O bdelosti

V tomto článku by som sa rada podelila o dojmy z mojej ďalšej obľúbenej knihy. Erich Fromm je jeden z mojich najobľúbenejších autorov. Obzvlášť mám rada jeho knihu “Umění být”, ktorú som prvýkrát čítala pred viac ako pätnástimi rokmi. Nedávno som po dobre známej knihe siahla, bolo to, akoby som navštívila po dlhej dobe starého, dobrého priateľa. Náhodne som ju otvorila na strane, kde začína kapitola o bdelosti.

Pri čítaní som si uvedomila, aká nespoľahlivá je moja pamäť. Vrátila som sa v mysli do obdobia pred približne tromi rokmi, keď mi jeden  priateľ opakoval, aké je pre mňa dôležité byť bdelá, aké dôležité je, aby sme sa všetci ako jednotlivci i ľudstvo naučili byť bdelí. Bdelosť mi vo viac ako pol roka trvajúcich rozhovoroch popisoval ako “žitie tu a teraz”. Nerozumela som mu a keď som mu nakoniec porozumela, tak som tak žiť nedokázala. Avšak, ako je pre mňa typické, poňala som nový model ako experiment a po niekoľkých týždňoch sa moje pocity a myšlienky začali sústrediť skutočne viac na prítomnosť.

Prešla som aj omámením nadšenia z nových informácií a zážitkov a po krátkom “uletení” do čisto duchovnej roviny bytia sa mi podarilo zladiť moje pozemské potreby s duchovnými a zdravý skepticizmus pretkávaný vierou v zázraky víťazí. Dnes, s odstupom času môžem povedať, že Erich Fromm vystihol to, čo sa dialo mne, veľmi presne a s prestihom – len je zvláštne, že som si na to ani nespomenula a hľadala všade možne to, čo ležalo doma na polici. Toto je voľný preklad z češtiny s mojim doplnenými výrazmi v kurzíve v zátvorkách. Nejedná sa o ucelený text, ale výňatky z kapitoly.

…………………………….

“Dnes sa medzi hľadačmi nových ciest veľa hovorí o alterácii a rozšírení stavu vedmia. Niekto tým obyčajne mieni niečo ako videnie sveta v novom svetle, obzvlášť vo fyzikálnom zmysle s farbami a formami prejavujúcimi sa s väčšou intenzitou a v celkom originálnych formách. Pre dosiahnutie takýchto stavov sa odporúčajú rôzne prostriedky, predovšetkým psychofarmaká rôznych intenzít, ktoré samovoľne navodzujú stavy tranzu. Nikto nemôže poprieť, že ku takýmto stavom zmeneného vedomia môže dôjsť, ale zdá sa, že je len málo ľudí, ktorí sú týmto nadšení a položia si zároveň otázku, prečo by niekto chcel meniť svoje vedomie, keď ešte nedosiahol vo svojom normálnom stave bytia normálne vyvinuté vedomie….Flámy rozšíreného vedomia sú úniky z malého sebavedomia a po “vyhodení si z kopýtka” sa nelíšia (tí ľudia) od tých, akými boli predtým a od svojich kamarátov, akí boli po celú dobu: od spolovice bdelých ľudí.

Termín spolovice bdiaci vyžaduje vysvetlenie…zo psychologického hľadiska môžu byť rozdiely (medzi bdelým stavom a spánkom) popísané takto: v stave bdelosti plní celá bytosť svoje funkcie ako sú získavanie potravy, prístrešia a iných životných potrieb, ako aj sebaobrany proti nebezpečenstvám (bojom či útekom alebo vyjdenaním kompromisov, aby sa vyhol rovnako nebezpečným alternatívam). Pri spánku je človek oslobodený od nutnosti usilovať sa prežiť,, nemusí robiť žiadnu prácu , a len nečakané náhle znamenia (neobvyklý hluk) ho prebudí ku sebaobrane. Je obrátený dovnútra a schopný formulovať si posolstvo tvorivosť, zamerania a prehrávať sa v rolách, v ktorých vyjadruje svoje priania, svoje obavy a svoj najhlbší vhľad do seba a do druhých, vhľad umožnený faktom, že nie je omámený hlasmi všeobecnej mienky a ilúziami, ktoré sa mu vtierajú v stave bdelosti.

Fakticky je paradoxné , že sme bdelejší keď spíme, než keď bdieme. Naše sny často dosvedčujú našu tvorivú aktivitu, naše denné snívanie vypovedá o mentálnej lenivosti. … Bdelosť podnecujú i iné motívy: nebezpečenstvo, šanca zvíťaziť alebo dobyť či uspokojiť vášeň, ktorá je schopná človeka stimulovať. Právom sa dá povedať: “Povedz mi čo ťa prebudí a ja ti poviem, kto si.”

…………………………….

 

Z vlastnej skúsenosti i z odpozorovaných príbehov zo svojho okolia mám dojem, že flámy rozšíreného vedomia nemusia byť nevyhnutne sprevádzané psychofarmakami, niekedy stačí ilúzia či falošná nádej prerastajúca do fanatickej viery v “niečo” – či už je to viera vo vlastné osvietenie, nadprirodzené schopnosti, Aštara Šerana alebo čokoľvek iné. A podobne ako píše E. Fromm o psychofarmakách, takto som ja videla, ako “duchovne rozšírené vedomie” a naháňačka za “vyšším Ja” alebo “aktiváciou neviemakého tela” otupuje skutočnú bdelosť a bráni jedincovi v ďalšom vývoji. Načo by sa vyvíjal alebo nebodaj prakticky usiloval o či už vzťah, prácu alebo zlepšenie finančného zázemia, keď už “vie”, “dostal(a)zasvätenie”, “veľmajstri/anjeli/ karty mu povedali…” či “si to naprogramoval(a)”…. ? Ja takto rozšírené vedomie nazývam svojim terminus technikus “rozostrené vedomie”, pretože takýto vzostúpený jedinec, podobne ako krátkozraký človek pozerajúci do diaľky väčšinou nevidí hranice a pravidlá, len krásne prísľuby.

Som presvedčená, že kým žijeme, príbeh nekončí a celý život je magická hra, v ktorej hľadáme, nachádzame a opätovne opúšťame, aby sme opäť našli – svoj stred. Myslím si, že usadením sa v neotrasiteľnej viere ” ja už mám život vyriešený” sa pripravíme o veľa zábavy, pripravíme sa o zažívanie života samotného v celej jeho pestrosti. Vlastne sa tak pripravíme o poznanie Boha, ktorý je týmto Pestrým Životom. Na druhej strane, čo by to bola za Pestrosť, ak by sme občas neuleteli 😉

Tu je pôvodný článok.

One thought on “O bdelosti

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s