Pathworking: Uvoľni, nechaj ísť

Posledné týždne som mala extra záťažové – zdravotne, osobne, rodinne i pracovne. Pred týždňom na víkend ma navyše rozbolel zub, o ktorom sme so zubárom vedeli, že ho bude treba vytrhnúť, ale dúfali sme, že ešte chvíľku vydrží… No a v piatok o pol jedenástej večer si zub povedal, že nevydrží. Zubár cez víkend neordinuje, tak som sa nadopovala práškami a čakala do pondelka, že sa objednám. Ešte som sa pýtala anjelov, čo sa deje. Gabriel cez tabuľky povedal, že ma “bolí zub ” 😛 , že mám ísť “k zubárovi” 😛 a že ho treba vytrhnúť, ale nie okamžite, že to týždeň počká. No a cez týždeň som bola večne niekde na výjazdoch mimo Bratislavy, takže som len pojedala prášky proti bolesti a trénovala hladovku až do piatku, kedy mal zub definitívne padnúť za vlasť. (Ale bránil sa udatne, to vám poviem. 😕 )

Rodinné veci sa mi tiež vyhrotili a na piatok som mala dohovorené nejaké vybavovačky a súčasne som ich musela prerušiť, ísť si nechať vytrhnúť zub, vrátiť sa a dotiahnuť vybavovačky do konca. To bolo vyvrcholenie dlhého, fyzicky i psychicky náročného obdobia – a tak som v sobotu ešte porobila nákupy a potom som zhasla ako dušičkovský kahanec, neschopná venovať sa ani len stránke a novým článkom. Prichodila som si vnútorne vyhorená, dezorientovaná a nejaká “bez seba”. Dokonca sa mi nechcelo ani hrať s Cicou. 😦

V pondelok sme s kolegom niekam išli. Mal zlý deň a jazdil dosť agresívne – a než som sa nazdala, cítila som, že tá agresivita z neho preskočila aj na mňa a držala sa… Nevedela som chytro, čo urobiť, a tak som si začala spievať svoju mantru. Kedysi, keď som sa učila o mantrách, táto jedna ma mimoriadne oslovila. Pretože som vedela, že mantru má človek dostať od svojho gurua a ja ako samouk som nijakého gurua nemala, spýtala som sa Gabriela, či si ju môžem privlastniť a spievať. Povedal, že môžem. Neskôr som zisťovala, čo tá mantra pre mňa robí, a dostala som odpoveď, že mi dočasne prepožičiava energiu Otca a tak ju mám spievať v strese, strachu a zmätku. Neskôr som to vzala doslovne a spievala som ju aj pri vyčerpanosti – a nejako zaberala…

No a včera, vovnútri ako tlakový hrniec tesne pred výbuchom, som si začala spievať mantru znova. V tom okamihu sa čosi so mnou stalo: napadlo mi, že nad čím sa to vlastne zavzdušňujem, že jediné dôležité je predsa to, pre čo sa mantry spievajú – spirituálny rast… Odrazu bola zlosť preč a ja som sa skľudnila a začala som sa usmievať. Takže nakoniec som pochopila zmysel mantier pre “materialistu” – ukazujú, čo je skutočne dôležité a čo je len hlúpa nadstavba nášho ega a sebadôležitosti. 🙂

Ďalší kamienok poznania prišiel večer. Vzala som kyvadlo. Ozval sa mi Gabriel. Z odpovedí som mala taký zvláštny pocit – odstup, nie zazlievanie, ale ako keby na druhom konci bol niekto iný, nie “môj” 😉 Gabriel… Pýtala som sa, či má zlú náladu. NIE. Pýtala som sa, či má dobrú náladu. NIE. To sa môj mozog začal pomaly zavarovať a tak som vypotila otázku, či som urobila niečo zlé. Až vtedy prišiel smajl a NIE. A potom tiché puknutie v hlave a mne došlo, čo robím: miesto toho, aby som sa cez pocit napojila na jeho energiu a stiahla si informáciu, v akom je stave, odovzdala som záležitosť mozgu a on začal špekulovať. 🙂 Spomenula som si, ako sa mi kedysi smial, že síce kladiem čoraz dokonalejšie otázky, ale čoraz viac pri tom blbnem. 🙂 Má pravdu. Je to tak. 😀

Posledný kúsok poznania (zatiaľ) prišiel dnes poobede: išla som po ulici kamsi a môj vnútorný monológ mi tíško niečo žvatlal. A odrazu som sa pristihla, že môj vnútorný monológ o mne hovorí “ona”. 🙂

To už mi došlo, že som viac “my” ako “ja”. Beriem… aj tak nič iné nedajú. 😆

Erupcia dokonaná. 🙂

No a tak som usúdila, že je čas vytiahnuť si novú kartu.

Moja nová karta je Autumnal Equinox, Jesenná rovnodennosť, a jej význam je Release, čiže “uvoľni, nechaj za sebou”. Je smiešne, že mi vyšla práve táto karta, keď v poslednom čase prichádzajú samé články s témou uvoľňovania, zbavovania sa starého… Tak dobre.

Keď si spomínate na jeden zo starých článkov, kedysi som si kúpila obraz. Ten obraz si Gabriel vyžiadal neskôr “na oltár” a odvtedy tam je. Veľmi mi pripomína dnešnú kartu…

Je to prechod kamsi do svetla. 🙂

Pôjdem “kamsi”. 😛

Pôjdem do Svetla. Vo všetkých súčasných, minulých i budúcich životoch, na všetkých úrovniach a vo všetkých paralelných životoch. Pôjdem. Do Svetla. 🙂

Konečneeeeeeeeeeee! Čakajte, už ideeeem! 😀

21 thoughts on “Pathworking: Uvoľni, nechaj ísť

  1. Akosi som sa o Teba bála a tak som nevypla PC, aby som vedela kedy sem “prídeš”:-) Privykla som čítať a zamýšľať sa. Takých nás je tu isto viac, ktorí prežívame s Tebou a aj keď nás nepoznáš-žiješ aj ty s nami.A vieš čo? Veľmi Ti za to ďakujem. A zdá sa, že nielen mne bolo ťažko v posledných mesiacoch-už som myslela, že sa budem plaziť pod tou ťarchou, ale ono je to vlastne vždy tak, ako má byť.Takže sa nesťažujem 🙂 Aj tak je skvele na tomto nádhernom svete a vždy keď vidím niečo krásne, tak si len poviem”pamätaj si duša”:-) Takže pointa? Pamätaj si duša, že máš tu vééééľa priateľov, ktorí tvoju radosť, smútok, hnev, poznanie, hľadanie zdieľajú s Tebou milá Helar:-)

    Páči sa mi

    • 🙂 Nemám priateľov… Slovenčina (ale zrejme nielen ona) je veľmi vlastnícka reč! Vždy niečo “máme” – niečo, čo nám vôbec nepatrí. 🙂 Nemôžeš vlastniť človeka. Môžeš len vytvoriť podmienky, aby sa istý typ ľudí cítil vedľa teba dobre a rozhodol sa vedľa teba aspoň chvíľku zotrvať. 🙂 “Kúzlo otvorenej dlane.” Ak chceš udržať, nesmieš nikdy urobiť ani náznak toho, že by sa mohla zavrieť. 🙂

      Ďakujem za vás, ktorí tu ste a nezatvárate svoju dlaň len preto, aby ste ma “mali”. 🙂

      Páči sa mi

      • Môžeš len vytvoriť podmienky, aby sa istý typ ľudí cítil vedľa teba dobre …. to je ako by si chovala rybičky v akváriu. Sem tam im dosypeš žrádielko aby prežili, a pokocháš sa ako pekne plávajú, ale tvoj svet je inde.
        Priateľstvo chápem ako vzájomnú sympatiu, príťažlivosť, nejaký styčný bod, ktorý obe strany obohacuje. Priateľstvo môže byť spútavajúce, keď je podmienečné. Ale môže byť aj také, keď je medzi jedincami sympatia, a niekedy niečo podniknú spoločne, ale nemusia sa vzájomne obmedzovať a visieť si na krku.
        Nepíšem to preto, aby som ti zdvihla adrenalín, ale z mojich doterajších poznatkov vyplýva, že pre ženu sú najdôležitejšie vzťahy, aj keď si môže myslieť, že je to kariéra, majetok alebo podobne, no keď nemá vzťahy, tak vlastne akoby nemala nič. To akurát rozvíja depky.
        Keď píšeš nemám priateľov, akoby si si potvrdzovala odstup od ľudí. To ako čo tým sleduješ?
        Teraz asi by si povedala – ja mám anielov. No dobre. Ale vylučuje sa to dáko?

        Páči sa mi

      • No a navyše tu všetci o jednej priateľke vieme. Vyjedá ti chladničku, používa tvoje svetre a dokonca ti na bruchu dlávi kapustu!

        Páči sa mi

      • v tomto kontexte ma napada ( ako v poslednej dobe skoro furt)nieco, co je zasa cele naopak. ja som si to teraz urobila. otvorila som si ruku pred seba.ale musela som ju “drzat” otvorenu. nemohla som ju uvolnit ak som chcela aby ostala uplne otvorena. to sa neda, ved si to skuste. ak by som ja mala kartu uvolni sa, nechaj ist, dlan by sa mi uvolnila a prsty by isli (zatvarali by sa). cize ak by som na tej dlani mala nieco bojazlive, mozno by sa to zlaklo ze ho idem chytit a nepustit,ale ja by som si chcela len uvolnit ruku a z uvolnenej ruky sa fakt lahko zdrha v pripade potreby, cestne slovo 😀

        Páči sa mi

      • Jana,

        adrenalín mi zdvihol nie tvoj prvý komentár, ale zjavný rozpor medzi prvým a druhým komentárom… 😀 Nemám rada nelogizmy. Keď v prvom komentári napíšeš, že mám odstup od ľudí a v druhom, že aj tak mám priateľku mačku, možno si spájam niečo, čo nebolo myslené dohromady, ale ako súvisí priateľka-mačka s odstupom k ľuďom? 🙂

        Ale máš pravdu, akosi mám odstup od všetkého – od seba, od sveta, od ľudí i od anjelov… pokiaľ “nevlastniť” znamená “mať odstup”. 😉 A pokiaľ “pre ženu sú najdôležitejšie vzťahy”, no tak dobre, nie som žena. 🙂 Pre mňa je najdôležitejšie porozumieť. 🙂

        Páči sa mi

    • Obe odpovede boli reakciou na tvoj príspevok začínajúci: Nemám priateľov. Prvá moja odpoveď: ľudí asi nemáš lebo ty nechceš mať. Druhá: máš, a volá sa Cica. Vo svete je plno javov, ktoré na prvý pohľad logicky nesúvisia, a na záver zistíš že áno. Napríklad: ako súvisí prst s okom? No skús si pribuchnúť prst do dverí. Bolí prst a vybehnú slzy. Mne zas príde nelogické tvrdenie nemám priateľov, a pritom robiť taký pekný blog a družne diškurovať o obrázkoch na enkaustike. Čo tak: mám priateľov, ale nemusíme sa vlastniť.

      Páči sa mi

  2. ja dakujem za tento clanok obzvlast….tiez som si vytiahla kartu – surrender – vzdat sa….,uz vyse tyzdna “bojujem” s chorobou,uz dnes som si myslela,ze bude ok..no ale zase je nazad…..tak sa vzdavam…mam pocit ze zo mna tymto sposobom odchadza vsetko stare….troska to boli,ale verim ze vysledok bude stat za to…..

    Páči sa mi

  3. Su naozaj veci vzdy tak ako maju byt, maju vzdy svoj hlbsi vyznam, maju nas vzdy nieco naucit? … caka ma onkologicka operacia a ja neviem ako ju mam uchopit, spracovat …

    Páči sa mi

    • Ja by som začala žiť v okamihu – vždy najbližší krok v čase a potom ďalší a ďalší. Aj keď človeku niekedy nie je dobre, sú to len prechodné stavy. Sústreď sa na to, že chceš žiť a urobíš pre to všetko, čo je v tvojich silách – nech už to dopadne akokoľvek. Vždy keď je horšie, bude za chvíľku lepšie. Nesústreďuj sa na to “horšie”, ale sa smej a teš sa, až sa to zlepší. A nezabúdaj, že sa to znova zhorší – len aby sa to znova zlepšilo a urobilo ti radosť. Dôveruj, že to tak bude. Dôveruj sebe, životu, Matke Zemi… je jedno, komu/čomu. Dôvera je nádherný pocit, ktorý odovzdáva problém do rúk niečoho mocnejšieho ako ty. Bude presne tak, ako má byť. 🙂

      Pre mňa je odvtedy každý nový deň dňom, ktorý sa mi podarilo “ukradnúť” životu navyše. 🙂 Každý jeden.

      Páči sa mi

    • Napadla ma ešte jedna rada: Nebojuj; ži. 🙂 Vychutnávaj, čo sa vychutnať dá. Pri chemoterapii som vychutnávala každučký okamih, keď mi nebolo zle. 🙂 To človeka naučí pokore a vďake viac ako čokoľvek iné. 🙂

      A druhá rada: rakovina väčšinou znamená, že niekde v organizme sme si vytvorili bariéru, cez ktorú neprepúšťame nejakú emóciu, presvedčenie, sebavidenie – a tak negativita nemôže odtekať z organizmu a rozožiera ho zvnútra. Takže dôležité je uvoľniť sa a nechať všetko plynúť cez seba, akoby si bola len kúsok handričky pod vodovodom. Telo sa postupne prečistí a chytí “druhý dych”. Relaxuj. Medituj, ak ti to ide. Venuj sa uvoľňovaniu a nalaďovaniu na veci naokolo, nie rozoberaniu svojho osudu. To by malo pomôcť.

      Páči sa mi

  4. Velmi ti dakujem toto su presne tie veci ktore potrebujem pocut asi stale dokola. Ja som velky bojovnik, toto bude uz moja tretia skusenost a zjavne som vela veci nepochopila tak ako som mala. Mozno aj preto ze stale neviem ako na to. Ale snazim sa 🙂 Dakujem

    Páči sa mi

    • Ja to síce stále opakujem ako taký verklík dokola, ale čítala si už od L.Hayovej – Miluj svoj život? 🙂 Mne tá knižka v podstate otvorila takú bránu ako svet a možno pomôže aj tebe. Maj sa rada a povedz si to. Pohladkaj sa a usmej sa do seba. Skúšaj to zas a znova, deň čo deň a budeš každý krát o krok ďalej a bližšie 🙂 Veľmi ti to prajem 🙂

      Páči sa mi

    • Katka,

      ak sa ti to uz trikrat vratilo, tak si zatial asi este neprisla na to, preco to postretlo aj teba. Skus si este precitat aj Cesta od Brandon Bays. To je o tom, ako autorka po tom, co je objavili tumor velkosti basketbalovej lopty sa vyliecila a sposob ako sa jej to podarilo spisala do pouzitelneho manualu. Teraz je to povazovane za jeden z naucinnejsich sposobov, ako najst pricinu, ktora odstartovala problem, a jej uvolneni, takze v idealnom pripade dochadza aj k vylieceniam.

      Je to velmi podobne regresnej terapii, ale dokonalejsie, povedala by som.

      Vela stastia a sil ti zelam

      Páči sa mi

      • Dakujem aj tebe, dneska som si kupila knihu Miluj svoj zivot. Skusim aj tuto.
        Ja pricinu poznam mne sa skor nedari dat do rovnovahy veci, ktore potrebujem vyrovnat 🙂
        Kazda choroba je vysostne individualna, ja si musim najst vlastnu cestu.

        Páči sa mi

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s