Eprakone – ezoterika a spiritualita

“Len ten deň svitne, pre ktorý máme oči.” — Henry David Thoreau

Vedomie je proces postupného plného uvedomenia si. Vedomie môže postupne presiaknuť do posledných kútov našej mysle, ako z nich vymetáme pavučiny, alebo nastúpi bleskovo, keď rozpoznáme naše vlastné vzorce a začneme sa vnímať objektívne. Je jedno, ako ho dosiahneme; je to ako keď sa zažne svetlo, ktoré ožiari temné zákutia nášho podvedomia. Je to prvý krok k tomu, aby sme sa začali meniť.

Rozvíjanie vedomia je celoživotný proces. Každý okamih predstavuje možnosť zostať plne vedomými alebo spadnúť späť do podvedomého správania. Môžeme životom prejsť na autopilotovi, alebo si môžeme uvedomovať naše konanie a prežívanie. Kľúčom k uvedomovaniu si je vysledovanie koreňov našich prejavov, aby sme dokázali odhaliť presvedčenia, ktoré nás nútia stále a stále opakovať tie isté vzorce správania. Len čo vzorce odhalíme, môžeme ich cez našu ochotu/vôľu začať rozpúšťať.

Príležitosť absolvovať lekciu uvedomovania si dostávame zakaždým, keď cítime nespokojnosť so svojím životom. Zakaždým, keď si prajeme zmenu zabehaných koľají alebo nové obzory, dostávame šancu zastaviť sa a spýtať sa sami seba, čo presne pre seba chceme. Odpoveď, ktorá príde, nám dá potrebnú vnímavosť pre náš najbližší krok v procese premeny.

“Prebudiť sa” možno rôznymi spôsobmi. Cez všímanie našich emócií sa najľahšie dostaneme do kontaktu s našimi vnútornými mechanizmami. Emócie sú signálna sústava – keď sa niektorá začína hýbať, je to signál, že v hre sú nejaké vnútorné problémy, ktorými sa treba zapodievať.

Už len to, že pozorujeme svoje vlastné správanie, nám prináša rozširovanie vnímania. Keď sa sledujeme ako kritik sleduje herca, vysadzujeme z účinnosti filtre sebaposudzovania a získavame schopnosť odhaliť opakujúce sa vzorce v našom správaní.

Pomôcť nám pri tom dokážu nástroje ako meditácia, písanie denníka, osobný koučing alebo terapia, lepenie si lístočkov s citátmi na zrkadlo v kúpeľni alebo obklopovanie sa ľuďmi so spoločným záujmom zostať pri plnom vedomí.

“Keďže lekcie sa opakujú, kým sa ich nenaučíme, a keďže sa lekciu nemôžeme naučiť, kým si ju nezačneme uvedomovať, budeme si potrebovať rozvíjať uvedomenie. Sledujme svoje opakujúce sa vzorce a čoskoro budeme prekvapení, aké zjavné sú – a ako  málo sme ich doteraz vnímali.”

My sme si takúto lekciu “uvedomovania si” dali tento rok ako stalkovaciu skupinu Ruizových piatich dohôd. Hoci sme sa v polovici cesty pozastavovali a pošmodrchali sme aj iné témy, proces uvedomovania si ešte stále trvá. Momentálne nám pomáhajú aj karty, s ktorými si robíme taký náš “stalkovací pathworking“.

Pokiaľ ste nestihli stalkovaciu skupinu, môžete si stalkovací pathworking urobiť aj sami. Miguel Ruiz vydal aj u nás sériu kariet k svojim štyrom dohodám, alebo si môžete vziať jeho knihy (PDF nájdete v tomto článku). Dôležité je však nielen čítať (a už vonkoncom nie “jedným ťahom”), ale po každej ucelenej myšlienke sa zastaviť a začať skúmať: Čo presne znamená v mojom živote? Prejavila sa? Ako sa prejavila? A prečo sa prejavila? Aký postoj k danej myšlienke mám a kde by mohol potrebovať upraviť?

Aj takýmto spôsobom sa dokážeme dopracovať k vzorcom v myslení a správaní, ktoré nám prekážajú v ďalšom raste.

Článok je súčasťou projektu 10 pravidiel “Byť človekom”