Pretrhávame reťaze treťodimenznej ilúzie

Tretí channeling Suzan Carollovej; tento je z 15. 4. 2012. Postupujem svojím obvyklým spôsobom – prerozprávam (a možno aj budem rýpať, dneska mám takú nejakú “rýpavú” náladu 😛 ):

Čoskoro k nám preniknú ďalšie informácie od mimofyzických bytostí. Dostanú sa však len k tým, čo sú pripravení prijať ich – a vtedy, keď na to budú pripravení. Len čo budeme pripravení, začneme vnímať množstvo “tlmičov”, ktoré sme si nevedomky vo vedomí vytvorili, aby sme sa nastavili výlučne na tretiu dimenziu. Len čo takto začneme vnímať, dostávame sa za tieto bariéry a vnímame už aj realitu vyšších dimenzií (ja ešte stále presne neviem, o čom hovoria, ale nemyslím, že to vadí). Ilúzia fyzickej reality sa pomaly rúca a vstupujeme do matice mnohých možných realít, ktoré sa odjakživa skrývali za ilúziou tretej dimenzie.

Channeling to pripodobuje k vyhľadávaču Google: napíšeme kľúčové slová a on nám vyhodí zoznam adries. My na niektorú z nich klikneme – a môžeme skúmať jej realitu. Ale tým, že sme na ňu klikli, ešte všetky tie ostatné reality neprestali existovať; existujú, čiastočne sa premiešavajú a dohromady tvoria Všetko. Pri vstupe do tretej dimenzie akoby sme vymazali vyhľadávač a tak sme zostali obmedzení len na hmotný svet. Teraz sme si však downloadovali naše multidimenzné vedomie, náš prehliadač, a začíname vidieť viac než len tretiu dimenziu. Všetky reality, ktoré vnímame, sú reálne v čase, kedy ich vnímame. ( 🙂 Táto filozofia mi nesmierne sedí. 🙂 ) A len čo našu pozornosť presunieme na niečo iné, stávajú sa opäť “potenciálnou realitou”.

Tí, ktorí svoju pozornosť a úmysel sústredili na stály prísun informácií z vyšších dimenzií, začínajú vnímať presakovanie a prebleskovanie paralelných realít. Keď “pracujeme”, sústreďuje sa naša pozornosť na hmotnom svete a tieto iné možnosti sa vytrácajú. Ale zasa, len čo máme možnosť uvoľniť ducha a pozornosť, vracajú sa a otvárajú sa pred nami – pretože keď nie sme tak kŕčovito stiahnutí na “hmotu”, vyššie frekvencie nášho života nám začínajú byť prístupné.

Ako teraz dostávame informácie o tom, že sa ide “pristávať”, mnohí začnú hrabať v internete, či k tomu nenájdu informácie. Ale internet je fyzická záležitosť a koncentruje nás na “hmotu”. Miesto hrabania sa v internete sa môžeme spoľahnúť na to, že informácie k nám prídu iným, menej hmotným spôsobom. (No, u mňa aj kyvadlo je hodne hmotná záležitosť, ale hodne materialistické vedomie asi potrebuje hodne hmotné záležitosti na to, aby bolo ochotné pripustiť hodne nehmotné dimenzie… 😉 )

Ale takisto Gakaltická Federácia žiada, aby sme všetky informácie, čo od nich dostaneme, zdieľali cez internet, pretože to je “bavlnka”, v ktorej môžeme bezpečne vyjadriť svoje mnohodimenzné “ja”. Je to pre nás príprava na podelenie sa o informácie “tvárou v tvár” – v internete kto nechce, nebude čítať, kto po tom dychtí, informáciu si nájde. A tým, že informácie zdieľame, robíme ich “skutočnými” (=dodávame im “hmotu”) v našom dennom živote. Robíme z nich NORMÁL.

Keď sa jeden z nás odváži a otvorí sa iným a podelí sa s nimi o svoje multidimenzné informácie, otvoria sa aj tí ostatní a podelia sa o svoje multidimenzné informácie s ním. Takto sa dozvedáme viac a viac, začíname si uvedomovať, že nám nešibe – a začíname prelamovať maticu tretej dimenzie, ktorá doteraz spútavala naše vnímanie.

Len čo k tomuto začne prichádzať, posunie sa naša definícia toho, čo považujeme za “normálne” – už bude normálne dostávať informácie od mimofyzických bytostí, nehrabať sa za uznaním a vyniknutím v realite, ktorá pomaly ustupuje, vnímať iné dimenzie a reagovať na ne. Najprv to budú skôr tušenia ako obrazy, ale len čo sa naučíme ich vnímať, stanú sa čoraz častejšie.

Channeling popisuje aj to, ako spočiatku sa sústreďujeme na prácu a tieto informácie proste potláčame. Potom,postupne, sma z práce čoraz unavenejší a túžime “nakuknúť za závoj”. Len čo sa o to pokúsime, vybuchnú v nás emócie, pretože si spomenieme na Domov. A potom už nechceme nič iné, len ešte stále musíme do roboty….

A tak začíname čoraz častejšie počas dňa “unikať” do mimofyzickej reality a kmitáme hore-dole, kvárení pochybnosťami, že si všetko len vymýšľame. Ale už nepatríme “len jednému svetu”, pretože sme zahliadli viac.

(Potom nastáva pasáž o smartfónoch, ktorú som elegantne preskočila. 😉 Keby mi Gabriel začal rozprávať o smartfóne, asi by ma vykotilo. Už som mala problém stráviť jeho hlášku, že sa preváža na Porsche, hoci neskôr som zistila, že to bola parádna udička, ktorá mi mala dokázať, že si to celé nevymýšľam… 🙂 )

Prejaví sa to tým, že naše voľby/rozhodnutia sa začnú meniť. Niečo úžasné odrazu nepotrebujeme. Niečoho strašného sa odrazu nebojíme. Naše priority sa posunú. Viac sa sústreďujeme na mier v duši a vyhýbame sa veciam, ktoré nám ho berú. No napriek tomu treba poplatiť účty, hoci nám robota lezie z krku… Radšej by sme boli tvoriví. Radšej by sme si vytvorili celkom nový život.

A niekedy sa preto naštveme. Hnev nie je vždy zlý; niekedy nám pomáha dosiahnuť veci, do ktorých by sme sa inak nepustili.

Teraz je okamih našej voľby: buď zostaneme v starých koľajách, alebo sa pustíme cestou bezvýhradnej lásky a jednoty so všetkým. Možno začneme siahať po veciach, ktoré doteraz boli nemožné. Ale teraz nie je “doteraz”, teraz je TERAZ. TERAZ je reálne – ale iba vtedy, ak sa na tú možnosť upriamime.

Reklamy

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.