Pochôdzka za mravčou kráľovnou a medveďolak

Večer som stála pôvodný žam žung, ale po troch pesničkách som bola taká uťahaná, že som to vzdala. Ešte som šla kyvadlovať s Gabrielom. Energia šla silno, kyvadlo behalo ako divé a Gabriel mal dobrú náladu. Pýtala som sa ho na informácie z predošlého dňa, kedy som sa pri žam žungu nedozvedela nič a potom mi na kyvadle povedal, že ….

Potvrdil mi to. Pýtala som sa ho na to decuško včera – tiež to vraj bola udička. Ale keď som sa pýtala, čo mi mala naznačiť, odrazu so všetkou silou začali vychádzať nezmysly a nakoniec mi povedal, že mi neodpovie. 😦 Jeho vec a moja žiadna starosť.

Potom som šla okolo pol jedenástej spať, aká som bola uťahaná. Nebola som najsámhepi a nedokázala som poriadne vyliezť z tela, ale nejako som sa odrazu ocitla nad nejakým údolím. Váhala som, či je anjelske alebo naše, pretože bolo nejaké veľmi svetlé, takmer 2D, také “obyčajné”. Zišla som dole svahom bližšie k nemu. Bolo Gaiino, ale také “nezázračné”. Sústredila som sa a vrátila som doňho silou vôle neónové farby a kúzlo.

Potom som pozrela na trávu pod mojimi nohami. Všimla som si mravčeka. Prihovorila som sa mu a odrazu som sa zmenšila, že som bola menšia ako on. Najprv som sa obávala, či mi takej maličkej neublíži (mal strašne obrovské hrozivé kúsadlá), ale on sa len čudoval, prečo by to robil. (Mravce majú zjavne viac rozumu ako ľudia. 😛 ) Sťažovala som sa mu na svoj zlý pocit z Gabriela. Mravček ma vzal so sebou do mraveniska, cestou ma niesol na chrbte. Jeho obrovská hlava s hryzadlami bola síce hodne desivá na pohľad zblízka, ale bol absolútne priateľský. Niečo mi rozprával, že on sa necíti sám. Že je koliesko v súkolí a má presne určenú funkciu a tú plní a je to v pohode a zvyšok nerozoberá, pretože je oňho postarané.

Prišli sme k mravenisku. Mravec ma hlavou ponúkol, nech idem dovnútra. Mravenisko bolo z ihličiek a úlomkov stebiel, vnútri sypké a suché a tmavé, ale napriek tomu som dobre videla. Miestami v ňom štipľavo páchlo, nejako kyslasto. Videla som larvy mravcov a hovorila som s nimi, ale už neviem, o čom. Mravček mi vysvetľoval život v mravenisku, ako spolu súvisia a tvoria jeden kompletný organizmus – on, ostatní mravci, mravenisko i kráľovná.

Potom ma vzal k mravčej kráľovnej. Mala obrovský zadok, v kuse produkovala nové vajíčka a mravce ich odnášali preč. Hovorila mi to isté čo mravček – že je súčasťou systému, toto je jej úloha a ak ju naplní ona, budú mať všetci opodstatnenie existovať a všetci budú šťastní, ak každý jeden z nich bude napĺňať svoju úlohu.

Odrazu som si prichodila celá nanič. Sadla som si k nej na zem a začala som plakať. Povedala mi, že sa cítim osamotená, akoby som nikam nepatrila, a to je moja chyba, pretože to nie je pravda. Nejako ma utešovala, ale už si nepamätám viac; musela som zaspať.

Snívalo sa mi, že som bola niekde tam, kde je Tesco. Bola zima, chodníky zasnežené a namrznuté a strašná hmla alebo sneženie, takže nebolo vidno na konček nosa. Išla som odtiaľ domov. Napriek zlému počasiu som išla veľmi bezpečne a rýchlo a intuitívne som sa absolútne orientovala, ani sa mi nekĺzalo.

Bez ťažkostí som našla zastávku autobusu (napodiv tú v opačnom smere). Boli na nej ľudia. Nejakej pani vypadol z tašky hrebeň. Upozornila som ju na to. Veľmi ďakovala, keď som našla ešte niečo a ešte niečo z jej tašky. Toto hľadanie ma však dostalo zo zastávky preč a ja som začala blúdiť. Zasa som intuitívne volila smer a cez zadné uličky som sa dostala na druhú zastávku, bližšie k domu. Nastúpila som do autobusu. Sedela som tam, ako sedí vodič. Obzrela som sa. Za mnou sedel nejaký chlapík. Autobus sa pohol – ale v opačnom smere! Automaticky som vedela, že toho chlapíka za mnou vezieme do fabriky a keď vydržím, tak autobus sa tam otočí a ja sa dostanem domov. Nevadilo mi to; neponáhľala som sa.

Otočila som sa k nemu, aby som si svoj predpoklad overila. Potvrdil mi to. Odrazu som si za ním všimla nejakého tlstého, zarasteného chlapíka s medveďou labou miesto ruky, s pazúrmi. Upozornila som chlapíka, že za ním sedí medveďolak. Otočil sa, niečo mu dobromyseľne povedal, možno si z neho utiahol. Medveďolak (mal príjemnú, trochu neistú okrúhlu tvár porastenú srsťou) nejako placho odpovedal a na najbližšej zastávke vystúpil. Bolo mi trochu ľúto, že sme ho našou pozornosťou možno vyplašili. No a potom sa išlo ďalej smerom na fabriku a ja som sa zobudila.

Ten sen musím rozkódovať. Mám ciťáka, že je hodne podstatný.

14 thoughts on “Pochôdzka za mravčou kráľovnou a medveďolak

  1. Bola som sa pozrieť na šamanskú kartu mravca (http://karty.atarot.cz/medicinske-karty/mravenec):

    Každý mravenec v mraveništi je součástí mravenčí skupinové duše, protože všichni mravenci pracují pro mravenčí královnu a pro mraveniště. Součástí mediciny mravence je sebeobětování. 🙂 Čo mi to mravec i kráľovna rozprávali?

    Lidé mediciny mravence jsou aktivní lidé zaměření na společnou komunitu, kteří vidí širší budoucí potřeby svého města. Lidé mediciny mravence plánují jako veverka a jsou spokojení, když vidí, že se jejich sny krok za krokem naplňují. 🙂 Tí, ktorí so mnou stalkujú na Pini, vedia, že “pini” znamená “v záprahu” a je to moja nová lekcia. Lekciu som nastúpila v októbri 2010 a dnes dostávam jej potvrdenie… Haluuuuz! 😀

    Mravenčí lidé znají sladké vítězství na závěr. I když se vypraví do výprodeje mezi posledními, nikdy si nedělají starosti, zda ještě něco seženou. Je-li to, co chtěli, vyprodáno, jsou si jisti, že seženou něco stejného nebo lepšího. Máte-li medicinu mravence … jste spokojeni s vědomím toho, že “to, co je vaše, k vám přijde”. Toto vědění je dobrou medicinou. Ukazuje na důvěru ve vesmír, který se o nás postará. 😯 Čestné slovo, mravca som čítala dnes prvýkrát! Ako to, že to tie mravce na mojej ceste vedeli?! Ešte vždy po všetkých tých rokoch ma prekvapí, keď niečo do seba tak hladko zapadne… 🙂 Naťahujem ručičku k nebesám a nechávam sa viesť aj naďalej. 🙂 Hepi. 🙂

    A s týmito informáciami sa mi ukazuje jedna možná interpretácia: čakaj, si na správnej ceste a to, čo potrebuješ, sa k tebe dostane, aj keď to momentálne nevidíš a len intuitívne sa toho držíš. Bude síce okľuka, ale nič sa nedeje – nikam sa neponáhľaš.

    A spávaj sa citlivo k inakším tvorom. Chceš ich za priateľov; nechceš ich odpudiť. Dvakrát rozmýšľaj, než budeš reagovať z autopilota. 🙂

    Toho medveďolaka si budem ešte musieť do sna pritiahnuť a povedať mu, že mi to je ľúto. 🙂

    Páči sa mi

  2. 😀 Peknô.

    Mňa pri tom napadlo to, že aj keď si bola “daná” do záprahu, cítiš sa stále tak, ako sa cítiš… Necítiš sa ako mravec. 🙂 (podľa tohto sna)

    Na tej okľuke pomáhaš nájsť stratené veci (vlastnosti) – našla si hrebeň, ktorý slúži na česanie vlasov… Vlasy vyrastajú z hlavy – tak ako myšlienky. Dávaš pomocnú ruku na učesávanie myšlienok – nečešeš ich priamo ty, ty dávaš do rúk “nástroj”…

    Ten medveďolak – kríženie človeka so zvieraťom väčšinou beriem vo sne ako človeka s prejavmi jeho nižšieho ja. Porozmýšľala by som, čo symbolizuje medveď… aké vlastnosti, prečo mal práve ruku medvediu… či zarastenú tvár, atď. A cítil sa z toho nesvoj. 🙂

    Páči sa mi

    • Pre mňa ten medveď bolo “niečo iné, nezvyčajné”, také “jeeeej!”. Tá laba vyzerala hrozivo a v prvom okamihu som pocítila strach, ale potom už len detinskú zvedavosť. Medveďa mám rada, v hrdelnej čakre mám jednu huňatú medvedicu a tá sa práve uložila na zimný spánok, takže asi bude z Austrálie. 😛

      To s tým “záprahom” aj ja vnímam tak – ešte sa necítim ako mravec, hoci na tom usilovne makám. (No, nie až tak usilovne… 😕 Ale aj tu som zaujala postoj – hehe, Osha práve asi preskočila smrtka – že sa netreba ponáhľať… 😆 )

      Páči sa mi

  3. Tento môj komentár sa týka nielen tohto sna, ale je reakciou aj na tento príspevok – https://eprakone.wordpress.com/2011/04/13/zo-stalkovacej-skupiny-obmedzenie-predpokladania-cez-parafrazovanie/ (vrátane príspevku, na ktorý sa odvoláva link pri osobe „YZ“), pretože si myslím, že tento sen a tieto dva príspevky (teda spolu tri príspevky) veľmi úzko súvisia. Chcem povedať, že mnoho vecí som zámerne napísala všeobecne, aby si každý mohol nájsť ten „svoj“ kúsok, ak to tak potrebuje…

    Helar, prečo si komentár osoby „YZ“, t.j. Azodariany označila za ublíženie? Bola to reakcia tvojho ega alebo tvojho srdca? Prečo si si taká istá, že ti Azodariana chcela ublížiť? Čo ak ti len chcela povedať svoj názor, lebo to tak cítila vo svojom srdci, že to tak má urobiť? Samozrejme, ako to bolo, vie najlepšie ona sama, ani ja, ani ty, ani nikto z ľudí nemôže vidieť na 100% čisto do jej srdca. Každý ale môže vidieť do toho svojho…

    Nedokážem posúdiť tvoje rozhodnutie, Helar, či bol ten príspevok napísaný viac tvojim srdcom alebo viac tvojim egom. Môžem to len predpokladať. A predpokladám, že to bola skôr tá druhá možnosť. Predpokladám to na základe toho, že som už tak trochu prekukla ako pracuje moje ego, ako si dokáže nájsť aj nekonečne veľa výhovoriek, aby mi zabránilo vyjsť z mojich zvykov, z mojich zabehaných koľají… a preto dokáže akýkoľvek nesúhlasný názor roztrhať v zuboch na kusy, nesmierne sa voči nemu brániť… naše ego nás núti považovať nesúhlasný, či iný názor automaticky za niečo, čo nám ubližuje. Ale iste vieš, Helar, že ubližovať si môžeme v skutočnosti iba my sami, svojim vlastným postojom k nejakej situácii.

    Možno keby si viac počúvala svoje srdce, Helar, názor Azodariany by si nepovažovala za jej snahu ublížiť ti, ale by si ho uvítala… pretože je tu možnosť, že má pravdu. Že to možno vidí čistejšie ako ty. Samozrejme, je tu aj možnosť, že správanie Azodariany bolo prejavom jej ega, ale toto nedokážeš na 100% posúdiť, pokiaľ nie si ona. Môžeš si ale preskúmať a s istotou zaradiť do priečinka „ego“ alebo „srdce“ svoju vlastnú reakciu na jej čin.

    Myslím si, že by sme mali byť opatrnejší s našimi jednoznačnými súdmi ohľadne druhých ľudí, pretože tým môžeme ísť nielen proti druhým, ale aj proti sebe, proti Láske. Pretože je to tak, ako si to videla v tom svojom sne, Helar… tento svet je ako jedno obrovské mravenisko a každý tu máme nejakú svoju „funkciu“, niekto možno viac príjemnú, niekto zas viac tú nepríjemnú, a niekto sa zas dokáže správať všestranne, podľa toho, ako to cíti vo svojom srdci.

    Pre naše ego je veľmi príťažlivé zamietnuť hneď akýkoľvek iný názor a obklopiť sa len ľuďmi, ktorí s nami viac-menej len súhlasia, ale keď to ego počúvame viac ako naše srdce, výsledkom je naša nespokojnosť… cítime sa nanič, je nám do plaču a cítime sa osamotení, akoby sme nikam nepatrili… a všetko len preto, pretože sme opustili samých seba… pretože sme sa vzdialili od našej podstaty, od nášho srdca.

    A keď máme veľmi silnú energiu (takú akú máš aj ty, Helar), nemusíme si to hneď uvedomiť, ale svojou energiou dokážeme „zmanipulovať“ názory a postoje druhých, ktorí takú silnú energiu nemajú a automaticky tak môžu začať tancovať podľa toho ako píska ten silnejší. Automaticky, až do chvíle, kým sa nezbadajú, neuvedomia si svoju vlastnú silu a nezačnú cez svoje srdce prehodnocovať, či chcú v tej silnejšej energii naďalej zostať alebo odísť, či je to pre nich viac prínosné alebo viac brzdiace, aj keď samozrejme, všetko je len potrebná skúsenosť. Ale v každom prípade by sme mali byť viac pozornejší, nemali by sme sa nechať niečím len nevedome unášať, aj keď je to možno pohodlnejšie… a nemali by sme všetky názory hoci aj tej najbližšej osoby prijímať automaticky za svoje, ale je dobré naučiť sa všetko fitrovať, najlepšie cez svoje srdce.

    „Manipulácia“ druhých sa nemusí prejavovať len tak, že druhí s nami budú len súhlasiť; môže sa prejaviť aj tak, že „nútime“ druhých, aby proti nám bojovali… napr. v prípade, keď niekoho označíme za „nepriateľa“, za osobu, ktorá nám chce len ubližovať. Automatickou reakciou druhej strany je samozrejme tiež obrana, neprijateľnosť „manipulátora“ a keď sa tá druhá strana nezbadá, ani nevie ako a už sa krúti v začarovanom kruhu…

    Niekto môže niekoho kvôli jeho nepriateľskej reakcii nenávidieť, ale nemusí si uvedomiť, že v skutočnosti nenávidí iba sám seba, svoju vlastnú reakciu… to, že sa nechal chytiť na lep… ale všetko ide zmeniť, všetko sa dá napraviť… tým, že prestaneme druhých považovať za svojich nepriateľov a popracujeme na tom, aby sme dokázali slobodne, bez automatického odmietania, posúdiť akýkoľvek názor, či na ňom nie je aspoň kúsok pravdy, lebo ten druhý môže vidieť niektoré veci lepšie ako my… a tiež tým, že budeme viac vnímavejší voči hlasu nášho srdca, ktoré nás vedie k slobode, zatiaľ čo ego nás chce držať vo svojom väzení a keď mu dáme priestor, namiesto toho, aby sme napr. niekoho úplne slobodne pustili (odpustili mu), môžeme mu dokola sadať na jeho lep a neustále zbytočne reagovať, hoci len v myšlienkach, na jeho provokácie (ktoré ani nemusia byť vedomé, ale možno sú len podvedomé; a ktoré ani nemusia vždy vychádzať z jeho ega).

    Našu spokojnosť ale nedosiahneme tak, že sa budeme snažiť zmeniť toho druhého, ale pozorným skúmaním a prepracovávaním svojich vlastných reakcií. Toto samozrejme ale neznamená, že budeme ticho, keď cítime, že by sme sa mali ozvať… ide len o to, zvoliť si tú správnu formu.

    Helar, ak si neželáš niekoho nesúhlasné, či iné názory, alebo žiadne názory, či už preto, lebo sú to pre teba totálne nezmysly, alebo z dôvodu, že ich nedokážeš teraz vhodným spôsobom spracovať, alebo z iného dôvodu, častokrát stačí len povedať… je to podľa mňa určite vhodnejšia forma komunikácie ako napr. písanie „milých“ príspevkov, v ktorých druhého vykresľuješ ako osobu, ktorá je určite tým, čo si o nej myslíš ty… a dokonca so zverejnením jej súkromného mailu, o ktorom som si myslela, že pri písaní komentárov nie je zverejňovaný… 😕

    Ten sen môže mať podľa mňa takýto výklad: Je upozornením tvojej duše, že potrebuješ prestať vnímať niektorých ľudí ako svojich nepriateľov… viac vnímať všetkých ako jeden dokonalý celok, kde má každý svoje nezastupiteľné miesto, nech už robí čokoľvek… pretože každé správanie má nejaký význam. A do svojho života si nepriťahujeme „ksichtov“ len náhodou a nie vždy z dôvodu, aby sme sa ich naučili odmietať. Možno ti ten opačný smer mal povedať, že si sa odchýlila od cesty svojho srdca. Možno venuješ priveľa svojej energie pomoci druhým, namiesto toho, aby si sa venovala viac sebe (tvoja pomoc jednej pani na zastávke opačným smerom, pričom si sa stratila).

    Keď si našla tú správnu zastávku, mohol to byť návrat na cestu tvojho srdca. Po nastúpení do autobusu si ale možno znovu dal priestor svojmu egu a autobus sa preto pohol opačným smerom. Čudovala si sa tomu, ale neprotestovala, zostala si pokojná, lebo si možno zvyknutá nechať sa viac životom unášať ako ho pevne uchopiť do vlastných rúk (ako si vydobyť, aby autobus (tvoj život; sedela si tam, ako sedí vodič) išiel tým smerom, akým má ísť – cestou srdca).

    Čo sa týka toho medveďolaka, možno bol stelesnením osoby, ktorá je iná, a aj keď sa ti možno na prvý pohľad nepáčil, mohla si sa najprv zamyslieť, čo v tebe vyvolalo túto reakciu a nemusela si na jeho inakosť, možno na „negatíva“, upozorňovať automaticky ešte aj druhých (chlapíka sediaceho za tebou), pretože potom si mohla byť so sebou spokojná a nemuselo ti byť ľúto, že si toho medveďolaka spolu s tým chlapíkom (človekom rezonujúcim s tvojim egom) z toho autobusu (z tvojho života) možno úplne zbytočne vyštvala…

    Nuž, a čo dodať na záver? 🙂 Svet bude omnoho krajším a príjemnejším miestom, keď sa dokážeme na všetko pozerať viac z nadhľadu, viac očami Lásky… a verím, že toto spoločnými silami čoskoro dosiahneme… 🙂

    Páči sa mi

  4. “Toto samozrejme ale neznamená, že budeme ticho, keď cítime, že by sme sa mali ozvať… ide len o to, zvoliť si tú správnu formu”

    ako ma podla teba vyzerat ta “spravna” forma,sophie?rozumies pod nou to co si predviedla ty?cize jemne,nenasilne,ale zato komplexne(oblast ako sa treba spravat a reagovat v sne nevynimajuc) a neunavne poucovanie?

    Páči sa mi

  5. Sophie,

    možno sa zachovám v tvojich očiach totálne “neosvietene”, ale 1. nečítala som tvoj koment za druhým odsekom a 2. máš absolútnu pravdu v hocičom, čo hovoríš. V “tvojom príbehu” som skutočne presne to, čo vo mne budeš chcieť vidieť. Až vo mne budeš chcieť vidieť aj niečo iné, dovolím si tvrdiť, že to tam nájdeš.

    Chápem tvoje nutkanie zapodievať sa mojím egom, ale ak som sa ja dokázala zmieriť so svojím egom, pretože aj ono je mojou súčasťou, mohli by sa s ním zmieriť už konečne aj iní ľudia a venovať mu menej pozornosti ako tomu svojmu. 🙂 Odpis – a nehanbím sa zaň. 😛 Aj to som ja.

    Páči sa mi

    • Helar, v mojich očiach si sa zachovala najlepšie ako si teraz vedela. Rovnako ako to robíš vždy. A ako to robím aj ja alebo hocikto iný. Takže tvoj odpis rešpektujem. Možno sa k môjmu komentáru vrátiš časom a nájdeš tam aspoň niečo, čo ťa osloví… napísala som ti, čo som chcela (a najlepšie ako som vedela) a to, čo s tým urobíš ďalej, je samozrejme už len na tebe…

      Mýliš sa, keď si myslíš, že mám nutkanie zaoberať sa hlavne tvojim egom. Ego ma fascinuje tak celkovo, odkedy pozorujem na sebe ako funguje. A súhlasím s tebou, že aj ego je našou súčasťou a že to nie je nič, čím by sme mali opovrhovať. Ego považujem za úžasný nástroj, pomocou ktorého si ľudská duša zbiera postupne všetky potrebné skúsenosti. Keby sme nemali ego, nič by sme sa nenaučili. Ego teda rešpektujem a aj to tvoje. 🙂

      Keď ale cítim (snažím sa nepotlačovať ani svoj hlas srdca), že ti mám povedať nejaký svoj názor (a nevyjadrila si sa, že si moje názory neželáš), tak ti ho poviem… a aj keď si môj názor momentálne odpísala ako pre teba nezaujímavý, teší ma, že môj prejav aspoň rešpektuješ… 😉

      Páči sa mi

  6. Sophie,

    nikdy nikomu nezakazujem vyjadrovať sa, pretože nie som ani majiteľom tejto zemegule, ani majiteľom jediného správneho názoru.

    V posledných dvoch dňoch si mi dvakrát naznačila, že nechcem, aby si tu komentovala – bez toho, že by som si to bola čo len na okamih pomyslela. Lenže to hodne vypovedá o tej helar, ktorá obýva tvoj príbeh… a nie som to ja… je to len tvoja predstava o mne… a ty s touto svojou predstavou o mne bojuješ už cca rok… Uvedomuješ si, aké absurdné to je? Nemá to nič spoločné so mnou. Má to všetko spoločné s tebou a tvojím videním mňa. A tvoje videnie mňa je len tvoja intrepretácia – ale nie reálna osoba; na tom sa asi zhodneme, pokiaľ nechceš poprieť celého Ruiza.

    Píšem ti to preto, lebo hľadám hrebene iných ľudí 😛 a možno pomôžem aj tebe nájsť ten tvoj. Skús sa na to pozrieť mojimi očami: dala si mi istú podobu, ktorú som neprijala, pretože sa mi nepáčila, a ty s tou podobou teraz narábaš, akoby to bola pravda svätá a ja som bola slepec, ktorý tú pravdu odmieta vidieť. Ak ti to vyhovuje pre tvoj príbeh, ja s tým nemám problém. Môžeš vo mne vidieť čokoľvek, čo vo mne vidieť chceš. Je to tvoje rozhodnutie a moja žiadna starosť. Ale pravdu povediac, tvoje predpoklady o mojom charaktere ma nijako mimoriadne nezaujímajú a tak by som privítala, keby si komentovala témy a veci, ale nie helar. Ak sa na tom vieme dohodnúť, fajn. Ak nie, tiež fajn. Toto je moja posledná reakcia na Sophieinu reakciu na mňa. 😛 A to platí aj pre Rajku.

    Páči sa mi

  7. 😛 Ja som vedel, že v stredu budeš niekam cestovať. Nepýtaj sa ako, to tiež neviem. 😛 Proste som v nedeľu vedel: Helar o tri dni šamansky pocestuje. 🙂
    A ďalšia vec- včera som len tak počas meditácie požiadal naoplátku obraz o tebe. Videl som koleso, cez stred išla tyč. Všetko to bolo z tmavého-sivého kovu. Po okrajoch toho kruhu boli farebné stušky, ktoré viseli dolu. Niečo ako na mája (stušky držia dievčence a krútia sa okolo, či čo ? :P) To koleso na tej tyči začalo rýchlo rotovať a stalo sa z toho ozubené koleso. Lietalo po okolí. 🙂

    Páči sa mi

      • Z článku alebo z kolesa? Ty si bola koleso !! 😆 Tak ty by si to mala vedieť :).
        Článok- Tiež sa cítim sám, respektíve cítil som sa- ako som bol štyri dni doma úplne sám a boli so mnou iba energie, zvykol som si na ich prítomnosť a žiadal som aj o barličky v podobe priateľov. Prianie sa mi splnilo len som musel otvoriť srdce.
        Koleso- nitky- energetické prepojenia, vlákna- boli väčšinou teplých farieb. Keď to rotovalo tie zúbky boli ostré. 🙄

        Páči sa mi

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s