto blogu pre budúcnosť. Skôr, kým sa pustíš niekomu pomáhať, opýtaj sa ho, či o to stojí. Platí to v každej situácii. O tom je väčšina týchto príspevkov a meditácií.

        Like

      • Prepac, Helar ak som sa ta svojou nahnevanou odpovedou dotkla. Vazim si, ze robis toto forum. Ale ja som clovek, ktory neznesie autoritu. Prepac. Nabuduce ak budem mat nejake pripomienky napisem mail. Dufam, ze macicka sa ma uz lepie.

        Like

      • Asimiel,

        🙂 predpokladám, že toto bola lekcia. Neviem, z čoho pre mňa (ale niečo tam už len bude), ale šípim, z čoho pre teba: 1. nerob predpoklady a 2. neber osobne. 🙂 Ja som predsa neútočila na tvoj úmysel. Ja viem, že si to myslela dobre. Len sa bolo treba dopredu spýtať, či to, čo myslíš ty, je v línii s tým, čo myslím ja (to by bolo to “nerob predpoklady”). A “neber osobne”… Máš dosť prudkú emotívnu reakciu na situáciu, ktorá si nijakú emocionálnu reakciu nevyžaduje, pretože je to pokus – omyl – korekcia, takže niekde tam máš citlivé miesto. Z toho, ako si reagovala (ale z ničoho iného, takže môžem byť celkom mimo) by som usudzovala, že sa necítiš veľmi rovnocenná… čo je nezmysel. Všetci sme si rovnocenní. Každý z nás má svoju úlohu a svoju cestu – a inú ako tie ostatné. Nikto ti nemôže nič hovoriť. Ale ak ty máš právo konať podľa svojho uváženia, ja mám rovnako právo povedať, že mi to nesedí – bez toho, aby sa šlo hneď na osobnú rovinu. Takže usudzujem, že si zo mňa istým spôsobom robíš ikonu a precitlivelo reaguješ, keď ikona pindá 😉 . Uvedomuješ si, aká blbosť to je? NIE SOM IKONA. Dokonca NIE SOM ani nejako extra “dobrý človek”. Ba ani neviem, či platí to “človek”. 🙂 Je to jedno… Všetko je jedno. Aj to, že sme mali túto výmenu názorov. Tento dlhý komentár slúži na to, že som ti chcela ukázať istý uhol pohľadu, ktorý by si možno nezaujala sama.

        A teraz ešte raz a veľmi presne: vlastne si vedela, že čo nechcem, a napriek tomu si to urobila (https://eprakone.wordpress.com/2012/05/06/meditacia-na-prechod-do-mimofyzickej-reality/#comment-49067). Nepotrebujem poznať odpoveď, že prečo; ty ju však rozhodne pre seba potrebuješ nájsť. 🙂 Proste štart do stalkovania. Preto táto “lekcia”. (A ja idem hľadať z toho nejaké ponaučenie pre seba.)

        Like

    • Pozri mne je jasne ze je to blbost. Ja emotivne reagujem, ked sa ma niekto snazi usmernit. Asi si stale zijem vo svojom vnutornom svete, v ktorom neevidujem druhych. Inak som z tej tvojej poznamky nepochopila, ze by ti to malo vadit. Ja mam jednoducho svoje vnutorne nutkania veci organizovat po svojom. Toto “iskrenie” nastava, ked sa stretnu dve dominantne osobnosti a nepochopia sa. Budeme to brat ako omyl. Je pravda, ze sa musim naucit nestarat sa do druhych. A pomahat len ked chcu. Pripadne sa ich spytat ci chcu pomoct. Ale to je moja lekcia.

      Like

      • Mám pocit, že ešte stále vnímam isté vnútorné napätie… 🙂 OK, tentokrát beriem a neriešim, ale ak to budeš v budúcnosti chcieť vyčistiť a rozdiskutovať, som tu. 🙂

        Like

  3. ahoj Helka, poprosím ťa o tvoju meditku… aj ja nejaké “vyrábam” pre našu skupinku meditácio-chtivých… dobre by mi padlo počuť niečo od inej, dôveryhodnej bytosti .. Ďakujem Ti 🙂

    Like

  4. Tak som si dnes našla kľudné miestečko prvýkrát vypočuť meditáciu. Síce dosť hlučne prala práčka a hlasno kvikotal papagáj, i tak hneď po prvej minútke som bola v pohodke, nič ma nerušilo a krásne som sa uvoľňovala. A v tretej minúte pri 3x opakovaných slovách “uvoľňuje” som už bola úplne v pohodke, svet gombička. Zvyčajne mávam problém s imagináciami, zvyknem si ich vedome nahadzovať aké chcem, teraz prvýkrát mi pekne naskakovali samé. Prekvapilo ma striedanie uvoľnovanie – imaginácia – uvoľňovanie, ďalej neviem, lebo som zaspala, zobudila som sa pred zrkadlom, automaticky som opäť bez problémov naskočila do imaginácie, tam som si postála pred zrkadlom, potom prekročila a poskackala na svojej kvetinkovej lúke, kde so mnou bol môj silový vlk. A sedem minút pred koncom som sa zrazu prebrala čerstvá ako rybička a že sa ráno zobudím čerstvá počúvam už pri písaní tohto komentára. Takže sumár po prvom počutí: výborný výber hudby, výborné vedenie, dobré tempo, čo sa týka intenzity primeraný hlas, žiadne rušivé momenty, po vypočutí prílev energie, ľahké uvoľňovanie, ľahké imaginácie, super, páčilo sa mi. Dám vedieť ďalšie skúsenosti.

    Like

  5. Helar, Sun, aj ked vravis, ze nevies prijmat komplimenty, ja mam potrebu ich vyjadrovat. Chces ci nechces, pre mna si ikona v tom najlepsom slovazmysle uz len tym, ze dokazes takto zdielat svoje poznatky. Ze si na to vies najst cas, energiu, dokazes spravovat plnohodnotny web, neodradi Ta to, co by ineho davno odradilo… Neboj sa, nie, nic nepotrebujem 🙂 snad len aby si pokracovala co najdlhsie, pokial Ty budes citit, ze to co robis ma pre Teba zmysel a pridanou hodnotou je, ze to pomaha nam ostatnym. Mala som len potrebu podporit Ta. Nech sa Ti dari 🙂

    Like

    • Ja fakt neviem prijímať komplimenty 😉 : Je mi jedno, ako čo ma vidíš – potiaľ, pokiaľ sa nepokúsiš mi túto svoju predstavu vnútiť. A to ani keby som ti pomáhala všetkými desiatimi, pretože to by pomáhal len môj egúšik-papuľka neúnavná. 🙂

      Ale za povzbudenie ďakujem. 🙂 Som rada, pokiaľ viem byť užitočná aj pre iných, keď už to “pomáhanie iným” veľmi v génoch nemám. 🙂 (A okrem toho mi padne dobre písať o sebe. Váš egúšik. 😛 )

      Like

    • Dakujem za mail :). Hned som to aj vyskusala a zakazdym som si to po 10 minutach pustila znovu,lebo som zaspala 🙂 Mozem povedat,ze hlas je ukludnujuci a hudba resp. zvuky su prijemne. Dnes to skusim znovu, snad sa dostanem dalej a nezaspim hned.

      Like

      • Decká,

        keď vám niečo napíšem do mailu, tak to prosím ČÍTAJTE… Počas tejto “meditky” sa dá aj zaspať a nič sa nedeje. Treba to počúvať pravidelne nejaký týždeň-dva a trebárs to aj prechrápať a odrazu vás to v snoch začne brať na určité miesto.

        Ak nezaspíte, máte efekt okamžitý. Zaspanie nie je na závadu, pretože ide vlastne o hypnózu, nie o meditáciu. (Celkom bez podprahových správ.)

        Like

      • Môžem potvrdiť 🙂 Mne dnes v noci dokonca niekto chodil po izbe a hádzal po mne (teraz si nespomeniem, ako sa tomu nadáva, ale ešte v noci som to presne vedela) tie postavičky a objekty z poskladaného papiera, čo robia Japonci… ako sa to… origami!!! Červenej farby 😀

        Like

      • 😀 ano ja viem,ze sa pri tej meditacii moze spat. Ale ja som ju chcela pocut vedome,aby som vedela o com to ma byt 🙂 preto som si to pustala stale znovu, aby som to zistila,lebo ma to velmi zaujimalo, ale vzdy ma bral spanok. Nakoniec som pri tretom pokuse aj tak zaspala. Takze dneska si to skusim vypocut este pred spanim, alebo vtedy,ked nebudem unavena, pretoze som zvedava na ten obsah 🙂

        Like

  6. Mail som si našla včera večer ešte raz veľká vďaka za zdielanie. A tak som to šla vyskúšať, bola už polnoc.
    No ja som sa za zrkadlo prejsť neodvážila, dáky zvláštny vnútorný pocit. Pri tom uvoľňovaní som mala pocit, ako keby nemám telo, to bolo vážne zaujímavé, niečo také sa mi do takejto podoby nepodarilo priviesť pri ani jednej meditácii. Cítila som svoje prsty, ruky ale ako keby nad telom, prosto len energiu, trošku som sa toho zľakla. Zo začiatku som mala pocit, že takéto hlasové vedenie na mňa nebude platiť, opak bol pravdou (v tomto bode veľká poklona aj odo mňa) a nemusela som sa ani obzvlášť sústrediť, proste len počúvať. Občas mi behali myšlienky po rozume na čo niečo také robím, čo ak vyjdem z tela (keď som cítila, ako je moja energia, či čo to bolo nad rukami) a podobné hlúposti o ktoré sa asi postaral môj “verný” kamarát rozum 🙂 Vždy som sa ich snažila posunúť nabok a ku podivu to šlo celkom ľahko. Pri pohľade do zrkadla som už bola v akomsi polospánku, ale ukázali sa mi moji duchovný sprievodcovia, jeden po druhom sa mi predstavovali, ale zabudla som mená, pamätám si len ako vyzerali (aj to nie všetkých). Stáli okolo mňa v tom zrkadle. Nuž tak teším sa na ďalší výlet, hoci to možno potrvá troška dlhšie než prejdem za zrkadlo. Mám akýsi vnútorný strach, aj schodisko bolo tmavé, ako keby idem niekam do temnoty. Ale to bude spôsobené aj zlými a strach naháňajúcimi skúsenosťami s iným svetom s ktorými som sa asi ešte stále vnútorne nevysporiadala. Potom som zaspala, čo bolo na konci nahrávky netuším, ale spala som ako drevo. Ranné vstávanie nebolo až také ružové, svalovica ako hrom, ako keby som ubehla maratón, ale toto nemá na svedomí nahrávka, ale skôr únava z dňa pred tým, hoci som maratón nebežala :D.

    Toľko moje prvé dojmy po prvom vypočutí. Teším sa na ďalšie “výlety”, kedy sa pozriem aj za zrkadlo 🙂 Ďakujem

    Like

    • To spodné schodisko bude asi u mnohých tmavé (u mňa je navyše aj úzke, kamenné/tvrdé a studené s nízkym stropom). Je to tým, že 1. som neudala nijakú jeho vlastnosť a tak si mozog dosadí archetyp a 2. ten archetyp bude podvedomie a to je väčšinou náš “veľký temný brat”, neznáma, ktorej sa trochu bojíme (“nagual” pre toltékov, “zvyšok z nás” pre tých, čo ma čítali v poslednom čase 😛 ). A ako som napísala túto múdrosť, uvedomila som si, že to moje schodisko vyzerá hodne ako tunel, a spomenula som si na tento článok: https://eprakone.wordpress.com/2011/05/11/o-ceste-cez-tunel/ Možno to nijako nesúvisí, ale dávam to sem. Čo ak predsa? 🙂

      Eva, tebe odporúčam trochu sa porýpať v svojom vnútre, hlavne pri tých veciach, o ktorých vieš, že ich na sebe trochu neakceptuješ. Pokús sa vidieť ich prínos (aspoň v niektorých situáciách). To by ti mohlo ubrať zo strachu z prechodu zrkadlom, pretože si žiadnych svojich osobných “démonov” neponesieš so sebou na druhú stranu. Alebo si od zrkadla nabudúce vypýtaj ochranný kryštál (bude len mimohmotný), s ktorým môžeš na druhú stranu bezpečne.

      Like

      • Prepacte,ze to pisem sem do Vasej komunikacie, ale pri tejto prilezitosti by som sa chcela spytat na nieco. Uz roky mam problem so strachom z duchov. Nebojim sa meditovat, trosku mam probelm s vystupovanim z tela (asi strach ze sa uz nebudem vediet vratit? i ked viem,ze to je hlupost) no kazdopadne bojim sa stretnutia s duchmi resp. s nejakymi mozno “temnymi” entitami. Mam to asi od mala, kedy sme trochu aj experimentovali v taboroch s vyvolavanim, a potom som mala takze zazitky,ze ma nieco tahalo z postele za nohy, strhavalo mi paplon z tela, alebo paplon mi ovinalo okolo tela tak,ze som skoro nemohla ani dychat. Neviem ci to boli duchovia alebo nieco ine, skor mam pocit,ze som si zmotnila vlastny strach. Neviem sa vsak tohto strachu z duchov prip. z nejakych cucdzich temnych bytosti zbavit 😦 a na druhej strane ma “ten iny/ine” svet/svety alebo reality fascinuju a chcela by som ich zazivat, lenze viem,ze pre ten strach sa mi to nepodari. Viem,ze kym mam strach tak sa budem drzat zubami nechtami tejto reality a nedostanem sa vedome nikam inam. Tento strach mam najma v noci, ked som sama. Ked som neni doma sama alebo este nie je tma,tak sa az tak velmi nebojim.

        Like

  7. Pistalecka, mňa chytali, ťahali za nohy a “driapali” z tela tiež a bál som sa ako fras 🙂
    Naštartovalo ma to ale, aby som sa o to začal zaujímať a zisťovať si, ako sa chrániť a ako cestovať bezpečne a postupne, ako som robil krok za krokom sa strach začal vytrácať. Nie že by už žiaden nebol, alebo že by som sa videl ako expert na mimo fyzickú realitu a astrálne cestovanie a pod., ale nejako som prijal fakt, že aj toto je svet v ktorom žijem. Patrí ku mne ako keď idem do práce, alebo na nákup, alebo sa zabávať a popri tom som samozrejme požiadal o ochranu otca a svojich ochrancov/sprievodcov.
    Keď mám strach, pomyslím si/predstavím si, že sa vraciam späť do tela a hneď som späť. Je to skôr taký reflex a nepotrebujem nad tým nejako rozmýšľať.
    Ak mám menší strach, tak poprosím o pomoc, alebo to čo mi spôsobuje strach posielam tam kam to patrí, resp. keď nemám kľudnú hlavu, tak to posielam do svetla a ak mám kľudnú hlavu a strach je iba maličký, tak sa môžem trebárs opýtať, či môžem nejako pomôcť, alebo prečo sa to správa, tak ako sa správa, či mi “to” chce niečo povedať, alebo ma na niečo upozorniť.
    Je to dosť obšírna téma a tiež sa tu a aj na iných ezoblogoch a v ezoknihách o tom dosť veľa popísalo. Mne v tomto pomohla veľmi kniha Strovoloský mág a jej pokračovania 🙂
    Fakt je, že v poslednej dobe sa “mimo telo” v zmysle lietania, alebo AC nedostávam a skôr “snívam” veci, alebo spoznávam svoje ja prostredníctvom meditácií ako je táto 🙂
    Chce to trpezlivosť aj so svojím vlastný strachom a ťah na bránu v zmysle pracovať s ním a chcieť ho pochopiť a vyriešiť jeho zdroje. Mňa veľmi posunulo poznanie, že “duchovia” SÚ. Do vtedy som voláko mal v sebe zafixovanú “dohodu”, že duchovia sú ZLÝ a že celá mimo fyzická realita a rozmýšľanie o nej nie sú “čisté”, že toto “slušný” človek nerobí, ale niečo v mojom vnútri ma nežne povzbudzovalo (ako malé dieťa jeho rodič) vpred…len kráčaj a ničoho sa neboj, si v bezpečí…zvláštne, až teraz som to celé precítil. Ako keby ma chránila celá “rodina”.
    Ďakujem 🙂

    Like

    • Dakujem Ti Iskra za Tvoju reakciu, velmi mi pomaha, ked mi niekto napise svoje skusenosti, zvlast ak ma take,ktore su podobne mne 🙂 Urcite si ma povzbudil. Idem na sebe dalej makat a prekonavat tento strach. 🙂

      Like

  8. Ďakujem Helar, trochu sa v sebe porýpem. Keď ono to v tom zrkadle bolo nejako tak, že tí sprievodovia ma volali nech doň vojdem, ale vnútorný hlas našepkával nech to nerobím…istotne ma niečo obmedzuje, čo si nepripúšťam, respektíve sa tvárim, že som OK. Musím nad tým popremýšlať, možno ich sa popýtať, čo s tým robiť, bo momentálne neviem o akú konkrétnu vec ide (teda až na strach z iného sveta v ktorý síce verím, ale myslím, že tam bude ešte niečo iné, skôr dáka pretvárka z mojej strany, ktorú ukazujem do sveta a potom sa s inou realitou neviem stotožniť a prejsť na druhú stranu).
    Pistalecka vďaka, že si reagovala, bo presne toto isté mám aj ja a istotne aj z toho pramení môj strach vojsť. Takže si Strovalovského mága zaobstarám.

    A to schodisko som mala presne rovnaké, úzke, kamenné, tmavé, miestami mokré u mňa ešte všade okolo tma a prázdno. Ale zo začiatku som si ho predstavovala široké drevené, zlatisté a teplé, ale ako si povedala o odpočívadle zrazu sa zmenilo na takéto kamenné.

    Like

    • Mne sa tak zda,ze ja tusim aj toho Strovolovskeho maga niekde doma mam, ale asi som este nebola pripravena na to ho aj citat 🙂 Zrejme nastal spravny cas 😀

      Like

  9. Nedalo mi to a tak som si povedal, že dnes si dám opäť “schody” 😀
    OK, nástup veľmi rýchly. Uvoľnenie sa dostavilo takmer okamžite a postupne, ako keby som vypínal 1 hmotný systém tela za druhým. V sieti som si doslova hovel. Môj ostrov ale tento krát susedil na husto s inými ostrovmi. Všetky sa zdali priateľské, ale jasne patrili iným “cestovateľom”.
    Tento krát som mal jasnú tému – videnie energie, aury, atď.
    Toto sa mi zatiaľ veľmi nedarí, resp. to vidím iba tak matne – šedo a veľmi sa mi to ešte nezdá ako “videnie”. Chýba mi ostrý obraz a farby – milujem farby 😀
    Ako si tak ležím s otvorenou “pusou” v sieti, tak som zrazu v šórtkach, tričku a na boso na schodoch. Tento krát sú naozaj široké. Sú ako keby z mramoru ale nestudia a zábradlie je zo zlata. Na odpočívadle prechádzam na opačnú stranu a pomaly schádzam až úplne dole. Okolie schodov je ako keby v opare, alebo šedých oblakoch. Keď zostúpim až dole, zrazu som na mojej lúke. Je krásne zelená dookola sú lesy. Je to tak trochu z kopčeka a ku mne pribieha moje vnútorné dieťa č.1. Blondatý chlapec, oblečený v bielej súkennej halene a ľanových nohaviciach, alebo čo to je za materiál. Proste také oblečenie, čo nosili naši predkovia ešte za Jánošíka 🙂 Beží bosí a má tak cca. 7 rokov. Smeje sa a teší sa, že som prišiel. Skáče mi do náručia a veselo rozhadzuje rukami. Za ním uteká moje vnútorné dieťa č. 2. Asi tak 5 ročné dievčatko v krásnych bielych šatočkách a tiež je bosá. Na hlave má nádherný zelený veniec. Jej vlasy sú také gaštanové ako z reklamy na nejaký šampón. Je ako malá víla a tiež sa smeje od ucha k uchu a skáče mi do náručia. Som ovešaný ako vianočný stromček 😆 Obaja mi ukážu, ktorým smerom je zrkadlo a ideme tam spolu. Zrkadlo je veľké a tenké. Úplne hladké a štruktúrou pevné. Bez problémov však prechádzam na druhú stranu. Mám pocit, že je so mnou už niektorý z mojich sprievodcov. Moje vnútorné deti, ale jasným gestom naznačujú, že so mnou ísť nemôžu. Tak ich pokladám dole na zem a už aj utekajú hore lúkou a len tak tak že mi ešte stihnú zamávať na rozlúčku 🙂
    Pribieha 1. sprievodca – veverička a sadá mi na rameno. Jasne ma povzbudzuje, aby som prešiel cez zrkadlo. Tento krát sa nebojím. Strach je proste preč a zostala istota, že môžem, že mám.
    Na druhej strane opäť “šedý opar”. Nič nieje jasné, ale jednoznačne opakujem svoj zámer. Mám pocit, že je so mnou už aj medveď, ale nevidím ho. Zrazu začínam mať pocit pohybu. Ako keby sme putovali “krajinou” a cez opar sem-tam začína presvitať krajina. Kopce a lúky. Zvieratá a pohoria. Ja som ako keby nad tým všetkým, ale ten pohyb je ako keby opačný. Ja som statický a tá krajina sa hýbe…až teraz si vlastne uvedomujem, ako som to vnímal. Opäť stojíme, opäť len šedý opar. Volám na svojich sprievodcov, nech mi ukážu kadiaľ ďalej, že nerozumiem. Odniekiaľ prišla myšlienka – čisti. No a tak som už aj v ruke mal handru a začal som tú “hmlu” s tou handrou stierať a leštiť. Zdalo sa mi, že to ide dosť pomaly, ale napriek tomu na miestach, kde som hmlu zotrel, sa začala objavovať zlatistá guľa, resp. jej okraj a ja som bol ako keby v nej. Zrazu šup a už aj som mal v ruke vysávač a hmlu som celú povysával 😀 Jupí! Bol to cestovný prostriedok, alebo brána, alebo neviem čo, ale ako som to vyčistil, objavil som sa zrazu na vrchole hory a sedel a čumel do údolia. Kraj ako na dlani. Nebo modré a jasné. Viditeľnosť asi nekonečná. Vedľa mňa som si všimol sedieť jastraba a za ním boli všetci moji “chlpáči”. Medveď, vlk, slon a jeleň a aj korytnačka a kôň, čo sa beťár prezlieka za draka 😆 a veverička sedela ďalej na mojom pleci. Tak som sa opäť zadíval do údolia a rozmýšľal, kde je v tomto odpoveď na jasné videnie energie 😀 Zrazu sedel po mojom pravom boku môj indiánsky kamoš šaman. Je to starší pánko v kožených nohaviciach a do pol pása na ostro. Dlhé čierno-šedivé vlasy a taký ten mierumilovný, ale veľmi múdry výraz tváre. Objal ma 1 rukou okolo ramien a čumeli sme v tichu už dvaja. “Potmehútsky” sa pri tom usmieval. Opäť mi hlavou prebehla “netrpezlivá” myšlienka môjho zámeru. Smeroval som ju jasne šamanovi. Otočil sa smerom ku mne a s pochopením pre moju netrpezlivosť mi do vlasov zastrčil 2 orlie perá. Zamrazilo ma. Niečo to gesto spravilo. Do toho kikiríka kohút…už zase uprostred toho najlepšieho, ale zotrvávam v uvoľnení a ešte chvíľu spolu sedíme a dívame sa na krásu na okolo a pod nami. Všetko bez jediného slova. Znovu ten kohút…keď ho chytím, resp. najprv ho bude treba nájsť, tak určite schytá 😆
    Mávam šamanovi a bežím k mojim sprievodcom. Kôň ku mne pribehne a naskakujem na neho. Hela ma volá na späť a tak všetci bežíme čo to dá. Korytnačku mám pod pazuchou, ale potom si uvedomujem, že ona je na tom “trošku” lepšie ako si myslím a keď mi súhlasne prikývne, púšťam ju z rúk a ona si letí ako ufo vedľa mňa. Teraz, keď tak na to pozerám letíme všetci ako Goofiho tlupa 😀
    Odprevadia ma až k zrkadlu. Prebieham cez neho a po lúke, kde sa ešte stále bláznia moje vnútorné deti a po schodoch hore a HMOTA 🙂

    Like

  10. Tak pridávam aj ja svoju skúsenosť s meditkou. Mám ju v mobile už dlho stiahnutú, no počúvala som ju asi len 2x. Večer pred spaním som si ju ale pustila, samozrejme som zaspala. Mám ale pocit, že ani nehrala celá a sama sa dáko zázračne vypla. No ale snívalo sa mi, že pozerám dáky strašidelný film v telke a to v realite telku vôbec nepozerám. Bola som v takom pololahu a zrazu ma začalo niečo vytláčať hore a začala som sa vznášať vo vzduchu. Už sa mi raz taký sen sníval, no toto bolo iné. Viem, že som potom povedala niečo v zmysle prestaň Gabriel, alebo daj ma dolu Gabriel a začala som klesať a zobudila som sa. Keď som znova zavrela oči, stále som mala pocit, že sa začínam zase vznášať. Ani neviem, prečo som povedala práve Gabriel, keďže sa spolu už moc nerozprávame odkedy odmietol so mnou hovoriť cez kyvadlo. To je všetko =)

    Like

  11. Ahojte, jeden moj osobny koment k Helinej skvelej meditacii, ku ktorej sa rada vraciam – tie schody. Tešila som sa, ked ich zhopkám dole k zrkadlu, lebo som nemavala dobrý pocit z ich tvaru. Nie je definované kde a ako končia a mňa ten ich neznámy koniec v tme alebo šere znepokojoval. Naposledy si to podvedomie vyriešilo po svojom a schody sa stali schodiskom do slnkom zaliatych zahrad vo Versailles. Nádhera 🙂 tajomno ostalo, lebo tie záhrady sú rozlahle a skrývajú mnohé neznáme, ale strach či znepokojenie prešlo. A Jarah dala na FB jedno foto pláže, ktore sa dobre hodí do meditky, vďaka. Ja asi lepšie pracujem s pamatovymi obrazmi ako imagináciou 🙂 A ten strach prejdenia cez zrkadlo – občas príde a včera ho za mňa vyriešilo silove zviera orol. Zobral ma lietať do oblakov, strach pominul. Ostala len voľnosť a sloboda 🙂

    Like

  12. Pekný podvečer prajem. Viem, že už ubehol nejaký ten mesiac, ale dostal som sa k tomuto článku až teraz a preto by som rád poprosil o možnosť vypočuť si túto nahrávku, ak by to teda bolo možné. Vopred ďakujem.

    Like

  13. Včera som si po čase dala znova meditku 🙂 Prišla som na siedmy schod a odrazu som sa prebrala na to, že mi hrá Muse 😀 Dnes si to zopakujem. Dokonca som zistila, že v nej počujem tikať hodiny.

    Like

      • Mne sa to tam páči 😀 Už mám lepšie slúchadlá, takže vnímam všetko. Tak dobre som sa cítila, akoby som sa vrátila domov 🙂

        Like

    • Vraciam sa k meditke. Predvčerom som mala počas nej úžasný zážitok. Keď postupuješ jednotlivými časťami tela, presne tam som cítila také… zimomriavky, alebo skôr, keď sa zježia chlpy v blízkosti zmagnetizovaného predmetu. Nakoniec som mala celé telo ako v energetickom tuneli. To bolo neuveriteľné. Ale ten siedmy schod je stále magický… no možno to bol tentoraz ôsmy 😀

      Like

  14. Sun, mám dve otázky ohľadne šamanských ciest: 1) je vlastne prosba – ak sa ešte dá, prosím pošli mi link na hore spomenutú nahrávku…
    2) sama som si vytvorila niečo ako meditáciu/šamanskú cestu, len tak intuitívne… Neviem či je to správne, či nerobím niekde chybu, zatiaľ stále opravujem a mením podľa toho ako sa to cíti. Večer pred zaspaním, po tom ako si vyberiem kam alebo za kým chcem ísť, prípadne čo potrebujem riešiť, si predstavím schodište. Mám 10 schodov, po ktorých schádzam a každý schod predýcham a uvolňujem telo. Potom sa predo mnou otvorí buď jaskyňa, alebo kamenná miestnosť (vždy je to iné), do ktorej vchádzam a hľadám buď dvere, alebo nejaký otvor. Niekedy som sama, ale väčšinou mám sprievodcu, ktorý ma zavedie tam kam sa mám dostať. Vždy je iný, iba zo začiatku ma dva alebo trikrát sprevádzal staručký vlčiak, chúďa ledva chodil (asi som sa s ním cítila v bezpečí:-) ) “Poriešim” a porozprávam sa + častokrát aj dostanem odpovede…Problém mám však s návratom – buď zaspím (to je tá lepšia verzia), alebo ma to násilím vytiahne späť k schodišťu. Pripomína mi to film, keď dáš spätný chod a ja vidím akoby som išla spiatočky a obrovskou rýchlosťou. Väčšinou sa to odohrá behom pár sekúnd a je to dosť vyčerpávajúce, nemôžem to vôbec ovládať, úplne mám žalúdok poobracaný. Ako by ma to “vypľulo” naspäť. Máš s niečím podobným skúsenosti, prípadne vieš mi poradiť čo s tým?

    Like

    • S tou meditkou – neviem, musím pohľadať, nie som si istá, že ešte existuje (reinštalácia počítača 2x od doby, kedy som ju sem dala).

      Ak ti je návrat nepríjemný, to zaspatie je úplne v poriadku. Ale ak chceš robiť nasilu 😉 “návrat”, urob to tak, že si v tej miestnosti vytvoríš nejakú jamu alebo potok, proste miesto, ktoré ťa vezme späť. Alebo zrkadlo; ja rada používam zrkadlá 🙂 . Ak to tam nemáš, požiadaj, aby sa to tam zhmotnilo. A potom do toho vlez a si späť. 🙂

      Like

      • Ok, skúsim. Možno to je len nejaká moja podvedomá reakcia, že OK, už som sa dozvedela čo som mala, tak “šup-šup” naspäť (komu by sa chcelo šľapať zasa toľkú cestu 🙂 ). Ale skôr je to tak – akoby ma niečo vytiahlo – nie, že by to bola moja vlastná vôľa. Uvidím, asi to inak ako pokus-omyl nepôjde 🙄

        Za meditku ďakujem – budem čakať. Možno mi to s ňou pôjde lepšie.

        Like

  15. Čo sa týka meditácie, som v tom nový, ale napriek tomu som včera podstúpil túto cestu meditácie. S uvoľňovaním tela som problém nemal, trvalo to síce trošku dlhšie, asi z obáv a zo strachu z neznámeho, toho, čo to môže priniesť. Trošku bol problém s predstavami konkrétnych obrazov – boli hmlisté, neostré a vo veľmi slabých farbách a aj keď som ich nakrátko zahliadol, znovu potom zmizli. Schody si však pamätám najlepšie, tie som aj najlepšie videl, akurát, že na ich konci som sa ocitol v tmavej “ničote”, nebolo tam nič, len tma, miestami sa hmýrila akási hmla, niečo čo mi bránilo vidieť. V časti, kde som mal nájsť zrkadlo a potom pokračovať ďalej … som stále pracoval len so zrkadlom, jednoducho som ho nevedel nájsť, neobjavilo sa mi – až miestami ku koncu sa mi zdalo, akoby sa hmla začala zoskupovať a vytvárať akúsi skladačku toho zrkadla, ale nestihol som to “dokončiť”. Niekedy behom meditácie sa mi objavil záblesk siluety letiaceho orla (alebo sokola?) vo svetle, ale rýchlo zmizol. Bohužiaľ ma ale vyrušilo auto na ulici, ktorého svetlá mi svietili do izby, až mi to vniklo do meditácie a zľakol som sa toho svetla, až som otvoril oči. Neviem síce, kedy to presne bolo, našťastie sa mi ale podarilo vrátiť sa späť, hoci to už nebolo úplne rovnaké. Nakoniec po ukončení cesty som náhle otvoril oči, takže sa mi nepodarilo zaspať. Chcel som si to pustiť znovu, ale povedal som si, že radšej to vyskúšam inokedy, treba byť trpezlivý …
    Čo to môže znamenať? To že neviem nájsť to zrkadlo a ďalej pracovať? A čo tá silueta orla, alebo nejasné nefarebné obrazy predmetov, ktoré si mám predstaviť? Vedel by mi niekto poradiť, pomôcť, čo s tým urobiť? 🙂
    Vopred ďakujem.
    (pokojne aj mailom, budem len rád, matejced@gmail.com)

    Like

  16. ĎAKUJEM!! Naozaj obrovské ďakujem!! Toto bola asi moja tretia riadená meditácia (predošlé boli roky dozadu). Keďže mám v sebe kopu strachu, chvíľu som bojovala s tým, či si ju pustiť, či to zvládnem, nesklamem sa, či mi nič neublíži…
    Tak som si vravela, že aspoň vyskúšam. Aj keby len časť.
    Čiže: ostrov taký hmlistý a teplý, len asi slabšie konkrétny, to som pripísala chabým skúsenostiam. Schody predsalen drevené, vlhké, voňajúce starinou (moja obľúbená vôňa). Miesto dolu pokryté machom a teplé, tesne po západe slnka. Zrkadlo jasné. Videla som sa bez problémov, len taká krajšia 😉 jasnejšie a krajšie vlasy, biele šaty. Pri zmienke o sprievodcoch som videla pri mojich nohách vľavo sivastý kožúšok. Nejasný. Vpravo dolu ježka. To ma dostalo dokolien. Taký detailný. Čakala som iné zvieratká, ale ježko ma dostal!! 🙂 Silové sa mi nrukázalo, iba hnedá machuľa.
    Napriek strachu ( vždy a zo všetkého) som do zrkadla vstúpila ešte pred výzvou.. Zvláštny pocit. Akoby som prešla netečúcim vodopádom. Na druhej strane to vyzeralo ako východ z bane na kopci. Začala som stískať ježka. Mojkať si ho. V tom mi prišlo ľúto, že je taký malinký, tak sa zväčšil 🙂 a ako sme tak šantili, spomenula som si na tú hnedú machuľu, či je to medveď a v tom k nám pribehol. S mäkkým kožúškom, hebkejším, než som čakala. A ako sme sa zoznamovali a objímali, vravela som, že ten druhý sprievodca bol akýsi nejasný. Pozreli vľavo a bol tam vlk. Starší a taká múdrosť mu šla z očí.
    Neskôr som sa rozhliadla vôkol z toho kopca. Naľavo vodopád, okolo kopce s takou jasnou trávou. Dole riečka. Sadla som si na brcho medveďa, šteklila ježka na bruchu a vtom sme začali letieť. Vlk mu sedel na nohe. Celý čas som sa kochala. Na nejakom kopci bol hrad. Šedavý. Celé mi to pripomínalo Škótsko, hoci som tam nebola.
    Sedeli sme na ďalšom vrchole. Hrali sa, objímali. Odrazu sme boli pri rieke a medveď nám lovil ryby. Také strieborno belasé, pekne sa leskli na slinečku a mne odrazu napadlo, že ich snáď nemusíme jesť. Bolo mi ich ľúto. Tak sme ich len poobzerali a púšťali naspäť.
    Potom sme leteli nazad k tej bani. Pýtala som sa, či ma budú učiť. Vraj intuíciu treba zlepšiť ( hoci sa v posledom čase často čudujem ako sa mi zlepšuje) a ešte toto : vtom som videla všetkým auru. Farebnú. Tak som sa tešila a všetkým som ďakovala a hladkala ich, len teraz mi nie je jasné ako by ma to mohli učiť, tam mi to prišlo bez pochýb.
    A celý ten čas som mala guču v hrdle. Veľmi sa mi chcelo plakať, že som mala taký strach a pritom mi nič nehrozí. Že som mohla už oveľa skôr!! A oni ma upokojovali a vraveli, koľko na mňa čakali a akí sú šťastní, že som konečne s nimi.
    A celé to bolo rozprávkové a ukľudňujúce 🙂
    Taaakže VEĽMI pekne ďakujem!! Z celého srdca, teplúčko, jadne a mäkko
    🙂

    Liked by 1 person

    • “A celý ten čas som mala guču v hrdle. Veľmi sa mi chcelo plakať, že som mala taký strach a pritom mi nič nehrozí.” 🙂 Myslím, že prvú lekciu si od nich už dostala. 🙂

      Like

      • No keď ja si aj často uvedomujem, že ten strach je neopodstatnený, že sa so mnou len hlava hrá.. Ale najťažšie sa bojuje so sebou.. snáď to postupne odbúram 🙂

        Like

      • Tam je rozdiel “vedieť v hlave” a “mať zažité”. Teraz, keď si si to “prežila” na vlastnej koži a v reáli, začneš sa toho strachu postupne zbavovať. Kým je to len pochopené v hlave, je to vždy s výhradou, akoby si si nechávala zadné vrátka pre prípad “a čo ak sa mýlim” – a vtedy to, samozrejme, nefunguje, lebo tvoja dôvera nie je absolútna. Zopakuj si cestu za zvieratkami radšej viackrát, nech sa to zafixuje, nech sa ti to stane súčasťou tvojho bežného života.

        Like

  17. Chcem, predsa ich tam nenechám znova toľko samých 😉
    A ak by sa ešte nejaké podobné meditácie našli, budem rada.
    A ďakujem!!

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.