Našu energetickú bilanciu a ako v nej objaviť úniky energie som už spomínala tu. Ešte stále sa pohybujeme v oblasti šetrenia energiou, ale tieto nové cvičenia už sú aktívnejšie ako bilancia energetických výdajov, pretože nám umožňujú zachytiť neželaný energetický výdaj v okamihu, kedy by nastal, a využiť jeho energiu na niečo iné. Je to podmienka pre presmerovanie energie.

Ako rozpoznáme, ktorá výmena energie je nevhodná, som už spomínala.

Zastaviť obmedzujúce emócie ako hnev a žiarlivosť nie je zložitá vec, ale vyžaduje si to disciplínu a aspoň nejaké množstvo voľnej energie. Podstatnú úlohu v tom hrajú naše myšlienky, ktoré vedú k tomu, že produkujeme emócie znižujúce našu energiu.

Na utlmenie obmedzujúcich myšlienok existuje viacero techník.

1. Keď nás myšlienka zachvátila

• Bez zmeny obsahu našich myšlienok sa pokúsme začať ich rýmovať ako básničku.
• Urobíme si z myšlienok pesničku a začneme si ich v duchu spievať.
• Pokúsime sa spätne vysledovať, ako sme sa k danej myšlienke dopracovali.
• Myslíme si všetko v cudzom jazyku, ktorý až tak dobre neovládame.
• Ak sme numericky zdatní, nahradíme písmená číslami a vyrátame si numerické hodnoty každého slova.
• Začneme si odriekať násobilku, básničku alebo modlitbu, pričom vnútorne sa na ňu sústredíme. (Ja mantrujem.)
• Pokúsime sa ako nejaký bavič urobiť z našich negatívnych myšlienok veselý skeč.

Mne pomáha ešte jedna technika, ktorú Sánchez nespomína – relativizovanie všetkého, čo hovorím. Prejavuje sa to tým, že každé jednoznačné vyjadrenie doplním vetičkou “… alebo aj nie.” Jednak mi to odľahčuje negativitu myšlienok a niekedy im to dodá aj humorný nádych, že už ich neviem ďalej rozvíjať bez toho, aby som sa nesmiala.

2. Predchádzame negatívnym myšlienkam

Táto technika sa hodne podobá na naše stalkovanie Ruizových dohôd, ako sme ho začali používať v poslednej dobe. Po dobu troch alebo viac dní sa držíme prísne jedného pravidla: Nekritizuj; neodsudzuj; nesťažuj sa.

Po uplynutí našej doby si dáme buď pár dní oddych, alebo pokračujeme.

Toto cvičenie spadá do cvičení ne-robenia osobnosti.

3. Keď nemáme dostatok energie na to, aby sme uspeli s disciplínou

Sánchez túto techniku nazýva “technika ticha”. Keďže hovorenie spotrebováva hodne energie, ak s tým prestaneme, hodne jej ušetríme – najmä ak hovoríme radi a často.

Ja toto robievam inštinktívne vtedy, keď mám málo energie – silno obmedzím rozprávanie a len píšem alebo sa zhováram posunkami a neartikulovanými zvukmi. Ľudia okolo mňa si už zvykli a nevenujú tomu nijakú extra pozornosť. 🙂

Článok je súčasťou projektu toltéckeho rastu